Ocenenie Osobnosť Košického kraja si nedávno odniesla aj Košičanka JANA KOLESÁROVÁ (49). Vyštudovaná herečka po 20 rokoch v Amerike pendluje medzi Slovenskom, Prahou a USA. Mohli ste ju vidieť napríklad v seriáloch Polda, Kriminálka Kraj, Lovec či vo filme Lóve2.
„Každá rola je určená pre iný vek, nemá zmysel proti tomu bojovať, pretože je to normálny, prirodzený vývoj. Postavu, ktorá má 50 rokov, predsa nebude hrať dvadsiatnička. Hlavne nech je to dobrá rola a nech v tom vidím zmysel,“ povedala v rozhovore pre Korzár na margo kultu mladosti. Prezradila aj to, čo ju najviac teší a kedy má ešte trému.
V rozhovore sa dočítate:
- Na akých projektoch teraz pracuje,
- čo ju najviac teší,
- ktoré úlohy boli pre ňu najvýznamnejšie,
- kde by si ešte chcela zahrať.
Stretávame sa pri príležitosti vášho ocenenia Košickým samosprávnym krajom v Národnom divadle v srdci Košíc. Hrali ste niekedy v tomto divadle?
Nie. Ale moment, už si spomínam, že sme tu hosťovali s Radošinským naivným divadlom, keď som bola tretiačka na Vysokej škole múzických umení. Ktovie, či si v Národnom divadle Košice ešte niekedy zahrám, ale bolo by to milé.
Na čom teraz pracujete?
Teraz som uzavrela tri väčšie projekty – Lovec, Krimi Kraj 2 a Dotyk života. To všetko šlo v prúde skoro dva roky. Bytostne som pocítila, že si musím dať trochu pauzu, pozastaviť sa a stíšiť sa, takže som bola teraz štyri mesiace doma v Kalifornii. Teraz som späť a pripravujem nové veci, ktoré sa momentálne ešte len rodia.

Domov je pre vás Kalifornia?
Jednoznačne. Cítim sa doma aj v Prahe, kde mám prechodný domov, a Slovensko navštevujem pracovne a rodinne.
Takže aj obec Ťahanovce, odkiaľ máte korene?
Rada tam chodím, aj keď babička už nežije. Ale je to vždy príjemné navštíviť rodinu. Babička však bola ten koreň, ktorý nás spájal aj s domom a celým prostredím.
V Kalifornii máte syna, ktorý bude o rok na vysokej škole. Ešte vás potrebuje?
Potrebuje je príliš silné slovo, ale každopádne si to užíva, keď tam som. Celý ten servis okolo varenia a každodenného príjemného kontaktu.
Čo vás v poslednom období najviac teší?
Práve úspechy môjho syna. Pri nich sa dokážem naozaj oddialiť od svojho sveta a mám veľkú radosť, keď sa mu darí v tom, čo robí.
Aké úspechy má?
Je veľký bejzbalista, má naštartované na dobrú kariéru. V podstate to s ním dosť prežívam. Trénuje aj malú ligu, čiže si zarába tým, že pripravuje malé deti.

Takže vôbec nešiel umeleckým smerom ako vy?
Nie. Keď bol malý, ocital sa so mnou na rôznych natáčaniach, videl to, zažil, ale neoslovilo ho to.
Počuť ešte po toľkých rokoch na vašom prízvuku v Amerike, že nie ste odtiaľ?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári