Obľúbený košický profesor zaspal a zamrzol na lyžovačke, chytili pasových podvodníkov

Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.

Filatelistická horúčka

Už pred vydaním jubilejných známok s obrazom prezidentovým, ktoré, ako je známo, predávali sa v deň narodenín 7. marca s razítkom 1850-1925, preukazovali filatelisti o známky veľký záujem. Po jubilejnom dni uchvátila sberateľov priamo horúčka a vytvorila sa v pravom slova smyslu „filatelistická burza,” ktorá má dokonca svoje pravidelné kurzy a série známok, ktoré v deň jubilea sa predávali za normálnu cenu (asi 11 Kčs), „zaznamenané” sú na tejto burze v Košiciach už kurzom Kčs 56,40. K informácii filatelistov podotýkame, že tieto známky boli vydané za úhrnnú cenu 100 miliónov Kčs, lenže razítkované boli v deň narodenín len 6 červenými razítkami (t. j. v miestach riaditeľstiev) v celej republike, čim ich vzácnosť veľmi vzrástla.

Z denníka Slovenský východ, 13. marec 1925

Tragická smrť košického profesora

Keď sa rozniesla správa o tragickej smrti profesora hospodárskej školy Ferulíka (Bohuslav Ferulík, 1889-1925, pozn. autora), neregistrovali sme ju, kým nám poplašná správa nebola z kompetentných miest potvrdená.

Dnes môžeme zdeliť, že tvrdenie maďarských novín, ako by bol profesor Ferulík spadol do priepasti a nemohúc odtiaľ vyviaznuť sa zastrelil, sa nezakladá na pravde. Prof. Ferulík odišiel na lyžiach s riaditeľom Havlíčkom (Josef Havlíček, pozn. autora) s ktorým sa na Krivánskej lúke rozlúčil. Jedna lyža bola defektná a preto si sadol, súc unavený na kameň, kde únavou usnul a zamrzol. V hoteli „Jiskra,” kde tragicky zahynuvší športovec zomrel, sa po ňom nezháňali lebo si mysleli, že odišiel na dlhšiu túru. Mŕtvola bola odvezená do Liptovského Sv. Mikuláša s cieľom obdukcie a zistenia príčiny smrti.

Zosnulý bol veľmi obľúbeným, milým človekom, horlivým športovcom, význačným pracovníkom a v košickej verejnosti vzbudila správa o jeho zahynutí najväčšiu účasť.

Z denníka Slovenský východ, 14. marec 1925

Pasové podvody v Košiciach

Dosiaľ sedem zatknutých.

Už sme priniesli správu o vyšetrovaní rozsiahlej pasovej aféry. Zistilo sa, že viac agentov obchádza finančné a policajné úrady a zriadili si vlastné povoľovanie pasov. V dôsledku toho bolo treba previesť raziu priamo v pasových povoleniach a previesť i revíziu osôb. Z nariadenia šéfa štátnej stráže bezpečnosti, hlavného komisára Dr. Šimka, podujal sa hlavný inšpektor Tvrdý podrobného vyšetrovania. Bolo predvedených mnoho osôb u ktorých bolo zistené, že pasy obdŕžali na základe falošných dát. Boli však prepustení na slobodu, lebo bolo zistené, že agenti pasových kancelárií bez ich vedomia menili v pasoch dáta.

Zato boli zatknutí agenti: Varga František, Alžbeta Grimová, Jozef Katz, Dávid Koppel a Samuel Blum, ktorí za pomoci padelaných žiadostí zaopatrovali pasy. Už predtým boli zatknutí dvaja agenti. Ako sa dozvedáme, ešte dôjde k ďalším zatknutiam. Že kontrola pasov tu v pohraničí má svoj veľký význam, je samozrejmé už z hľadiska politického.

Agenti, ktorí vynašli tento podvodný spôsob opatrovania pasov, mali v tom dobrý prameň príjmov, lebo obstarávali len také druhy pasov a takým ľuďom, ktorí normálnou cestou nemohli toho dosiahnuť.

Bdelosť úradov im to napokon prekazila.

Z denníka Slovenský východ, 14. marec 1925

Zima prituhuje

Nemohli sme sa dočkať zimy, keď sme boli na ňu pripravení a teraz prišla, keď sme sa už začínali tešiť na jaro. A prišla i v Košiciach. Nielen, že napadlo snehu, ktorý sa drží na strechách domov i uliciach, lež prihlásil sa i mráz, ktorý je značne citeľný, hoci cez poludnie slnko už dosť prihrieva. Nenazdajky človeku napadá refrén dajakej pesničky: „Ako len niekedy je svet ten zmotaný...” Čakali sme zimu a bolo na polo jaro. Teraz, keď sme sa už začali tešiť na jar, zažala zima. Ale netreba sa báť, lebo skôr či neskôr, sila jarného slnka zvíťazí nad zimou.

Z denníka Slovenský východ, 15. marec 1925

Nepravdivé chýry o hromadnej otrave vojakov v Košiciach

Včera kolovali po Košiciach poplašné správy, že v tunajších delostreleckých kasárňach ochorelo otravou následkom požitia skaženého mäsa na 100 vojakov, z ktorých niektorí vraj zomreli alebo sú ťažko chorí.

Informovali sme sa hneď u zdravotníckeho vojenského oddelenia, čo je pravdy na týchto chýroch a bolo nám rečené, že sú nepravdivé. Z vojakov nezomrel nikto, ani niet ťažko chorých a o otravu skazenou potravou alebo údeninou sa nejedná. Úradná správa, vydaná včera na poludní o tomto prípade konštatuje: „Správy kolujúce v meste o hromadnom ochorení vojakov delostreleckého pluku 111. následkom skazenej potravy nie sú pravdivé. V skutočnosti sa jedná o 127 vojakov, ochorených na influenzu v ťažších prípadoch s príznakmi žalúdočnými a črevnatými. Podpísaný kapitán Váňa.”

Z denníka Slovenský východ, 15. marec 1925

Okradená na ulici

Sidónia Goldsteinová, 40 ročná, bývajúca na ulici Pavla Luženského (zaniknutá ul. zhruba v miestach dnešnej Palárikovej ul.) šla večer o 7. hodine domov, bola na Rybárskej ulici (zaniknutá ul. zhruba v miestach dnešnej Palárikovej ul.) prepadnutá neznámym mužom, ktorý jej zozadu vytrhol tašku (kabelku) so 150 Kčs a dal sa na útek. Napadnutá volala o pomoc, ale kým sa ľudia zbehli, bol už páchateľ v bezpečí.

Z denníka Slovenský východ, 17. marec 1925

Zlo prostitúcie

Poslednou dobou pečlivosťou mravnostnej polície bola pouličná prostitúcia odsťahovaná do pobočných ulíc, ale patrne zlá konjunktúra núti prostitútky k väčšiemu výboju. Včera bola strážou zadržaná a predvedená na polícii 33 ročná prostitútka Júlia O., poneváč pokrikovala na okoloidúcich po Mlynskej ulici, kde je prostitútkam vôbec zakázané chodiť po nociach.

Z denníka Slovenský východ, 17. marec 1925