Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Bujak bez pána
Po Hlavnej ulici v Košiciach sa prechádzal včera v hodinách dopoludňajších mladý bujak bez pána. Z počiatku si počínal celkom rozumne, ale potom ho čosi rozčúlilo a dával najavo, že skoro začne ráznejšie účinkovať.
Na uliciach sú kočíky s deťmi, chodia tu starí ľudia, sú tu výklady s veľkými sklenenými tabuľami a nebezpečenstvo by mohlo byť všelijaké. Spozoroval bujaka jeden strážnik, zaopatril si povraz a za chvíľu bujak bol odvedený na policajné riaditeľstvo.
Je to však veľmi nevďačný „Zuwachs” taký bujak, a ľahšie sa umiesti jeden trebárs zúrivý opilec, ktorého prinesú v zelenom antonu. Ale s bujačkom to je práca veľmi nevďačná, ale predsa sa našiel medzi strážnikmi jeden ctiteľ Brehma (Alfred Edmund Brehm, nemecký zoológ) a s bujačkom bolo zachádzané veľmi šetrne a medzi tým sa hľadaj majiteľ.
Našiel sa, lebo ľudia nie sú tak neteční, aby, keď stratia 9 mesačného bujačka, sa po ňom nezháňali. A tak majiteľ roľník Ján Kevír z Raškoviec si bujačka odviedol a na policajnom riaditeľstve spadol správcovi strát a nálezov kameň zo srdca.
Z denníka Slovenský východ, 2. apríl 1925
Podivný útok šialeného muža
Na policajné riaditeľstvo v Košiciach prišiel k vrchnému inšpektorovi Tvrdému muž, ktorý hovoril, že sa menuje Ján Bajusz, že je roľníkom z obce Dargó (dnes obec Dargov) a že chce znáť kanceláriu, kde sa verbujú americkí vojaci.
Poneváč sa dejú rôzne podvody s vysťahovalectvom do Ameriky, počal sa o vec vrchný inšpektor zaujímať, ale odrazu neznámy muž vytiahol z pod kabátu ťažké kladivo a rozohnal sa ním na vrchného inšpektora Tvrdého.
V tom však priskočil inšpektor Sochor, ktorý ruku šialenca strhol dolu a kladivo mu vyrval. Nato chcel muž použiť ešte britvu, ale i v tom mu bolo zabránené.
Po prehliadnutí vrchným policajným lekárom dr. Slaninom bolo zistené, že ide o šialenca a muž bol dopravený do ústavu choromyseľných.
Z denníka Slovenský východ, 5. apríl 1925
Nadviazanie športových stykov footballových s Maďarskom v Košiciach
Zatiaľ, kým inde už styky maďarských a československých klubov sú v plnom prúde, v Košiciach bol tento styk už od roku 1922 zastavený pre známu protištátnu diferenciu zo strany maďarských mužstiev.
Po dlhom vyjednávaní sa konečne podarilo tunajšej Slávii získať maďarské mužstvo z Diósgyőru a pre neho povolenie ku štartu v Košiciach. Benevolenciou tunajšieho policajného riaditeľstva a na veľkonočné sviatky, t.j. 12. a 13. apríla budú nadviazané v Košiciach tak ako pred týždňom v ťažkoatletickom, tiež aj vo footballovom športe športové styky oboch susediacich štátov.
Slávia Košice zahajuje tieto styky dňa 12. apríla s mužstvom Diósgyőri Vasgyári Testgyakorlók Köre, ktoré je jedno z najlepších mužstiev Miskolcského okrsku. Druhý deň nastupujú hostia proti družstvu Törekvés Košice.
Nadviazanie týchto stykov príjme naša športová verejnosť iste s veľkým záujmom a iste príde privítať športovcov DVTK v plnej miere. Mužstvo hostí je zložené z mladých hráčov kovorobotníkov.
Z denníka Slovenský východ, 5. apríl 1925
Tragický skon košického továrnika
K tragickému skonu odhodlal sa mladý, košický továrnik Ondrej Schirger, ktorý rozrušený súc ťažkosťami, ktoré v kríze železiarskeho priemyslu bolo nutno znášať firme, ktorej bol spolumajiteľom a riaditeľom, rozhodol sa v mladom veku, plný životnej energie, v 38 rokoch skončiť samovraždou.
K tomuto rozhodnutiu viedlo ho pravdepodobne jeho vysoko mravné a aristokratické založenie, jeho vážnosť k rodinnej tradícii a tiež prílišná znervóznelosť následkom duševnej prepracovanosti v úsilí, vybŕdnuť z tejto krízy.
Firma Fleischer a spol., ktorej bol riaditeľom následkom zmenených pomerov povojnových, musela zrekonštruovať svoju výrobu a boli preto nutné značné investície, ale ani výsledky novej výroby a zamestnanie továrne nebolo toho druhu, aby do najbližšej budúcnosti mohol sa pozerať z ružovými nádejami.
Mladý, podnikavý priemyselník hľadal cesty, na ktorých by priviedol rodinný závod k lepším dobám a vyjednával s veľkými závodmi Mannesmanovými o trvalé výrobné dodávky a poverenie a bolo toto jednanie na najlepšej ceste, keď odrazu začalo viaznuť a riaditeľ Schirger, ktorý si bol istý úspechom, bol tak sklamaný v svojich nádejách.
Nebolo ovšem tomu tak. Ale znekľudnená a znervóznelá povaha Schirgerova obávala sa najhoršieho a nechcel sa dočkať definitívneho odrieknutia. Preto sa rozhodol vec skončiť.
V nedeľu celý deň bol na Bankove a k večeru sa odhodlal k samovražde. Došiel až k rozhľadni za Bankovom, tam v jedľovej hore podložil si noviny pod hlavu, ľahol na zem a vypálil si smrteľnú ranu z browningu do úst. Smrť nastala okamžite. Na miesto došla po oznámení, ktoré sa z radov prechádzajúceho obecenstva dostalo polícii, policajná komisia s hlavným lekárom dr. Slaninom, ale ten mohol konštatovať už len smrť.
Zaujímavé je, že práve včera ráno dostala firma Fleischer a spol. akceptáciu všetkých podmienok od Mannesmanových závodov.
Z denníka Slovenský východ, 7. apríl 1925
Reklama podniku Fleischer a spol. (zdroj: knižničný fond VKJB)Veľkonočné vajíčka
Veľkonočné sviatky sa blížia. Sú to sviatky mladých ľudí. Preto sú najobľúbenejšie. V pohanských dobách, keď pozornosť človeka budil ešte každý prírodný zjav, konávali sa počiatkom jara zvláštne veľkonočné slávnosti. Tento prechod znázorňovali si ľudia dramaticky. Tak vznikli rôzne hry a symboly.
Tieto boli prenesené i do kresťanskej Veľkej Noci. Duchovenstvo ich ponechalo a v niektorých krajoch Slovenska pochovávajú ešte i dnes zimu. Tento pohreb sa koná tak, že mládenci a dievčatá ustroja si zo starých šiat a slamy babu (Morenu). So spevom nesú ju dolu dedinou ku rieke alebo močiaru, kde ju roztrhajú a hodia do vody; nato sa slávi donášanie nového jara.
Najvýmluvnejším symbolom prebúdzajúceho sa jara sú však predsa len veľkonočné vajíčka. Na východnom Slovensku na Veľkú noc si nesie každý veriaci po jednom takomto vajíčku do kostola, kde mu ho kňaz posvätí. Známi a priatelia si takto posvätené vajíčka rozdelia a zjedia, čím je ich priateľstvo spečatené.
Ornamenty, akým si ľud tieto vajíčka ozdobuje, čerpané sú prevažne z ríše rastlinnej. Berú sa však motívy i z ríše zvieracej, ba dokonca i zo spoločenského života. Vedľa majstrovsky prevedeného tulipána, fialky, nájdeme i orla, jeleňa, ba i rozličné ľudské figúry a celé milostné prejavy. Pestrosť bariev predstavuje jarnú symboliku naproti zimnej jednotvárnosti.
Maľbu prevádzajú dievčatá samy špendlíkom alebo nožíkom. Veľkonočnými vajíčkami odmeňujú svojich „kúpačov”. Preto v každom dome, kde majú dievča, na veľkonočný pondelok už včasné ráno je pripravená plná misa vajíčok na stole, ktorými sa prichádzajúci kúpači podeľujú. A síce podľa toho, kto je príbuznejší, milejší. Svojmu frajerovi pripraví dievča to najkrajšie vajíčko a dá mu ho medzi štyrmi očami. Za to on ju poleje „parfínom,” nie obyčajnou vodou, ako tie „ostatné”.
Z denníka Slovenský východ, 7. apríl 1925
Hajaj, dadaj môj andielok...
Po celodennej práci a kancelárskej námahe v ťažkom jarnom vzduchu dostáva i človek, inakšie zvyklý na turistické i iné výkony, chuť k spánku.
Je to veľmi nepríjemné, keď prekvapí táto slabosť človeka práve pri bielom stole v priateľskej spoločnosti reštauračnej. Tu býva často terčom žartov svojich priateľov, ktorí nežičia mu ten sladký pôžitok. A preto človeka, milo prekvapí, keď vidí, že nie je vždy tak, a že priateľské, dobré srdcia ešte nevymiznuli.
Sedím istý večer v reštaurácii československého domu a u zasadnutého dlhého stola sedí denná spoločnosť. Odrazu zaznejú miestnosťou sladké zvuky zboru spievaného vzorne a s citovou vrúcnosťou: „Hajaj, dadaj môj andielok...” a nato: „Ja v snách ťa videl...“
Pohliadnem ku stolu a hľa. Tam jeden pán zo spoločnosti denných hosťov podriemuje, na jeho usmievavom obličaji sa javí radostný úsmev vďaky, a za spievania vianočnej ukolébavky a milostnej piesne presníva svoju sladkú siestu. Ajhľa, to je priateľstvo, z ktorého si všade môžu vziať príklad.
Z denníka Slovenský východ, 7. apríl 1925
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
