Býva v nich približne každý tretí Slovák. Paneláky sa začali stavať v 50. rokoch minulého storočia, posledný v Michalovciach čaká na dokončenie. Sprevádza ich mnoho mýtov, nie všetky sú rovnaké.
MARIAN LIPTÁK hovorí o panelákoch s fascináciou, skúmanie jednotlivých typov považuje za celoživotnú detektívku. Svet panelákov je podľa neho oveľa zaujímavejší, keď poznáte ich priamych predchodcov, slepé vývojové cesty a zaujímavé atypy.
Záujem o jeho prednášku v košickom kine Úsmev s názvom Vývoj panelových domov v Československu bol väčší ako kapacita sály. Panelákový nadšenec z Česka publikuje detaily výskumov polstoročnej výstavby na webe panelaky.info. Namiesto šedi v nich vidí urbanistickú kvalitu i krásu.
V rozhovore pre Korzár kritizuje neriadenú farebnosť, ktorá vzniká po zatepleniach. „Dnešná architektúra sídlisk je ľudová architektúra, ktorá vzniká v kočikárňach na schôdzi vlastníkov, ktorí sa zhodnú, aká farba sa im páči, a výsledkom sú nezmyselné gýče.”
Ak bývame v paneláku, bývame horšie ako iní ľudia v meste?
Nie. Paneláky sa zo začiatku brali ako niečo horšie z dôvodu, že boli postavené na zelenej lúke, bez vybavenosti, chýbali tam chodníky. Škôlky a školy sa postavili väčšinou neskôr ako byty, preto sa mohlo zdať, že to je niečo horšie. Ale dnes majú sídliská kompletnú vybavenosť, je tam zeleň a celá infraštruktúra. V centre mesta je medzi domami niekde dvadsať metrov, na sídlisku je to 40 - 50. Sídlisko je bývanie v zeleni, čo je pôvodný koncept, aby mali všetci dostatok svetla v bytoch a okolo pekný priestor.

Kedy sa začali stavať?
Od 50. rokov z dôvodu populačnej explózie a veľkej bytovej krízy po druhej svetovej vojne, keď bola veľká časť bytového fondu zničená alebo poškodená a ľudia potrebovali niekde bývať. Preto sa vymýšľali nielen paneláky, vtedy sa experimentovalo a vymýšľali sa rôzne postupy, ako urýchliť výstavbu a zlacniť ju. To boli hlavné požiadavky: rýchlo a lacno. Vďaka panelákom sa síce výstavba zrýchlila, ale lacnejšie to nebolo.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa začali stavať paneláky a ako vyzeral prototyp,
- aké boli výhody skladania panelov,
- čo zmenili v prístupe k bývaniu,
- aké neduhy sú s panelákmi spojené,
- kde všade sa stavali,
- čím si ich výzor dotvárali v Košiciach.
Dnes sa na ne pozeráme ako na lacnú verziu bývania, pričom v dobe svojho vzniku bola ich výstavba prekvapivo finančne náročná. Prečo?
Áno, bolo to drahé preto, že pred stavbou panelákov sa musela postaviť paneláreň so strojným vybavením. Tam panely vyrábali, sušili a skladovali a odviezli nákladiakmi ideálne na danú stavbu. Ale vznikali aj medziskládky, napríklad niekde na sídlisku, lebo logistiku nezvládali úplne a všetky prevozy panelov boli veľmi drahé. Už od 20 kilometrov od panelárne to bolo nákladné a to sa často vozili aj stovky kilometrov. Napríklad, keď sa v Prahe nestíhalo, tak sa vozili z Ostravy. Košické paneláky sú zas v Užhorode.
Fabriky, ktoré vyrábali panely, vznikali po celej krajine?
Volali sa Prefa a boli v každom kraji. Aj v rámci jedného kraja však boli prevozy panelov dlhé a logistika zdražovala celý proces. Účelom panelárne bolo, aby sa panely vyrábali pod strechou za akýchkoľvek klimatických podmienok, čím sa vlastne obmedzila sezónnosť klasického staviteľstva, kde sa nemohlo stavať v zime. Pri panelákoch to viac-menej nevadilo. Všetko prišlo už hotové ako skladačka.

Boli paneláky revolúciou v bývaní, keď ponúkli ľuďom zrazu úplne nový koncept, ktorý dovtedy nepoznali?
Paneláky boli obrovský skok v kvalite bývania.
K lepšiemu?
Samozrejme. V 50. rokoch ešte stále nebolo štandardom, že by mali ľudia vlastnú kúpeľňu, teplú vodu, záchod v byte. Staré pavlačové domy to všetko mali na pavlači, spoločnú kúpeľňu alebo iba studenú vodu. Paneláky priniesli to, že každý byt má svoje bytové jadro, dnes preklínané, vtedy revolučná vec. Tým, že vymysleli skladané bytové jadrá nad sebou, tak mohli urobiť každému kúpeľňu s teplou vodou. Dnešný úplný základ, ale vtedy to bola revolúcia. A bol to nový štandard v každom byte, od garsónky po štvorizbový.

Na prednáške ste hovorili, že v prvých panelákoch bolo podlahové vykurovanie. Veď to je moderná technológia, ktorá sa dnes používa v domoch. Prečo sa od toho ustúpilo?
Bolo to pri prvých panelákov typu G40, išlo vlastne o úplne prvý sériový panelák, ktorý sa u nás staval. Bola to experimentálna stavba, hľadala sa nová cesta a niekomu napadlo, že by sa mohlo spojiť príjemné s užitočným. To znamená výstuž, ktorá je potrebná na stropných paneloch, vyriešili výhrevnými rúrkami. Tým splnila funkciu výstuže, ale zároveň mohla splniť aj funkciu vykurovania, čím sa nemuseli osadzovať radiátory a zvislé rozvody. A podlahové vykurovanie potrebuje menej energie, aby vyhrialo byt na rovnakú teplotu.
Potom sa však v praxi ukázala nevýhoda. Tým, že to bolo súčasťou nosnej konštrukcie, tak neboli možné úpravy. Pri chybe v rúrke sa musel zničiť strop, pre havárie sa preto podlahové kúrenie zrušilo a nahradilo ho štandardné. Bola to experimentálna slepá vetva.
Dnes sa často pozeráme na paneláky s dešpektom. Čím si vysvetľujete ich nie najlepší imidž?
Ľudia radi po sebe opakujú, aj ja som v detstve počul, že paneláky sú všetky rovnaké, vydržia tridsať rokov, pomaly už majú začať padať. Stále sa opakuje, že sú to malé byty, vidíme do okna susedovi. Nie je to však pravda. Množstvo ľudí nemá porovnanie s iným typom stavby.
Paneláková dispozícia bytov je vydarenejšia ako v dnešných developerských stavbách, pretože tam sa snažia, aby to nevyzeralo ako panelák tým, že majú rôzne tvarovanú fasádu, izby nie sú vždy pravouhlé, vznikajú nepoužiteľné miestnosti.
Paneláky nie sú vo výsledku vôbec zlé. Naopak, nad dispozíciami premýšľali špičkoví architekti a vymysleli, čo bolo v rámci vtedajších možností to najlepšie.
Zlú povesť majú preto, že sú spojené s komunizmom. Že sú komunistický prežitok. Že komunisti nám zbúrali staré domy a namiesto nich postavili sídliská. Nie je to však oprávnená výčitka. Keď porovnáme hlučnosť v paneláku s novostavbou a rodinným domom, je to podobné. Záleží na susedoch, v dome zasa môžu prekážať psy, kohút, kosačka, cirkulárka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári