KOŠICE. Doslova niekoľko dní po skončení druhej svetovej vojny zastihli unavených ľudí, očakávajúcich toľko vytúžené uvoľnenie, opäť smutné a tragické udalosti, spojené s hromadným miznutím občanov Slovenska.
Nepriateľ zaútočil z východu
Nepriateľ nezaútočil zo západu, ale spoza východnej hranice. Sovietsky komunistický režim v priebehu niekoľkých rokov odvliekol pod rôznymi zámienkami do pracovných a prevýchovných táborov, tzv. gulagov, tisícky otcov, synov, ale aj mnoho žien a dievčat.
Davy ľudí doslova zo dňa na deň zmizli z domu, časť z nich sa vrátila až po niekoľkých rokoch, boli zničení a zlomení.
Zomreli v krutých podmienkach
„Utajení pomáhači a kolaboranti ľudí často zlákali pod zámienkou trojdňových pomocných prác, a tak sa s rodinou ani poriadne nerozlúčili. Žiaľ, takmer dve tisícky z nich sa domov už nikdy nevrátili a zahynuli v krutých a neľudských podmienkach táborov na Kaukaze, Donbase, Sibíri či v okolí Kyjeva,“ povedal vo štvrtok v Košiciach pri otvorení výstavy „Gulagy – prvé obete komunizmu“ historik László Köteles.
Výstava je inštalovaná v átriu Múzea obetí komunizmu na Moyzesovej ulici v Košiciach a bude prístupná každý pracovný deň do 14. apríla a následne až do 11. mája ju bude môcť verejnosť navštíviť v priestoroch košického Kulturparku.
Inštaláciu pripravilo Múzeum obetí komunizmu pri príležitosti 80. výročia prvých deportácií do pracovných táborov.
„Práca historika pozostáva zo spracovania množstva údajov a mien, no my chceme verejnosti ukázať, že tých doteraz zistených takmer 13-tisíc obetí nie sú iba čísla, ale konkrétne mená a príbehy živých ľudí, ktorí nesmierne trpeli a mnohí za nezmyslené represie totalitného režimu zaplatili životom,“ hovorí Pavol Hric, riaditeľ Múzea obetí komunizmu.
Takmer 13-tisíc odvlečených
Veľkou škodou je, že tragická epizóda našich dejín nie je ani 35 rokov po páde totalitného režimu stále objasnená.
„Mali by sme poznať dôvody, prečo tisíce ľudí násilne a nedobrovoľne, pod rúškom noci, vytrhli pred 80 rokmi z ich rodín a domov, alebo len tak ich uchmatli z ulice a zavliekli do pracovných táborov v Sovietskom zväze. Ak nespoznáme naše dejiny, ak nebudeme vedieť, akú úlohu tu mala rozviedka, akú sovietsky režim, akú naši ľudia, nebudeme silným národom, ktorý si uvedomuje vlastnú minulosť,“ povedal počas konferencie, ktorá otvorenie výstavy sprevádzala, predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš.
Doteraz bolo historikmi identifikovaných takmer 13-tisíc odvlečených občanov Československa rôznych národností a spoločenského postavenia, no zrejme ich bude ešte viac. Zarážajúce je, že až 80 percent ich pochádzalo z východného Slovenska, medzi nimi boli vo veľkých počtoch Maďari, Nemci a Rusíni.
Transporty v neľudských podmienkach
Násilné deportácie prebiehali na základe pripravených zoznamov, udaní alebo len tak, počas náhodného zatýkania. Mnohým ľuďom povedali, že idú kopať hroby pre zabitých vojakov, a tak si mali vziať so sebou aj jedlo na jeden či dva dni.
Keď sa večer domov nevrátili, zdesení rodinní príslušníci ich začali hľadať, no na úradoch im o nich nič nepovedali. Za všetkým totiž stála sovietska tajná polícia NKVD a protišpionážna vojenská rozviedka SMERŠ.
Výstava ukazuje aj násilné transporty odvlečených, ktoré sa uskutočňovali v neľudských podmienkach. Bez vody, bez jedla sa úplne sa podobali na židovské transporty do koncentračných táborov.
Odvlečených potom v pracovných táboroch čakala najmä ťažká nútená práca v baniach, v lesoch, na rôznych stavbách či budovanie železničných tratí.
Snahou bolo ľudí zlomiť
Absurdnosť a cynickosť režimu sa prejavovala aj v tom, že mnohé budované stavby či múry neobkolesovali žiadne objekty a doslova neviedli nikam, rovnako ako mnohé železničné trate, ktoré sa po ich dokončení takmer vôbec nevyužívali. Mottom agresora bolo totiž zlomiť a prevychovať slobodných ľudí z Československa na pomery totalitného režimu.
Je dôležité úplne odkryť túto temnú stránku našich dejín, najmä vo chvíli, kedy sa relativizujú hodnoty aj informácie. Gulagy v Sovietskom zväze boli príkladom pošliapavania ľudských práv a paradoxne kontinuálne pokračovali v činnosti po odhalení zverských pomerov v nacistických táboroch. Preto za zamyslenie stojí aj záverečná poznámka publicistu a historika Petra Juščáka, ktorý sa venuje tejto problematike už 30 rokov: „Dnes by sa odvlečení čudovali, koľko priaznivcov týchto nositeľov komunistických myšlienok je dnes opäť v obehu.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
