Kto skutočne vládne radnici a kde sú politické strany, aby spravili poriadok, pýtali sa

Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.

Šialená žena s kuchynským nožom chcela vyhubiť jednu rodinu

Tvrdila, že sa ju hostiteľ pokúsil otráviť.

Včera večer v jednom z bytov domu na Sándorovej ulici č. 12 (dnes časť Dominikánskeho námestia), sa za zvláštnych, doteraz neobjasnených okolností zbláznila istá žena a vo svojom šialenstve chcela vyhladiť rodinu svojho hostiteľa, cigánskeho hudobníka Kálmána Hadiho.

Včera popoludní sa v byte Kálmána Hadiho objavila Mariska Dobronyi, bývalá Košičanka z cigánskej rodiny a požiadala ženu Hadiho, ako starú známu, aby sa stala jej hostiteľkou. Ženu rodina srdečne privítala, okamžite ubytovala a kôš s jej vecami umiestnila do izby. Večer o 6. hod. odišiel Kálmán Hadi do práce a hostka zostala s rodinou sama. V tom čase ešte nebolo správanie ženy obzvlášť podivné, hoci nevedela povedať, odkiaľ prichádza a čo v Košiciach hľadá.

O druhej v noci, keď sa Hadi vrátil domov, našiel rodinu vo zvláštnej situácii. Cigánka Dobronyi vzrušene chodila hore-dole po miestnosti a Hadiho žena plakala a sťažovala sa svojmu mužovi, že hostka schmatla nôž a chcela rozsekať jej deti, ktoré spali v izbe. Len s veľkými ťažkosťami sa podarilo ženu upokojiť natoľko, aby od svojho zámeru upustila. Rodina však ďalej prežívala strašlivé chvíle, keďže žena, ktorá bola úplne pod vplyvom svojho záchvatu zúrivosti sa naďalej vyhrážala celej rodine, že ak sa len ozvú, skoncuje s nimi.

Hadi sa pokúšal ženu upokojiť, čo sa mu aj čiastočne podarilo, no trvalo to iba chvíľku, lebo po pár minútach ju opäť premohol amok, pričom tentoraz už kričala, že ju chcú otráviť. Hadi sa rozhodol, že ženu vyhodí z domu, otvoril jej dvere a tá vybehla von, no potom začala zo všetkých síl búchať na zatvorenú bránu. Keď bránu otvorili, žena vybehla na ulicu a zmizla.

Hadi sa ponáhľal do nemocnice aby oznámil, že po ulici sa poneviera šialená žena. Medzitým však vrieskajúcu ženú našla jedna z policajných hliadok na Hlavnej ulici. Ženu predviedli na policajnú stanicu, kam sa medzitým dostavil aj Hadi. Policajti na základe udania šialenej ženy s ňou vyrazili k domu č. 12 na Sándorovej ulici. Spolu s nimi šiel aj Kálmán Hadi. Keď dorazili na roh tejto ulice, vyšinutá žena sa vrhla na zem a začala nariekať, aby ju zachránili pred jej prenasledovateľmi. Policajti na koniec zúriacu osobu previezli do psychiatrickej liečebne.

Dnes ráno spustila polícia vyšetrovanie, ktoré vyplavilo na povrch veľmi interesantné skutočnosti. U ženy sa našla peňaženka, v ktorej bolo 25 tisíc korún hotovosti, no mala pri sebe aj množstvo cenných šperkov. Bláznivá žena pritom neustále opakovala, že jej manžel je policajný kapitán, no jeho meno, ani to, odkiaľ pochádza, nevedela povedať.

Policajný útvar rozbehol, v zdanlivo záhadnom prípade, rozsiahle vyšetrovanie, no zatiaľ nezistil ani totožnosť ženy, ani pôvod peňazí a cenností.

Z denníka Kassai Ujság, 19. marec 1925

Požiar na Kováčskej ulici

V dome č. 11 na Kováčskej ulici vypukol na schodišti k povale požiar a zhorela časť strechy. Prispěchavší hasiči požiar rýchle uhasili, takže sa predišlo väčšej škode.

Z denníka Slovenský východ, 20. marec 1925

Kto vládne na košickej radnici?

Zdrvujúca obžaloba československých členov obecného zastupiteľstva a mestskej rady. Naši členovia sú zvolení a vymenovaní, svoju povinnosť však nekonajú. Všetky skutočné rozhodovania sú v rukách Maďarov. Kde sú politické strany, aby urobili poriadok?

Delegovanie zatknutého maďarského iredentistu košickou mestskou radou do výboru slovenského Národného divadla otriaslo svedomím každého slovenského a českého človeka. Toto neslýchané uznesenie označili sme ako priamy dôsledok neudržateľných pomerov na košickej radnici a našu včerajšiu úvodnú úvahu sme zakončili prehlásením, že tieto neudržateľné pomery budú musieť byť riadne ventilované, aby nepriniesli ďalšie škody československej veci.

Pokiaľ je nám zákonom dovolené, sledovali sme činnosť obecného zastupiteľstva mesta Košíc – do schôdzí mestskej rady a rôznych komisií bohužiaľ nemôžeme – a netajili sme sa dosť často tým, ako si niektorí členovia počínajú alebo nepočínajú. V každej debate ukazovala sa prevaha maďarsko-komunistická, za tým, čo naši zástupcovia – čestné, ale malé tri výnimky – neboli pripravení, uzhovorení, kdežto Maďari a komunisti prichádzali do plenárnych schôdzi vždy s vypracovanými návrhmi a zasahovali pilne do debaty.

Na tieto nedostatky československej väčšiny sme niekoľkokrát poukazovali, žiadali sme o nápravu, volali politické strany po zakročení, ale márne. Režim pohodlnosti, nepripravenosti a nedochádzanie do schôdzí u československej väčšiny ďalej podkopával pôdu československej pozície na radnici a upadol tak hlboko, že košická radnica s československou väčšinou deleguje do slovenských kultúrnych korporácií vyložených Maďarov, zaprisahaných odporcov našej demokratickej republiky.

Pán R. Wild, člen mestskej rady a predseda kultúrnej komisie zaslal nám k našim článkom prehlásenie, ktoré je síce obhajobou jeho osoby a jeho dobrej vôle k práci na radnici, ktoré však v plnom rozsahu odôvodňuje rozhorčenie verejnosti, naše žaloby a je ďalej zdrvujúcou obžalobou dnešného režimu československej väčšiny.

Prípis p. Wilda znie: „Aby bylo jasno! Včera a dnes byly ve Slov. Východě 2 články o usnesení kult. komise, resp. měst. rady, kterým vyslán byl dr. Fleischmann do výboru družstva „Vých. Nár. divadla” za město Košice.

Pokud jde o městskou radu, nemám práva mluviti za ostatní členy a také tak nečiním. Pokud jde však o kulturní komisi, jejíž jsem předsedou a která návrh na jmenování dr. Fleischmanna městské radě podala (za mého předsednictví v komisi), jsem povinen říci několik slov na objasnění.

Kulturní komise má schůze jednou za týden nebo jednou za 14 dní. Přítomno býva pravidelně 4—5 pánů (z 13 členné komise) a to Maďarů, čsl. členové se posledních asi 5—6 schůzi vůbec nezúčastnili, aniž se omluvili. (Pouze zástupce čsl. socialistů byl v posledních 2 schůzích přítomný.) Toto je všem politickým stranám známo, neboť jsem to oznámil na společné schůzi zástupců čsl. polit. stran v městské radě i soukromě předákům jednotlivých polit. stran, a prosil jsem, aby se postarali o nápravu.

Nestalo se tak a já úřaduji v kulturní komisi jen a jen s maďarskými zástupci. Tedy (namátkou několik případů z poslední doby):

1. Rozpočet na kulturní potřeby pro rok 1926 vypracoval jsem já s maďarskými členy komise, čsl. členové nedošli.

2. Podpory pro jednotlivé spolky na kulturní práci odhlasovali maďarští členové komise, čsl. zástupcové nebyli přítomní.

3. Nákup knih pro městskou knihovnu za 37.000 Kč (a to asi za 2/3 tohoto obnosu českých a slovenských a za 1/3 maďarských, německých a francouzských) odhlasovali maďarští členové kult. komise, resp. knihovní rady. Čsl. zástupcové nebyli přítomní.

A tak bych mohl vypočítati další a další případy. A tak je to nejen v kulturní komisi, nýbrž ve všech ostatních komisích v městské radě, v měst. zastupiteľstvu, všude, všude, kde mají naši lidé býti přítomni a zúčastniti se práce.

Proč nebylo poslední městské zastupiteľstvo schopno usnášení (chyběli do potřebného počtu 2 členové)? Poněvač chybělo 6 (šest) československých zástupců, kteří neuznali za hodné se omluviti, resp. vyslati za sebe náhradníky. Tedy: dokud všichni naši lidé nebudou konati své povinnosti, dotud je zbytečno v novinách vytýkati takovým způsobem něco těm zástupcům, kteří poctivě pracují a jsou při své práci vždycky a vždycky proti maďař. členům v menšině. V kult. komisi byl návrh na jmenování dra Fleischmanna podán maďarským členem (nikoli dr. Polákem, který není vůbec členem komise) a přijat za přítomnosti maďarských členů komise (čsl. členové jako obyčejně nepřišli).

Za mou osobu se ohražuji proti takovému způsobu psaní v novinách. Nehlasuji nikdy „bez rozvahy pro všecko” a redakce se mohla dříve informovati o skutečném stavu věci. Tolik prozatím na vysvětlenou.

V Košicích 20. března 1925.

R. Wild, předseda kulturní komise rady města Košic.“

Z denníka Slovenský východ, 21. marec 1925