Objavenie zapečatenej schránky, tuby alebo truhlice na ukrytom mieste historickej pamiatky je pre každého bádateľa či reštaurátora magickým okamihom, ktorým priamo komunikuje so svojimi predkami z minulých storočí. Okrem historickej hodnoty je v nich aj niečo osobné a ľudské, čo nám chceli o sebe a svojej dobe povedať tí, čo ich ukryli.
Kde všade na východnom Slovensku sa našli časové schránky, aký bol ich odkaz, čo okrem listín v sebe ukrývali a prečo ľudia aj dnes ukladajú nové časové schránky? Pre Korzár o tom porozprával pamiatkar z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach JURAJ GEMBICKÝ.
„Väčšinou sú to skôr náhodné nálezy, ktoré sa však pri rekonštrukciách kultúrnych pamiatok dajú predpokladať. Cielene odkrývať staré steny, dlažby a trámy len preto, že tam možno nájdeme časovú kapsulu... Bolo by to dosť finančne aj časovo náročné, navyše s neistým výsledkom,“ hovorí Gembický o vzrušujúcich objavoch z dôb dávno minulých.
V jednom odkaze v časovej schránke z Dómu sv. Alžbety na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia je napísané: „Prejavom starostlivosti rozvinutej socialistickej spoločnosti je zachovanie kultúrneho bohatstva národa a zachovanie najvýznamnejších historicko-architektonických stavieb pre budúce generácie. Najvyššie stranícke a štátne orgány Slovenskej socialistickej republiky vytvorili podmienky pre zachovanie národnej kultúrnej pamiatky Dómu sv. Alžbety ako najvýznamnejšej stavby vrcholnej gotiky na Slovensku.“ Ďalej spomínajú, že na obnove na podieľal aj krajský výbor komunistickej strany. Nezabolelo vás, že v murive Dómu je stále aj tento odkaz?
Zabolelo, samozrejme – je to však súčasť histórie a odraz danej doby. To je asi jediný prípad, keď sa komunistickí papaláši dostali doslova priamo do kostola ako jeho súčasť. Je to totálny paradox.
Taká bola doba, že štát osobitne podporoval prestížne národné kultúrne pamiatky, ktorých bolo vyhlásených na Slovensku iba niekoľko. Dóm sv. Alžbety s Kaplnkou sv. Michala a Urbanovou vežou ako areál medzi ne patril.
Od roku 2002 sú podľa pamiatkového zákona všetky kultúrne pamiatky na Slovensku aj národné kultúrne pamiatky. Samozrejme, komunistom bolo v princípe proti srsti financovať sakrálne stavby a ich podporu a obnovu.
No aj oni mali svoje limity, pretože z tejto novodobej histórie vieme, že aj vláda z čias socializmu investovala do opráv košického Dómu. Aj pre nich to bol dnešnými slovami povedané dobrý marketing a záväzok.
V rozhovore sa dočítate:
- kde nechali naši predkovia odkazy v časových schránkach,
- ktorá kapsula nakoniec nebola vložená a prečo,
- do čoho sa vkladali časové schránky,
- na akých nečakaných miestach sa našli.
To však nebola jediná časová kapsula v Dóme sv. Alžbety. Odkiaľ pochádza tá najstaršia?
Pri výskumoch sa našla časová schránka aj v základoch najstaršieho kamenného stola oltára zo stredoveku – tzv. menzy. Dobový článok zo záveru 19. storočia z čias obnovy chrámu uvádza: „Na severnej strane oltárneho stola je otvor, cez ktorý sme sa so svetlom sviečky mohli presvedčiť o tom, že tam bolo veľmi zle zapustené olovené puzdro s relikviou zapečatenou biskupským erbom. Z koruny erbu sa po kolená vynára bojovník v brnení držiaci v pravici buzogáň. Puzdro so zachovanou nedotknutou pečaťou sa odovzdalo mestskému farárovi za účelom odovzdania biskupovi... Okrem tohto boli v oltári aj ďalšie predmety, ktoré ľudia cez ten otvor cielene vkladali, napríklad tri ozdobené nádoby z benátskeho skla, pochádzajúce zo 16. a 17. storočia. Lampa, džbánik a pohár. Ich zachovalosť dokazuje, že sem neboli vhodené, ale opatrne uložené. “ To bolo v 80. rokoch 19. storočia.
Za každou tabuľkou je príbeh so šťastným koncom. Pomohla prosba k slziacej Madone Čítajte V Dóme sa v minulosti údajne našla schránka aj z roku 1775 – jej obsah bol odovzdaný do archívu arcibiskupského úradu. V týchto listinách boli zhrnuté v skratke dejiny Košíc a Dómu.
Pri časových schránkach sa často vedenie mesta v každom historickom období snažilo hutne popísať dejiny toho objektu a lokality. Zanechávajú aj odkaz pre budúcnosť, čo by si želali, aby sa dialo. Sú tam aj menovaní tí, ktorí sa zaslúžili o výstavbu, obnovu a reštaurovanie. Často sú to zoznamy mestskej rady alebo farárov či reštaurátorov.
Do Dómu zamurovali listinu v poľštine v roku 1987 aj poľskí reštaurátori, ktorí na Dóme pracovali. V listine je menovaný aj primátor Rudolf Schuster, ktorý viedol mesto v čase prác na Dóme, a tiež všetci hlavní reštaurátori.
Odkazy sa obvykle dávali do mosadzných či iných kovových túb, valcov. Zapečatili to voskom, dali do pripraveného otvoru do kameňa a zamurovali.
V júni 1989 sa pri demontáži piliera "K" svätyne našla lekárenská fľaštička, uložená v škáre medzi kamennými blokmi. Písomnosti z nej svedčia o snahe stavbárov z apríla 1880 zanechať po sebe osobnú pamiatku. Najdlhší text v nemčine napísal sám majster Johann Waschitschek.
Čo nám odkázali?
Najprv opísal seba a svojich spolupracovníkov - koľko majú rokov, či sú ženatí a či majú deti. Kedy sa začali ich práce a ako postupujú. Na konci napísal: Pozdravujeme všetkých našich nasledovníkov a prajeme vám lepší život, než sme mali my. Snažili sme sa dosiahnuť rovnaké práva pre všetkých, čo sa nám doteraz nepodarilo, ale naším cieľom je: sloboda, rovnosť a bratstvo.
Kde sa v Košiciach okrem Dómu ešte našla časová schránka?
Zaujímavá schránka, ktorá nakoniec nebola ani vložená, sa našla po päťdesiatich rokoch aj u nás v depozitári na krajskom pamiatkovom úrade.
Mala byť vložená pod plánovaným „pamätníkom februárového víťazstva 1948“ pred dnešným Jumbo centrom. Ten pamätník nakoniec nikdy nevznikol, iba podstavec naň tam stál niekoľko dlhých rokov, preto tam táto schránka ani nebola vložená. Bola to uzatvorená bronzová tuba, na ktorej bol iba dátum. Až po otvorení sme prišli na to, o čo ide.
Dokumenty ukryté v zelenej amfore zreštaurovali. Našli ich vo veži Reduty Čítajte Kde na východe boli v poslednom období nájdené časové schránky, napríklad pri rekonštrukcii pamiatok?
V roku 2021 bola pri obnove fasád a zastrešenia Reduty v Kežmarku nájdená v plechovej guli drevená schránka so sklenenou fľašou s dvomi zvitkami pergamenových papierov. Na jednej z nich bola zobrazená dobová veduta mesta Kežmarok, čo je vzácny obrazový dokument. Schránka pochádza zrejme z roku 1818.
Koncom roka 2022 bola vo veži rímskokatolíckeho kostola sv. Júdu Tadeáša v Štítniku v okrese Rožňava objavená časová schránka, ktorá obsahovala listiny z rokov 1834 a 1865.
Objaviť sa ju podarilo počas rekonštrukcie strechy kostolnej veže. Časová schránka sa nachádzala v makovici pod kovovým krížom na vrchole kostolnej veže. Tam je aj najmenšia pravdepodobnosť, že to niekto ukradne, lebo je dosť ťažké dostať sa na také vysoké miesto.
Pri oprave strechy kostola v Štítniku objavili škatuľu s historickými listinami Čítajte Odkazy pre budúcnosť boli vkladané do olovenej tuby, mosadzných nádob alebo sklenených fliaš. Ktorý materiál je na to najvhodnejší?
Správa v sklenej fľaši je klasika, ktorú poznáme ešte z rozprávok a z príbehov o stroskotancoch, ktorí hádzali fľaše s odkazom do mora, aby ich niekto našiel. Kovová schránka by zas mala byť odolnejšia ako sklo v prípade požiaru. Formu na časové schránky vyrábali často kováči, meditepci alebo klampiari. Vo vojne mohli slúžiť aj na skladovanie potravín.
Je možné, že je v Košiciach ešte veľa časových schránok, ktoré zatiaľ nikto neobjavil, a preto ani nevieme o ich existencii?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
