Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Nešťastie v studni
Košický majster Eugen Šponták pracoval v hlbokej betónovej studni v Rozhanovciach. Ako skrčený v studni niečo robil, keď sa zrútila časť stavby studne a zlomila mu väz. Bol prevezený do košickej nemocnice, kde zomrel.
Z denníka Slovenský východ, 21. marec 1925
Zistení hrašovickí pytliaci
Četníci stanice v Rozhanovciach našli v lese stopu zastrelenej srny, a podľa viditeľných stôp bola srna odnášaná do Rašovíka (dnes obec Hrašovík), kde rozdvojene pokračovali do domu Michala Popoviča, Jozefa Amricha a Štefana Bodnára.
Michal Popovič bol četníkmi hneď vypočutý; sprvu zapieral, ale potom sa priznal, že našiel v tzv. panskom lese pri Rašoviku jednu zastrelenú srnu, ktorá podľa jeho udania bola psami dokaličená. Nechcel však udať, kde dal mäso a kožu zo srny a preto bola prevedená domáca prehliadka, pri ktorej našli v komore nielen mäso zo srny, ale i dvoch zajacov, ktorí mali ešte drátené oká na krku.
Bolo teda zrejmé, že sa jedná o pytliactvo prevádzané spôsobom beštiálnym, trýzniacim úbohú zver. Jeden zo zajacov bola kotná samica. I u Amricha boli nájdené kože zo zajacov, aj on sa priznal, že našiel zajaca v drátených klepcoch v lese na panskej.
Nastalo vyšetrovanie tejto pytliackej, zlodejskej činnosti v revíru, ktorý náleží československej poľovnej spoločnosti v Košiciach a tu vyšlo najavo svedectvom syna Michala Popoviča, Michala Popoviča mladšieho, že behom doby chytili v zmienenom lese mnoho zajacov.
Ďalej dosvedčil, že Ondrej Köver, Michal Matík, Štefan Pešák a Ján Amrich chytili veľa zajacov, ktoré predali alebo doma pojedli. Na menovaných urobili četníci trestné oznámenie u košického štátneho zastupiteľstva. Majiteľ revíru bol o tomto zistení uvedomený.
Z denníka Slovenský východ, 24. marec 1925
Koniec Samsonovho lokálu
Následkom obchodných neúspechov a stále viac upadajúcej návštevy, bola kedysi renomovaná Samsonyho reštaurácia zrušená a zatvorená.
Namiesto terajších lokálov vzniknú rozšírené miestnosti kaviarne Slávie, ktorá tým nadobudne rozmerov veľkomestských.
Z denníka Slovenský východ, 29. marec 1925
Jarné cvičenie košického hasičstva
Slnko vysvitlo a v takej dobe hasičstvo obyčajne vyrukuje, aby prečistilo svoje hadice a zopakovalo svoje cviky.
Je to ovšem nevítané, keď je príčinou vyrukovania požiar, ale včera na Kováčskej ulici prinútil hasičov vyrukovať požiar celkom nevinných rozmerov. Vzrušenie je dobrá vec, a keď občania Kováčskej ulice práve po zážitkoch dobrého obeda buďto hoveli si na svojich otomamoch, alebo v lenoške oddriemávali si svojich desať minút, zaznela hasičská poľnica a vzrušené občianstvo vybiehalo na ulicu. Každý si skoro oddýchol.
Na pôjde v dome č. 75 síce začala trochu horieť strecha od iskry, ale bolo to len tak, ako keď si niekto zapáli dobré Havana. Domáci ľudia dali sa hneď hasiť, ale za okamih hasičstvo už prišlo s celým svojim komfortom.
A tak bola strecha postriekaná, poneváč istota je istota, vzrušená ulica sa zase ukľudnila a prebudení spáči sa rozčuľovali, že boli nadarmo vyrušení zo svojej siesty.
Košickí hasiči. (zdroj: knižničný fond VKJB)Z denníka Slovenský východ, 29. marec 1925
Homérova „Illiada” vo filme
Dobrodružstvá Homérovej „Illiady” sú spracované vo filme „Únos krásnej Heleny”, v ktorom vystupujú chýrni herci Edy Darciea, Vladimír Gajdarow a Albert Bassermann. Tieto dni predvádzajú tento film košické kiná.
Z denníka Slovenský východ, 29. marec 1925
Jak odchádzajú ľudia zo sveta
Typická figúrka, ktorú sme videli denne my všetci, ktorí sme si učinili z kaviarne Slávie polovičný príbytok. Sedávala, driemajúc vzadu na chodbe stará žena, preživšia doby lepšie a zlé, osudom postavená tam ku dverám slúžiť ľudom. A tak sa jej míňali minúty, hodiny, dni a roky. Mala svoje slabé stránky, zafajčila si voľakú tú cigaretu a niekedy ani tým hltom nepohrdla.
A tak sa stalo, že stará Sarková jedného dňa zišla do pivnice a doráňala sa. Nikto o tom nevedel. Bolo jej zle, zamestnávateľ ju poslal domov a k lekárovi, žena si však len ľahla, ale nebolo jej lepšie. Bola prevezená do štátnej nemocnice a tam zomrela.
Len pri pitve objavil lekár dr. Strimpl zranenie na lebke, o ktorom predtým nehovorila a ktoré zapríčinilo zakrvácanie mozgu. A tak na stoličke v chodbe kaviarne zasadne zase dakto iný.
Z denníka Slovenský východ, 29. marec 1925
Otvorenie novej šermírskej školy
Štefan Jarušovský dipl. šermírsky majster dňa 2. apríla o 8. hod. večer v Košiciach na Hlavne ulici číslo 18 v rámci šermírskej akadémie otvorí svoju modernú dvoranu na šermovanie, telocvik a strieľanie do cieľa. Akadémie sa zúčastnia nasledovní šermíri: Nadporučík Mladý z Levoče a košickí šermíri Otto Rožek, Rudolf Vidor, Tera Vidorová, Richter, dr. Halkó a majster Jarušovský.
Šermírska škola odpovedá najmodernejším požiadavkám a je zariadená s budoárom a anglickou kúpeľňou. Vyučovať sa bude v osobitných skupinách pre mužov, ženy a deti. Zápis každodenne.
Z denníka Slovenský východ, 29. marec 1925
City Bar má nového šéfa
Obľúbený a známy riaditeľ Schalkházu pán Viktor Hugon Himmelreich prevezme dňom 1. apríla tunajší zábavný podnik City Bar.
Vedenie takého podniku vyžaduje skúseného odborníka, ktorý vie viesť podobný podnik. Tým odborníkom je iste riaditeľ Himmelreich, ktorý osobne zriadil pražské bary a bol viac ako 30 rokov v podobných podnikoch v cudzine. Jeho obľúbenosť tam aj v Košiciach zaručuje zaiste úspech a zdar.
Z denníka Slovenský východ, 29. marec 1925
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
