Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Zo zúfalstva skočila pod kolesá vlaku
Nebolo už asi vyhnutia v zúfalej mysli 36 ročnej ženy Márie Fenčíkovej, ktorá navyknutá bola kedysi na lepšie časy a teraz v biede, bez vyhliadky na zlepšenie, obývala so svojou dcérou izbietku na Havranej ulici (dnes prestavaná bývalá Hollého u.).
Predtým mali jej rodičia hostinec, po smrti otcovej však oňho prišli a teraz 36 ročná žena darmo zháňala živobytie. Preto sa rozhodla učiniť tomu koniec a zvolila si smrť na koľajniciach železnice. Vrhla sa pod kolesá vlaku, prichádzajúceho od Turni, neďaleko letišťa za Peštianskou triedou a bola okamžite usmrtená. Na miesto sa dostavil policajný lekár Dr. Slanina s komisiou, ktorú tvoril aktuár Pačaj, Vondráček a policajný fotograf. Zohavené telo nešťastnice bolo následne prevezené do márnice.
Z denníka Slovenský východ, 7. apríl 1925
Vandalské nivočenie Šarišského hradu
Tisíc rokov sa hrdo pnie mohutný hrad Šariš k nebi, veky prestál, koleso dejín sa neúprosne valilo dookola, búrky a nivočenie válek a revolúcii hrdé múry pretrvali. Štrnásť zachovaných okrúhlych veží môže doteraz vyprávať o sláve rímskych dôb. Hlboké izby pod hradom boli kedysi svedkami zašlej slávy šľachtických rodín.
V roku 1461 bol pánom hradu „ostatný šarišský gróf“ Ján Giskra z Brandýsa, až roku 1660 bola stredná veža neopatrnosťou vojaka vyhodená do povetria a hrad zapálený. Od tých čias hrad stále pustnul, nebolo nikoho, kto by mal záujem zachovať historickú pamiatku celého kraja. Po prevrate štátny referát pre ochranu pamiatok v Bratislave síce bol poverený dozorom nad zrúcaninou, ale následkom nedostatku peňazí k reštaurácii nedošlo.
A keď práve v týchto dňoch mal byť štátnym pozemkovým úradom hrad pridelený do majetku odboru Klubu čs. turistov v Prešove, jeho terajší majiteľ pán Pulszky, počal priamo vandalským spôsobom nivočiť zrúcaninu. Z múrov sú vytrhávané kamene, obrubové tesané kvádre, ulamované tehly najmä na severnej strane, kde bola i vstupná brána znivočená. Čo sto a tisíce rokov nezdolalo, zmohla za niekoľko dní zlomyseľná ruka človeka. Pýtame sa: kde sú zákony na ochranu historických pamiatok, kde je úrad, ktorý vie zakročiť, aby nivočenie prestalo a škoda bola nahradená?
Z denníka Slovenský východ, 8. apríl 1925
Takto kedysi vyzerali zrúcaniny Šarišského hradu. (zdroj: knižničný fond VKJB)Zlodejský film v epochách
Včerajší deň senátnych pojednávaní pred košickou sedriou bol skutočným zlodejským filmom v epochách. Bolo to jako v kleptomanskom kaleidoskope a išlo to pekne hladko, bez všetkých ťažkosti. Stáli pred senátom zlodeji rôznych kvalít, ale bolo to všetko „na betón.”
Najsamprv predstupujeme Ladislava Šarišana, ktorý už sedriou bol odsúdený dňa 7. októbra 1924 na dva roky žalára, ale tabula mu zvýšila trest na štyri roky a dnes predčítalo sa mu ďalšie rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý tento trest potvrdil.
Sledujme tedy dej filmu prvého, Šarišan za temnej noci s palicou v ruke plúži sa k reštaurácii istého Hamerského v Seni. Mesiac svieti. Pes brechá. Z diaľky sa ozýva unizono psí brechot jako odpoveď. Otvorí bránu ohrady a odháňa 39 oviec. Čitatelia si pomyslia: ukradnú 39 oviec. Taká ovca predsa nie je gombík.
