Duchovná služba sa po 29 rokoch snáh stala súčasťou komplexnej zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z memoranda o spolupráci v oblasti podpory duchovnej služby v zdravotníctve, ktoré v Košiciach podpísali minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD), košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Bernard Bober a generálny biskup Evanjelickej cirkvi Ivan Eľko.
IVAN EĽKO, ktorý je zároveň predsedom Ekumenickej rady cirkví na Slovensku, ktorá združuje 12 cirkví a náboženských spoločností, pre denník Korzár porozprával o podrobnostiach memoranda v praxi. Pretože, ako zdôraznili signatári, zdravotná starostlivosť sa netýka len tela, ale aj duše človeka.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa zmení pohľad na duchovných v nemocniciach,
- z akých dôvodov niekedy veriaci odmietne kňaza,
- ktoré sviatosti môže kňaz v nemocnici vyslúžiť,
- aké bizarné požiadavky mali ťažko chorí na duchovného.
Aj v súčasnosti v nemocniciach pôsobia nemocniční kňazi a duchovní. Aké zmeny prinesie memorandum o spolupráci?
Na prvý pohľad sa možno očividne veľa nezmení, pretože duchovní, ktorí chodili po oddeleniach doteraz, budú chodiť aj odteraz. Ale nebudú už musieť bojovať s takou myšlienkou, že ja sa sem vtieram, presviedčam ich, aby ma vôbec pustili k pacientom, alebo cítim, že tu nie som celkom vítaný, tak to musím vybaviť rýchlo. Nemusíme sa už cítiť ako hostia, ktorí sa niečoho domáhajú, ale ako integrálna súčasť zdravotníckych tímov.
Memorandom nadobúda služba jednotnú podobu pre všetky nemocnice, čo bude veľká pomoc pre duchovných. Už nebudú musieť čakať na návštevné hodiny, keď budú privolaní k pacientovi. Mal som ako farár množstvo dobrých skúseností, no zároveň aj prekvapivo iné. Napríklad ak duchovného v noci nepustili cez vrátnicu k pacientovi. Alebo ho cez deň vyhodila upratovačka, že tam nemá čo robiť. Memorandum slúži práve na predchádzanie takýmto situáciám.
Ja sa z tejto spolupráce veľmi teším, lebo to bol maratón, ktorý trval 29 rokov. Ním dobiehame veľký rest, ktorý máme oproti ostatným krajinám Európy. Je až neuveriteľné, ako dlho nám to trvalo.
Duchovná služba bude ponúkaná iba pacientom v nemocnici?
Aj všetkým zamestnancom, ktorí o to prejavia záujem.
Aké máte skúsenosti s duchovnou službou v nemocnici?
Bol som farár, ktorý mal svoj cirkevný zbor a vždy chodil do najbližšej nemocnice. Chodili sme aj do domova dôchodcov a do hospicu. Uvedomoval som si, že jeden duchovný by sa uplatnil len v tejto pastorálnej sfére, že by celé dni navštevoval chorých ľudí.
Vždy to bola veľmi autentická súčasť môjho poslania, ale mal som na ňu málo času. Dôležitou súčasťou tejto služby je napríklad aj navštevovanie chorých v domácnostiach, ktoré sú tiež veľmi časté. Domácnosti sú rôzne, stretnete sa tam s realitou života človeka, čo sú niekedy veľmi ťažké a inokedy radostné zážitky.
Viera môže ovplyvniť zdravie pacienta. Aká je sila náboženstva pri liečbe? Čítajte Stáva sa často, že k pacientovi príde duchovný, ktorý má iné vierovyznanie?
Áno. Napríklad nie je veľký problém, ak ku gréckokatolíkovi príde rímskokatolík. Stáva sa, že za evanjelickým pacientom príde katolícky farár a tam to vždy závisí od konkrétnych dvoch ľudí, nakoľko sú v tej chvíli schopní interagovať. Evanjelický pacient môže povedať – to je hrozné, vy ku mne ani nechoďte. To sa niekedy stáva. Ja som bol farárom aj v čisto luteránskom regióne na myjavských kopaniciach a tie babky boli v šoku z rímskokatolíckeho farára.
Môže to byť aj opačne. Aj kňaz sa niekedy zatvári kyslo, ak príde za pacientom iného vierovyznania. Výsledná komunikácia vždy závisí od konkrétnej dvojice.
Ale krásne na tom je, a to som zažil veľakrát, keď duchovný inej cirkvi predsa len pochopí, že v tejto chvíli má byť taktný a poslúžiť klientovi. Zároveň si klient uvedomí, že to síce nie je to, na čo je zvyknutý, ale je to predsa len duchovná služba, ktorú prijmem od kresťana.
Aké sviatosti môže duchovný v nemocnici vysluhovať?
Sviatosť eucharistie, pomazania chorých, sviatosť zmierenia a ku chorým novorodencom sú niekedy kňazi privolaní aj vyslúžiť sviatosť krstu. Často duchovní chodili k pacientom a udelili len nejaké jednoduché požehnanie, napríklad kríž na čelo. Keby som ja takto prišiel k evanjelickým klientom a niekomu by som iba povedal – Boh vám žehnaj a urobím krížik na čelo, tak to by bolo veľmi málo.
Vzhľadom na to, že katolíci si uvedomujú, že je ich v nemocnici dajme tomu tristo a ich kňaz sa nestihne každému venovať osobitne, sú vďační aspoň za tento úkon. Služba nás evanjelikov je trochu komplikovanejšia, lebo je to často prisluhovanie Večere Pánovej, ktorá má svoju dlhšiu liturgiu.
Biskup Eľko: Polcková špičkuje situáciu, provokuje na nové levely Čítajte Stačí niektorým pacientom iba ľudský rozhovor?
Samozrejme. Alebo sa spolu pomodlíme. Niekedy prichádzame na žiadosť rodiny ku klientovi, ktorý je v takom stave, že už ani nekomunikuje a tam sa iba modlíme a utešujeme príbuzných. Služba je rôznorodá, ako je rôznorodý život sám.
Môže byť posledné pomazanie udelené pacientovi aj viackrát počas života, ak sa mu medzitým stav zlepší a znova zhorší?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
