Od 21. marca sú všetky slovenské zoologické záhrady preventívne zatvorené, aby sa zabránilo ešte väčšiemu šíreniu slintačky a krívačky, ktorá postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a ostatné raticové prežúvavce.
Riaditeľ košickej zoologickej záhrady ERICH KOČNER hovorí, že by sme sa mali inšpirovať inými európskymi krajinami a zaviesť zonáciu s postupne sprísnenými podmienkami podľa vzdialenosti od ohniska nákazy.
„Vlani sme za obdobie posledného marcového týždňa a apríla zarobili približne stotisíc eur. Neviem ani dokedy budeme zatvorení. Ak dlho, je možné, že budeme musieť pristúpiť k znižovaniu úväzkov zamestnancov. Zverejnili sme aj výzvu na ľudiaľuďom, aby sme aspoň čiastočne pokryli stratu,“ hovorí Kočner.
Pre Korzár porozprával aj o tom, aké hygienické opatrenia prijali, či bude zoo zvyšovať vstupné a ako sa mení správanie zvierat v čase, keď je zoo pre verejnosť uzavretá.
V rozhovore sa dočítate:
- Ktoré zviera hruďou prerazilo sklenenú stenu,
- prečo nekŕmia hady živými hlodavcami,
- kam poputujú štyri košické medvede,
- riaditeľ ktorej svetovej zoo bol ohromený tou košickou,
- aké najnovšie prírastky majú.
Naposledy sme sa rozprávali pred dvoma rokmi, keď ste kvôli krízovému režimu mesta museli ušetriť päť percent prevádzkových nákladov, čo bolo ťažké. To bolo po covide, mysleli ste si, že to najhoršie už máte za sebou. A zrazu prišla slintačka a krívačka, s ktorou tiež nikto nerátal a zavrela vás...
A to bola ešte aj vtáčia chrípka a mor ošípaných. Ale je šťastie v nešťastí, že vtáčia chrípka sa vyskytuje v období od decembra do marca, keď máme nízku návštevnosť. Za posledných päť rokov sme boli už štyrikrát nútene zatvorení.
Zoologická záhrada je organizácia, ktorá je finančne veľmi náročná. Aj preto máme na Slovensku len štyri veľké verejné zoo, ak medzi veľké radíme aj Spišskú Novú Ves. Nie sme schopní financovať chod takejto inštitúcie z vlastných zdrojov. Sme službou verejnosti pre celý východ Slovenska. Stále sme najväčšou zoo v strednej Európe a jednou z najväčších z hľadiska expozičnej plochy. Teraz sme však zatvorení z politicko-odborného rozhodnutia.

Považujete plošné zatvorenie všetkých zoo za potrebný krok v boji proti slintačke a krívačke?
Nie som s tým celkom stotožnený. My sme viac ako 300 kilometrov od ohniska najbližšej nákazy. Všade vo svete sa zatvárajú zoo len v zasiahnutých a nárazníkových zónach. My máme všetky zoo zatvorené ako jediná krajina v Európe.
V Maďarsku sú zoo otvorené, zatvorená je len zoo Győr, ktorá je blízko jedného ohniska nákazy. Samozrejme, prísne hygienické opatrenia platia vo všetkých zoo, transporty zvierat sú pozastavené a je zastavený aj pohyb materiálu a krmív z konkrétnej časti Maďarska.
Myslím si, že pokiaľ vie zoo zabezpečiť, aby návštevník neprišiel do styku so zvieratami, tak pravdepodobnosť zavlečenia nákazy je veľmi nízka. Aj my sme zaviedli prísne hygienické opatrenia pre všetkých zamestnancov. Pri vstupoch sú dezinfekčné brody, aj pneumatiky a podvozky áut sa dezinfikujú. Národné parky, kde žijú voľne žijúce zvieratá, napríklad nie sú zavreté.
Zatvorenie je pre nás veľký zásah do fungovania organizmu. Pre nás je pomerne veľký zásah aj to, že sa s nami o týchto rozhodnutiach nekomunikovalo. Aj keď sme oznamy dali snáď všade, každý deň sa stáva, že sem príde zo 15 – 20 ľudí a až pri bráne zistia, že zoo je zavretá.

Vedeli by ste fungovať aj v nejakom obmedzenom, kompromisnom režime?
Áno, vieme sprístupniť časť nástupného areálu, čiže teráriá, akváriá, pavilóny viváriá a exotáriá, prípadne prvých päť voliér s dravými vtákmi. Návštevník by sa ďalej nedostal a pozrel by si aspoň časť areálu. V nej sú zvieratá od návštevníkov oddelené sklami a ani to navyše nie sú kopytníky. Momentálne pracujeme na tom, či by nebolo možné otvoriť našu zoo aspoň takto čiastočne.
Koho o toto čiastočné otvorenie žiadate?
Komunikujeme o tom s regionálnou veterinárnou správou, ktorá to posunie ďalej.
Ste zavretí od 21. marca. O koľko peňazí za vstupenky ste doteraz prišli?
Vlani sme za obdobie posledného marcového týždňa a apríla zarobili približne stotisíc eur. Obdobie máj – august je pre nás špička, keď z vlastných ročných výnosov zarobíme 75 percent. Na vstupnom sme vlani vybrali prvýkrát čiastku nad milión eur.
S každým zatvoreným víkendom sa naše výnosy budú znižovať. Pre nás sú silné aj veľkonočné sviatky, májové sviatky a dni mesta, ktorých sme súčasťou. Počas nich vyberieme zhruba 15 percent našich ročných výnosov, čo je už citeľný výpadok.

Sú indície, odkedy by ste mohli opäť otvoriť brány zoo?
Sú určené karanténne obdobia, 40 dní od posledného potvrdeného výskytu. Ale my sme tak ďaleko od nákazy a máme také prísne hygienické opatrenia, že si myslím, že by kompetentní mali zvážiť zonáciu Slovenska. Možno by bolo rozumné k tomu pristupovať tak ako v ostatných európskych krajinách.
Navyše zoo je iná organizácia ako klasická poľnohospodárska prevádzka, kde dochádza k nakládke a odvozu jatočných zvierat alebo k výmene v období pripúšťania, keď je pohyb inseminátorov, iných zamestnancov... Tam je väčšie riziko prenosu vírusu napríklad na obuvi ako u nás.
Dostanete od štátu finančnú kompenzáciu za zatvorenie zoo?
Minulý týždeň sme listom požiadali ministra pôdohospodárstva o kompenzácie, žiadal som o systémové riešenie. Žiaľ, dostali sme odpoveď, že štát neplánuje zaradiť zoo do schémy kompenzácií. Čo ma mimoriadne mrzí. Budeme hľadať cestu aj v rámci Európskej únie, kde na to sú rôzne kľúče.

Ani mesto vám nebude kompenzovať mimoriadny výpadok príjmov?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári