Ulička v košickom Čermeľskom údolí je nenápadná. Nesie názov Horolezecká. Lemujú ju moderné vily z jednej strany, staršie domy z tej druhej. Medzi nimi sa vyníma biela vila s veľkorysými drevenými oknami.
Múzeum vila ateliér Mathé bolo kedysi domovom manželov Evy a Jána Mathéovcov. Ona, profesorka medicíny a detská lekárka, on výrazný a uznávaný sochár, ktorý patrí medzi popredné osobnosti histórie slovenského výtvarného umenia. Umelecká stopa Jána Mathého je v Košiciach výrazná, jeho na svoju dobu prevratné diela možno poľahky nájsť vo verejnom priestore.
Manželia Mathéovci boli bezdetní. Po smrti Jána Mathého v roku 2021 ostala Eva Mathéová vo vile sama. V roku 2022 ju darovala mestu Košice, aby sa tak naplnili snahy o uchovanie sochárskej tvorby Jána Mathého pre budúce generácie. Hlavným poslaním múzea je zachovať architektonické dedičstvo a umelecký odkaz Jána Mathého.
V interiéri vily sme sa o osobnosti Jána Mathého, činnosti múzea a ďalších plánoch zhovárali s jeho kurátorom MIROSLAVOM KLEBANOM.
Sedíme v priestore, ktorý nie je typickým múzeom, preto ma zaujíma, ako si počas zhruba dvoch rokov, odkedy vilu prevzalo mesto, k nej návštevníci našli cestu?
Môžem potvrdiť, že múzeum v spoločnosti zarezonovalo. Od roku 2023 sem chodia návštevníci, ktorí sa k nám vopred nahlasujú. Momentálne fungujeme tak, že nemáme stanovené presné otváracie hodiny, ale na webovej stránke múzea a na facebooku sú zverejnené kontaktné údaje, kde sa záujemcovia môžu nahlásiť. Prihlasujú sa k nám jednotlivci aj menšie skupiny.
Teším sa z toho, že prichádzajú aj zo škôl, či už základných, alebo stredných. Minulý rok sme tu mali aj detské letné kreatívne tábory. Múzeum si plní funkciu, ktorú má plniť, že je prístupné verejnosti v takom zmysle, v akom si to pani Mathéová, ktorá vilu mestu darovala, priala. A teda ju využíva verejnosť.
Je záujem aj zo zahraničia?
Ak by som mal najprv zhodnotiť slovenské publikum, tak väčšinou o vile niečo počuli, čítali, videli. Zo zahraničia sme tu mali jedného pána z Kanady. Mal známych v Košiciach a zaujímal sa o architektúru a umenie.
Chodia k nám aj návštevy z Česka, zvyčajne na moje pozvanie alebo cez iniciatívu českých kolegov, ktorých poznám. Navštívila nás riaditeľka galérie Hlavního města Prahy, šéfkurátorka pani Musilová, bol tu riaditeľ Jihočeskej galérie. Aj ja sa snažím svojimi aktivitami prezentovať a propagovať múzeum a nielen v Košiciach, ale minimálne v československom priestore.
Vždy, keď je v meste akcia, napríklad stretnutie architektov krajských miest, tak sem prídu na exkurziu. Dôležité je zdôrazniť to, že podmienkou darovacej zmluvy je, že pani Mathéová má doživotné právo užívania tejto nehnuteľnosti. Nanešťastie, pre zdravotné problémy spojené s jej vysokým vekom tu už rok nebýva, po úraze je hospitalizovaná v špecializovanom zariadení.
Aké sú odozvy ľudí, ktorí sa sem prídu pozrieť?
Zvyčajne sem chodia ľudia, ktorých umenie zaujíma. Vilu a jej zbierku chcú vidieť tí, ktorí majú vzťah ku kultúre, k umeniu alebo možno k mestu. Sú to ľudia z rôznych oblastí. Nie je to len taká bežná prehliadka, vždy je to aj o diskusii. Poskytnem im, samozrejme, odborný výklad, ale zároveň chcem, aby to bolo priateľské prostredie a možno aj trochu rodinné zázemie. Idea vychádza z domu, veď je to vlastne rodinná vila.
Reakcie sú veľmi pozitívne a príjemné. Máme tu aj knihu návštev. Vždy na konci exkurzie ju ponúknem návštevníkom, nech sa do nej zapíšu a nechávajú tam naozaj veľmi pekné odkazy. Špeciálne sú reakcie študentov a detských návštevníkov, sú z toho nadšení. Mnoho ľudí je tiež prekvapených, že sem prídu zvonku a vidia, aké je to tu veľké, najmä ateliér pána Mathého.
Ak by ste mali odprezentovať nejakú formu reklamy, prečo by do múzea mala prísť aj verejnosť, ktorá možno nie je taká zapozeraná do umenia a nemá veľmi veľa informácií o tvorbe Jána Mathého ani o vile Mathéovcov, čo by ste povedali?
Určite by mali prísť preto, že by nám malo záležať na našej vlastnej kultúrnej identite. Nestáva sa každý deň, že sa niekto rozhodne darovať celý svoj majetok verejnosti, lebo vlastne na to múzeá a galérie sú. Sú to verejné inštitúcie, sú určené pre širokú verejnosť.
Na druhej strane aj v rámci československého priestoru to je pomerne ojedinelý prípad, že niekto daruje svoju vilu a chce, aby slúžila verejnosti. Tento dar mestu Košice bol podmienený aj dlhoročným priateľstvom darkyne a pána primátora Polačeka, rovnako aj snahou o zachovanie kultúrneho dedičstva so snahou o pozdvihnutie kultúry v meste.
Spomeniem príklad z Prahy. František Bílek bol významný český secesný sochár, ktorého manželka po jeho smrti darovala obrovskú vilu s ateliérom a so sochami mestu Praha. Mesto to dalo pod svoju mestskú galériu, ktorá vilu dodnes spravuje a je prístupná verejnosti.
Pomáhala chorým deťom a keď manžela po autonehode všetci odpísali, nevzdala to Čítajte Myslím, že táto vila a celý jej príbeh vlastne reflektuje aj istú časť dejín mesta. So sochami Jána Mathého sú Košičania spätí vo verejnom priestore a ich životmi, pretože s nimi sme tu vyrastali. Jeho sochy sú súčasťou sídliska, súčasťou verejného priestoru.
A aj ten, kto to nepozná, aj ten, kto nemá k umeniu vzťah, tak si myslím, že ho tu niečo zaujme, pretože to nie je klasický výstavný priestor, kde sú biele steny a na nich povešané obrazy. Naopak, je to nejaké autentické miesto. Je to nejaká forma pamäti doby, v ktorej táto vila vznikala ,a je v nej aj príbeh manželov Mathéovcov. Je to ojedinelé, prechádzate pomedzi radové domy a odrazu je medzi nimi múzeum.
Vila Mathé
Výstavba vily manželov Jána a Evy Mathéovcov prebiehala medzi rokmi 1975 – 1983. Architektom stavby bol Michal Baník, s ktorým Mathé spolupracoval. Mathéovci sa do vily nasťahovali v roku 1983 po rokoch strávených v radovom byte. Vila sa nachádza na Horolezeckej ulici v Košiciach v mestskej časti Košice-Sever. Rodinná vila s ateliérom je ako národná kultúrna pamiatka evidovaná od roku 2019.
Stavba sa vyznačuje puristickým prevedením čistej hmoty a tvarov a racionálnou kompozíciou, ktorá vychádza zo zlatého rezu. Pozostáva z troch častí - obývacej zóny s otvoreným priestorom a terasou na prízemí, druhá časť na medzipodlaží je pracovným priestorom – ateliér a tretiu časť tvoria privátne priestory v prvom nadzemnom podlaží. V tomto prípade architekt uplatnil tzv. bunkový systém privátnych miestností, podobne ako v prípade slávnej Vily Tugendhat v Brne.
Vila je jedinečnou architektonickou pamiatkou a vynikajúcim príkladom modernej architektúry, ktorá nadväzovala na prerušenú tradíciu funkcionalizmu z medzivojnového obdobia.
(zdroj: Mesto Košice)
Ako vnímate osobu Jána Mathého?
Osobne som ho nepoznal, nezažil som, aký bol, ale určite je to jeden z najlepších sochárov, ktorého bývalé Československo vyprodukovalo. Mal väzby na Prahu, lebo tam študoval, našiel tam rôzne náboženské spolky. Pritom vieme, že za socializmu sa náboženstvo veľmi nenosilo. Preto obdivujem jeho odhodlanosť, že náboženské prvky v dielach využíval. Keď vojdete do jeho ateliéru, tak vrchol jeho tvorby sú abstraktné izolované formy.
Pánovi Mathému sa páčila tvorba a štýl britského sochára Henryho Moora, inšpiroval ho. Dokonca sa aj osobne poznali, bol u neho v ateliéri v Londýne v 70-tych rokoch. Zaujímavé je, že aj v prípade Moora nastal obdobný prípad, že mal dom s ateliérom a s obrovskými záhradami, ktoré sa po jeho smrti stali múzeom. Tvorbu pána Mathého istým spôsobom ovplyvnil aj fakt, že s manželkou nemali deti. Vytvoril mnohé sochy rodín, matiek s deťmi a podobne. Čiže vnútorné prežívanie pretavil do tvorby.
Fontána s Mathého sochou ustupuje žabám, potrebujú náhradnú mokraď Čítajte A vaša obľúbená socha od neho?
Moja obľúbená socha je na Námestí Jána Mathého na Sídlisku Mier. Je súčasťou fontány a jej motívom je odpočívajúca rodina. Stále ma fascinovala. Pre mňa je to jedna z najlepších sôch, ktoré vznikli v Československu, a jej forma pripomína britského sochára Moora.
Jedna socha rodiny je aj na Luníku I, je súčasťou nefunkčnej fontány, ktorú chce mestská časť opäť oživiť. V minulosti to bol spoločenský priestor, kde sa stretávali rodiny s deťmi. Tento fenomén sa už vytratil z verejného priestoru.
Áno, tieto námestia so sochami a fontánami sa stali mementom minulej doby. Sú spájané s výstavbou sídlisk a je veľká škoda, že sa často prehliadajú. Ich súčasťou sú cenné a nadčasové umelecké diela. Hlavne u Mathého si málokto uvedomuje, že za socializmu osádzal do verejného priestoru abstraktné sochy, čo bolo za socializmu takmer nemožné.
V tom čase bolo v umení povolené najmä zobrazovať výstavbu, veže, paneláky a poľnohospodárske motívy, teda v duchu socialistického realizmu. Ako ďalší príklad uvediem Mathého dielo Plod života na sídlisku Nad jazerom. Zobrazuje Madonu s dieťaťom, teda silný sakrálny motív, a to sa proste za socializmu nenosilo.
Manželka a sestra slávnych Košičanov daruje vilu Tugendhat v Čermeli mestu Čítajte Keď sedím v obývačke vily, mám pocit, akoby som sedela v nejakom dome zo súčasnosti, vôbec to na mňa nepôsobí, že by mala vila desiatky rokov. Aké sú reakcie architektov, ak sem nejakí prídu? Ako vnímajú tento priestor oni, prípadne ako vníma architektúru vily verejnosť?
Tento priestor hneď zaujme, pretože zvonku vidieť biely dom, čistú architektúru, veľké presklené okná. Vo vnútri na nich čaká úplne minimalistický štýl. Hovoria, že toto tu už niekde videli, v nejakom časopise o bývaní. Ľudí zaujíma, či je všetko robené na mieru. Pýtajú sa, či sú stoličky v obývačke z Ikey, alebo prečo je všetko také priestranné a nechápu, prečo je k tomu neproporčne malá kuchyňa.
Snažím sa im vysvetliť, že pani Mathéová nebola klasický prípad manželky, ktorá by čakala manžela doma s večerou. Je to žena, ktorá sa aktívne venovala svojej kariére – profesii detskej lekárky. Pracovala vo výskume, bola riaditeľkou detskej nemocnice. Pán Mathé mal zase svoj ateliér, kde si robil svoje sochy, svoje umenie.
Zbierka vo vile má okolo 400 sôch, 2000 kresieb a 1 300 kníh so zameraním na výtvarné umenie. Keďže podmienkou darovacej zmluvy medzi pani Mathéovou a mestom Košice bolo, že sa vo vile musí všetko zachovať, zaujíma ma, akým spôsobom sa staráte o zbierkový fond.
Zbierkový fond uchovávame a ošetrujeme. Treba povedať, že nám vlastne momentálne odpadá reštaurovanie, pretože diela sú v dobrom stave. Od roku 2013 je v ateliéri inštalovaná stála expozícia diel Jána Mathého. Momentálne je zatiaľ v pláne nechať ju tak, ako je v pôvodnom stave, pretože to bola aj celá idea darovania vily a založenia múzea, aby sa zachovala autenticita miesta.
Samozrejme, do budúcna by sme radi zbierkový fond prezentovali na rôznych iných výstavných projektoch, či už na nejakých skupinových tematických výstavách alebo aj na samostatnej monografickej výstave pána Mathého mimo Košíc. Viac-menej už pracujem na tom, aby minimálne v Českej republike bolo prezentované dielo Jána Mathého ako súborné dielo, kde sa predstaví ako sochár a odprezentuje sa, čo zahŕňa jeho tvorba a kontexty mesta Košice so sochárskou tradíciou.
Čo sa týka odbornej práce, tá spočíva v katalogizácii umeleckých diel, aby sa vedelo, čo tu máme, aby bola každá vec popísaná, spísaná, interpretovateľná pre iných kurátorov, bádateľov, študentov, ktorí trebárs budú písať diplomovú prácu o Mathého diele.
Existuje centrálna evidencia diel výtvarného umenia, ktorú spravuje Slovenská národná galéria. Je to vlastne interná databáza, kde nahadzujeme všetky údaje k dielam, a to sa potom preklápa do webu umenia. Viete si tam pozrieť zdigitalizované zbierky všetkých galérií. My sme teraz v štádiu, že ideme digitalizovať zbierku z vily.
Vlani sa vám podarilo zachrániť plastiku Horolezca z fasády z hotela v Tatranskej Štrbe, ktorú vytvoril Ján Mathé. Reliéf odstránili ešte niekedy v 90-tych rokoch počas rekonštrukcie a uskladnili. Previezli ste ho do Košíc, čo je s ním teraz?
Zatiaľ je uložený v tomto múzeu ako deponát. Je to dielo, ktoré vzniklo pre konkrétny účel, teda ako súčasť fasády hotela. Dielo, ktoré vytiahnete z jeho konkrétneho prostredia, je problém umiestniť niekde inde. Išlo nám hlavne o to, aby sme ho zachránili.
Plastika je stále majetkom majiteľa hotela. Zároveň tiež platí, že toto dielo je potrebné reštaurovať. A potom je otázka, kde ho umiestniť, pretože na fasádu hotela sa už nevráti. Ale návštevníci sa o reliéf zaujímajú, pýtajú sa na jeho pôvod. Sme múzeum, to vzniklo, aby sme ochraňovali, sprístupňovali a zveľaďovali tvorbu Jána Mathého. Aj tento reliéf, nie je to len kus kameňa, ale umelecké dielo.
Do Košíc priviezli Mathého hodnotné dielo. Roky prečkalo v hoteli v Tatrách Čítajte Neočakávate, že sa objavia ďalšie Mathého diela, ktoré sú možno niekde v priestore aj mimo Košíc?
No. Keď sa niečo objaví a keď to bude mať taký šťastný koniec ako pri reliéfe Horolezca, lebo to malo relatívne šťastný koniec, tak to bude len dobré. Ale Mathého tvorba je spätá najmä s Košicami, tak veľa diel mimo ich priestoru už neočakávame.
Mnohí nazývajú Mathého vilu košickou Vilou Tugendhat, ktorá je v Brne. Aj mesto Košice pri prezentácii Mathého vily spomenulo fakt, že jej architekt Michal Baník, ktorý s Mathém spolupracoval, uplatnil takzvaný bunkový systém privátnych miestností, podobne ako je to pri vile v Brne. Obstojí toto prirovnanie?
Ja nie som architekt a vo Vile Tugendhat som nikdy nebol, takže mi neprináleží odborne hodnotiť toto prirovnanie. Z laického pohľadu si myslím, že skôr nie, ale z propagačného a marketingového pohľadu je to určite dobrá stratégia.
Denník Korzár dlhodobo sleduje vývoj Löfflerovej vily na Kmeťovej ulici, ktorú daroval známy sochár Vojtech Löffler mestskej časti Staré Mesto. Tá teraz pre vysoké režijné náklady rieši, čo s ňou, skloňoval sa aj jej predaj, aktuálne sa rozhoduje o jej prenájme, pričom nehnuteľnosť je vyše roka prázdna. Löffler pritom žiadal, aby jeho vila slúžila na umelecké účely. Nemôže nastať podobný scenár pri Mathého vile, ak dôjde k výmene primátora?
Právne je to ošetrené tak, že Mathého vila patrí mestu. A v zmluve sú jasne definované podmienky jej užívania. Preto verím a dúfam v to, že sa to nikdy nestane, ak by sa aj zmenilo vedenie mesta. Okrem toho v Košiciach je taká silná kultúrna obec, že by to nedopustila a protestovala by proti tomu. Kultúrna verejnosť je na Mathého odkaz citlivá. Snaha pani Mathéovej bola veľmi silná, mala odvahu to riešiť. Vždy vravela, že vila má patriť verejnosti a podarilo sa jej to.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
