KOŠICE. Aj keď je obdobie nacistickej okupácie Košíc bohato dokumentované vo viacerých publikách, niektoré príbehy ostali až doteraz nevypočuté. Niektoré z nich sú až neuveriteľné a prinášajú dôkazy o šťastí v nešťastí.
Keď vyšla v apríli 1944 vyhláška o zriadení geta a vysťahovaní všetkých Židov do tehelne, ocitla sa v nej aj celá rodina Friedrichovcov. Ich niekdajšia pomocnica v domácnosti, Alžbeta Stephanyová, im tam nosila jedlo.
V jeden deň sa rozhodla konať. Košík, ktorý pôvodne slúžil na presun jedla, využila ako úkryt. Schovala doň bábätko Mariannu Friedrichovú, o ktorú sa predtým doma starala. Chcela zachrániť aj jej šesťročnú sestru Juditku, ale tá sa nechcela od mamy odlúčiť.
Juditka s mamou zomreli v koncentračnom tábore, ale košík s bábätkom sa Alžbete Stephanyovej podarilo preniesť do bezpečia. Alžbeta vydávala Mariannu za svoju dcéru. Rodinní známi im zo strachu pomoc neposkytli. Pomocnú ruku im podali až úplne cudzí ľudia 50 kilometrov od Budapešti.
V roku 1999 bol Alžbete za záchranu Marianny udelený titul Spravodlivý medzi národmi.
Iné dieťa bolo zachránené prevezením dokonca v kočiari. Sú to skôr výnimky ako pravidlo. „Vieme aj o prípadoch, keď sa ľudia pokúšali utiecť z tehelne a dopadlo to veľmi zle,“ hovorí historička Patrícia Fogelová.
Najkrvavejšie obdobie našich dejín mapuje knižná novinka s titulom Proti režimu: Príbehy odporu a odvahy v období nacistickej okupácie v Košiciach, ktorej autorkami sú historičky Patrícia Fogelová a Veronika Szeghy-Gayer zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied. Knihu v diskusii s autorkami predstavil historik Ondrej Ficeri a to priamo v synagóge na Zvonárskej ulici v Košiciach.
Krvavé územie
V druhej svetovej vojne zomrelo podľa odhadov 80 miliónov ľudí. Viac ako polovica z nich boli civilisti. Počas holokaustu zahynulo vyše šesť miliónov Židov. To sa dialo predovšetkým na územiach strednej a východnej Európy, ktoré boli niekedy metaforicky nazývané aj krvavé územie. Súčasťou tohto makroregiónu sú aj Košice.
K Japonsku, Nemecku a Taliansku sa v roku 1940 pridali aj iné štáty, vrátane Slovenska a Maďarska. Práve do Maďarského kráľovstva patrilo v rokoch 1938 až 1945 i mesto Košice. Na rozdiel od fašistického Slovenska sa na území Maďarského kráľovstva uplatňoval nacizmus.
Pre záchranu Židov falšoval Košičan papiere. Žil v podzemí kostola (archívny rozhovor) Čítajte Občiansky odboj
Historičky v publikácii spísali aj prvé fakty o rómskom holokauste v Košiciach, zverejnili zoznamy deportovaných osôb z konca roka 1944, teda z obdobia nyilašského režimu, a opisujú aj tragédie z obdobia začiatku roka 1945.
„Zamýšľali sme sa aj nad tým, či bol vôbec nejaký odboj v Košiciach v období nemeckej okupácie od 19. marca 1944 do januára 1945. Pretože odboj sa väčšinou vníma ako politicky motivovaný a ozbrojený. Chceli sme priniesť čitateľom aj príbehy, ktorým toto chýba, ale nijako to nezmenšuje váhu občianskeho odporu,“ hovorí Patrícia Fogelová.
Jednotlivé kapitoly sú zamerané na každodennú rezistenciu, gestá ľudskosti a odvahy, keď záchranca s vedomím, že riskuje vlastný život a život svojej rodiny, skryl Žida alebo mu pomohol dostať sa do bezpečia.
Posledná pôvodná budova z Jakabovej tehelne stojí na Moldavskej ceste. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Po vojne sa každý tváril, že bol v odboji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