A ďalej iný deň, druhý akt tohto zlodejského filmu. V noci sa pustí na cestu do Kostolian a tam má jeden roľník štyri svine. Svine jako v pohádke, pekne začernalé s vykŕmenými laloky a chlpaté ani predpotopný človek. A za chvíľu v temnej noci kolísavým krokom hnané sú svine z Kostolian. V diaľke ide vlak, v dedine počuť prvé zakikiríkanie kohúta. A takých zlodejských kúskov obsahuje film prvej série viac, tak že sa celkom nič nedivíte, keď páni v talároch sa zdvíhajú a jeden z nich oznámi rozhodnutie najvyššieho súdu.
Druhý film je už kľudnejší. Taký titerný mužíček. Páči sa mu zlato. Príde do stavania Jána Kusého k priateľskému rozhovoru a tam ponechaný o samote, vezme strieborné hodinky, zlatú retiazku a tiež ešte nohavice. Dostáva sa mu dvojmesačného väzenia. Vo filme by to ovšem dostalo dramatickú výplň, ale tu je to stručné a suché, jako pravda sama.
Tretí film. Líči život sluhu, ktorý sa etabloval na chránenie vecí svojej veliteľky. Vidíte ho za noci chodiť so sviečkou po chodbách venkovského sídla, kľačať pred ťažkým kovaným kufrom, brať peniaze zo schránky priamo vedľa postele cudno chrápajúcej zamestnávateľky. Odrazu nočná čapica sa pohne. Som stratený, zabedáka a ukrýva sa za čelo postele. Sviečka je zhasnutá. Na filme tma. Pred súdom je však jasno. Tam menujú sucho rôzne tie veci i peniaze a rozsudok znie 6 mesiacov žalára.
„Už odbila jedenásta a lampa ešte svietila,” keď v komore Štefana Doboša boli cudzí hostia, zatiaľ čo pri tej svietiacej lampe sedela panna čistiaca topánky a pri pomyslení, že zajtra pôjde so svojim Jankom do Kr. Chlumca (dnes Kráľovský Chlmec) do kostola a povedia si niečo o svojom skorom sobáši, tam v komore tri cudzí mužovia kradli jej svadobné košele, skropené panenskými slzami.
Boli to Pavol Rebreš, 23-ročný roľník, Peter Csabina, 24-ročný roľník a Michal Poncka, 31- ročný roľník z Malej Tarkáne (dnes Malé Trakany). Vzali toho za 2830 Kčs. Starý Doboš, ktorému tieto veci patrili lamentovali so svojou dcérou, ale bolo neskoro, veci preč. Len četnícky dôvtip to objavil. A súčasne sa zistilo, že tiež vdove Kissovej dňa 26. novembra niečo odniesli za 1441 Kčs. A súd vymeral za to Rebrešovi 1 rok žalára, Csabinovi 1 rok žalára a Ponckemu 6 mesiacov. Im sa zatmí v očiach, pánovia v talároch vstávajú a je pre dnešný deň koniec.
Z denníka Slovenský východ, 10. apríl 1925
Koniec sveta v roku 2000
V sicílskej vsi Cauloni bol v týchto dňoch nájdený v starej truhle rukopis, ktorý patril mníchovi kapucínskeho rádu, zomrelému pred viac ako 100 rokmi. Rukopis, ktorý sa dal len ťažko rozlúštiť, pochodí vraj z roku 1760 a bol vraj napísaný iným kapucínom, ktorý bol zároveň v kraji známym pustovníkom. Nájdený rukopis obsahuje podrobné proroctvo o osude nášho sveta pre dobu medzi rokom 1763 a 2000. Po rade proroctiev, ktoré sa vzťahujú na dobu, ktorú ľudstvo väčšinou už prežilo a ktoré sa z väčšej časti tiež splnili, nasleduje zoznam udalostí až do konca storočia, pri čítaní ktorého nám naskakuje husia koža. Ešte pre tento rok predpovedá mních najstrašnejšie zemetrasenie. Nasleduje potom: v roku 1950 objavenie sa troch ohnivých sĺnc, 1960 zánik Sicílie v mori a
zničenie Neapola požiarom, roku 1970 bude Francia a Španielsko znivočené zemetrasením, v roku 1980 bude obyvateľstvo Orientu zdecimované morom. V roku 1990 nastane strašné zatmenie slnca, ktoré postihne celú zem a v dôsledku toho počne ľudstvo vymierať, v roku 2000 nastane zánik sveta. Nález rukopisu veľmi znepokojil poverčivé obyvateľstvo sicílskych osád.
Z denníka Slovenský východ, 15. apríl 1925
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
