Detektív Hopko ako košický Sherlock odhalil veľkú krádež mosadze. Našiel ju v obchode

Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.

Predčasná jar

Predčasne skončila zima, ktorá vlastne ani riadne nezačala. Predčasne sa objavili príznaky jara a to príznaky najrozličnejšie: stromy dostali púčky, trávnik sa začína zelenieť, slnko prihrieva, v bytoch sa objavujú muchy a kde sú tam i ploštice a iné a iné neodškriepiteľné príznaky jara, príznaky predčasného jara. A na dovŕšenie predčasnosti s novým mesiacom, v marci sa už javí apríl, teda predčasný apríl, ktorý sa prejavuje ako apríl obvyklý. Prehánky, dažďové zrážky, vietor osušujúci zamoklé kamenné dlažby mesta, oblohou sa preháňajú parné mrákavy.

Tak sa zdá, ako by sa bolo všetko unáhlilo o mesiac, ba snáď viac, lebo snehu už vôbec nevidno. Predčasne, ale predsa jaro je tu, ale zdá sa, že nemožno tomu ešte veriť, lebo na uliciach väčšina ľudí chodí ešte v zimných kabátoch. Azda sa boja, že apríl potrvá a neveria, že príde i predčasné leto?

Z denníka Slovenský východ, 3. marec 1925

Detektív Hopko a jeho lov

Na tunajšom nádraží sa strácali veľmi často súčiastky strojov, ktoré sa práve montovali, najmä súčiastky mosadzné a ložiská, ktoré sú veľmi nákladné s ktorými zlodej nemohol nič iného robiť, než ich predať nejakej zlievarni. Správa železníc učinila oznámenie o tomto zjave policajnému riaditeľstvu a žiadala, aby bola vec vyšetrená.

To ovšem vyžadovalo veľkej námahy a preto bol týmto stopovaním poverený dobrý znalec tunajších pomerov, detektív Hopko, ktorý sa ihneď pustil do práce a čoskoro mal najlepší výsledok. V tunajšej zlievarni za pomoci robotníctva zistil, že kupujú podobné súčiastky od obchodníka menom Katz. To bolo ovšem zase málo a tak chodil od Katza ku Katzovi a pátral ďalej.

Prišiel tiež do obchodu s kožami Jozefa Katza a pýtal sa ho, či nemá takéto súčiastky a či by ich neodpredal. Zaznela, záporná odpoveď, ale v tom momente už bystrý zrak košického Sherlocka spozoroval, že z pod podrážkovej kože v jednom regáli vykukuje čosi lesklého. Pán Katz bol veľmi v rozpakoch, keď chcel detektív práve kožu z onoho regálu a nie a nie sa spokojit’ s inou kožou. Nakoniec si detektív sám poslúžil, vybral kožu a pod ňou sa objavili mosadzné súčiastky. Hneď započal prehliadku, ktorá mala prekvapujúci výsledok. Detektív našiel spolu asi 92 kg týchto súčiastok.

Predviedol obchodníka na bezpečnostné oddelenie a tam sa tento vyhováral, že kúpil súčiastky od neznámeho muža a to už pred poldruha rokom. Skoro bol usvedčený zo lží, lebo, keď prišiel odborník - inžinier od štátnych železníc, vyhlásil, že súčiastky sú nové a ešte je na nich olej. Preto bol pán Katz dopravený do väzby košickej sedrie a teraz snáď povie viac o pôvode ukradnutých veci.

Z denníka Slovenský východ, 3. marec 1925

Rozvoj automobilismu na Slovensku

Šoférske skúšky a skúšobné jazdy v Košiciach. Rozhovor s členmi skúšobnej komisie. Počet slovenských vozidiel. Automobilizmus a povznesenie návštevy cudzincov.

Včera sa konali v Košiciach u technického oddelenia župného úradu skúšky šoférov a jazda nových strojov. Za tým cieľom prišli členovia skúšobnej komisie od referátu verejných prác z Bratislavy, a komisiu doplňoval zástupca policajného riaditeľstva, ktorý prizerá zo stanoviska verejnej dopravy a bezpečnosti. Pri skúškach bolo 60 kandidátov, ktorí skúšku složili teoreticky i prakticky s priemerným dobrým výsledkom.

Pred domom číslo 12 na Hlavnej ul. pozorovalo postup skúšobnej jazdy mnoho obecenstva a niektoré nové vozy sa tešili zvláštnej pozornosti obecenstva. Boli tu vozy z celej župy košickej a tiež kandidáti boli zo Sečovcov (dnes Sečovce), Michaloviec, Prešova a iných miest župy. Redaktor nášho časopisu vyžiadal si rozhovor s členmi komisie a bolo mu oznámené, že v poslednej dobe automobilový ruch potešiteľne rastie.

Dosiaľ je na Slovensku 1132 automobilov a motoriek. Medzi automobilmi sú najobľúbenejšie vozy domácej produkcie, Laurin a Klement a malá Tatra, voz veľmi vhodný a menovite pre lekárov a ľahké jazdy. Z motoriek sú najrozšírenejšie Indiánky a niektoré precízne stroje anglické. U tuzemských výrobkov vadí, že dosiaľ neprispôsobili sa cenám cudzích fabrikátov, ač i v tom je pozorovateľné zlepšenie.

Ale nielen cena auta brzdí jeho rozšírenie, záleží tiež veľmi na dobrom stave ciest. Lebo na špatných cestách vozidlá veľmi trpia. Cesty na Slovensku boli zanechané starým režimom vo veľmi špatnom stavu, ale v posledných rokoch sa stala značná náprava. Do budúcnosti znamená dokonalá úprava ciest a mostov zvýšenie cudzineckého ruchu. Naše slovenské prírodné krásy 4. marca 1925 prilákajú iste mnoho automobilistov, ktorí pri voľbe svojich ciest musia prizerať ovšem i k týmto okolnostiam, že by to prinieslo i veľký zisk hospodársky, to je isté.

Z denníka Slovenský východ, 4. marec 1925

Zápas kantínskeho so zlodejom

Do kantíny pána Václavíka v košickej železničnej kolónii sa vlámal zlodej, ale práve v tej dobe prišiel do kantíny majiteľ a tak zlodej chcel uprchnúť. Keď ho kantínsky chcel zadržať, počal ho ohrožovať nožom a konečne sa mu podarilo uprchnúť. Kantínsky ho prenasledoval, ale nedostihol ho. Pre podozrenie z krádeže a tohto útoku bol už istý muž zatknutý.

Z denníka Slovenský východ, 4. marec 1925

Štafeta na počesť 75. narodenín pána prezidenta

Dnes, v stredu pred 10. hod. večer prejde Košicami štafeta nesúca hold vojska pánovi prezidentovi od najvýchodnejšej hranice Podkarpatskej Rusi. Štafeta vstúpi na územie 11. pešej divízie pri Sečovciach dnes o 21. hod. 14. minúte a odtiaľ nesená bude jednak jazdcami, jednak pešiakmi - bežcami cez Košice, Rožňavu, Dobšinú do Šumiaca, kde opustí územie 11. pešej divízie. Košicami prejde pred 10. hod. večer smerom od Košickej Novej Vsi po Legionárskom námestí (dnes Námestie osloboditeľov) a Moldavskej okružnej k Moldave.

Z denníka Slovenský východ, 4. marec 1925

Plán štafetového behu z novín. (zdroj: knižničný fond VKJB)

Maďarská zástava v Prešove

Je Masarykovo jubileum, ulice sa obliekajú do slávnostného rúcha. Menovite na Hlavnej, teraz Masarykovej ulici. I na dome, v ktorom je Baťov obchod sa včera ráno objavila veľká, parádna zástava, ale maďarská.

Ľudia sa na to pozerali všelijako, niektorým „hazafíkom” srdce tĺklo radosťou. Slováci, ale najmä Česi vetrili nejakú hroznú provokáciu, ale zástava, jediná červeno-bielo-zelená veselo vlála v množstve svojich bielo-modro-červených družiek. I stalo sa, že prišli na to policajti.

Začala sa inkvizícia, vyšetrovali majiteľa domu, ktorý o ničom nevedel, iba vyvaľoval veľké oči. Predviedli slúžku, ktorá zástavu vyvesúvala: „Kto vám kázal tú zástavu vyvesiť?” — „Ta nikto, pytám pekne; ale na pujdze sme mali dve zástavy. Tota s belavú farbu už bula bars ošarpana, ta som ju nechcela vyložic. A tota ešči taka šumná, nová...” — Takto sa stalo, že na oslavu 75. narodenín nášho prezidenta vlála na prešovskej Masarykovej ulici červeno-bielo-zelená trikolóra.

Z denníka Slovenský východ, 6. marec 1925

Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.