Z obnovy Ukrajiny môže profitovať východné Slovensko, ktorého dva kraje patria medzi najchudobnejšie v Európskej únii. Hrubý domáci produkt v nich nedosahuje ani 50 percent HDP priemeru Únie.
Ekonomika vo vojnou sužovanej Ukrajine nezastala a najdynamickejšie sa rozvíja práve Zakarpatská oblasť susediaca so Slovenskou republikou. Napriek rozporuplným signálom v rámci svojej zahraničnej politiky slovenská vláda oficiálne deklarovala podporu vstupu Ukrajiny do Európskej únie.
Agenda obnovy Ukrajiny spadá pod vicepremiéra pre plán obnovy Petra Kmeca (Hlas). Na čele odboru pre obnovu Ukrajiny je JURAJ TOPORČÁK. Košický rodák v rozhovore pre Korzár hovoril o príležitostiach, ktoré spolupráca s prihraničnými regiónmi Ukrajiny môže poskytnúť, o rozbehnutých projektoch, ale aj o tom, ako sa z periférie Únie môže stať bohatá vstupná brána k našim východným susedom.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Ako môže z obnovy Ukrajiny profitovať východné Slovensko,
- čo môžu očakávať slovenskí podnikatelia,
- aké sú záruky bezpečnosti,
- čo môže ponúknuť zakarpatský trh,
- ako štát zarába na odídencoch z Ukrajiny,
- v akom štádiu sú projekty z cestovnej mapy,
- ktoré dopravné novinky sa pripravujú,
- čo bráni chudobnému východu, aby zbohatol.
Je východné Slovensko zaujímavé z pohľadu obnovy Ukrajiny? Čo to môže priniesť?
Východné Slovensko je z pohľadu obnovy Ukrajiny kľúčové. Slovensko má veľmi špecifické postavenie, podobne ako ostatné prihraničné štáty s Ukrajinou. Nejde len o zapojenie sa našich firiem pri obnove Ukrajiny, ale aj o premostenie. Sme tranzitnou krajinou medzi Ukrajinou a Európskou úniou. Takže naším cieľom je posilňovať infraštruktúru, ktorá prepája Ukrajinu s EÚ práve cez Slovensko. To je jedna vec.
Druhá vec je, že východné Slovensko je, povedzme si úprimne, hospodárskou perifériou Európskej únie. Bohužiaľ, ale vychádza to z toho, že je tam tvrdá schengenská hranica. Bráni voľnému toku tovaru, služieb a jednoducho prílevu väčšieho kapitálu. V tomto je vlastne najväčšia možno generačná príležitosť pre celý východ. Pretože s postupným otváraním sa Ukrajiny, s narastajúcim objemom tovaru, ktorý bude prúdiť do a z Ukrajiny, sa potvrdí, že východné Slovensko je vstupnou bránou.
A všetky tieto príležitosti budú viesť práve k tomu, že do tejto oblasti sa presmerujú nielen štátne investície, ale najmä sa navýši príliv zahraničného kapitálu, so záujmom ostať v bezpečnom priestore schengenu a eurozóny. No so záujmom exportovať svoje tovary a služby, prípadne ich servisovať práve z východného Slovenska. Je tam obrovský potenciál.
Prečo nám Poliaci ušli? Ako vyzerá Ficova a Šmyhaľova cestovná mapa v praxi (analýza) Čítajte Čo konkrétne procese je v tomto vaša úloha?
Jednou z kompetencií úradu podpredsedu je zapojenie Slovenskej republiky do obnovy Ukrajiny. Vznikol na to samostatný odbor, ktorý vediem. Vznikol preto, lebo obnova Ukrajiny pokrýva rozličné sektory a nedá sa riadiť priamo iba z nejakého jednotlivého ministerstva.
Hovoríme o doprave a infraštruktúre, o hospodárskych a spoločenských príležitostiach a tak ďalej. Našou úlohou je reálne skoordinovať všetky tieto aktivity, proaktívne vyhľadávať príležitosti priamo v Ukrajine a byť jednotným kontaktným útvarom aj pre našich partnerov v Ukrajine.
Čiže čo si môže pri súčasných podmienkach človek predstaviť pod jednoduchým slovným spojením obnova Ukrajiny?
Hovoríme o obnove a rekonštrukcii. Obnova už aktuálne prebieha, rekonštrukcia je niečo, čo bude prebiehať, nazvime to, že po skončení vojny . Obnova prebieha od počiatočných dní nevyprovokovanej plnoformátovej ruskej invázie v Ukrajine, pretože Ukrajina každým dňom obnovuje najmä svoju energetickú infraštruktúru, školy, škôlky, nemocnice na oslobodených územiach. Globálny kapitál, najmä zo západnej Európy, už teraz prúdi na Ukrajinu. Investujú tam veľké medzinárodné finančné banky.
Takáto obnova prebieha neustále, tým pádom príležitosti sú prítomné už teraz. Aj v západných oblastiach Ukrajiny. Pre nás je, úprimne, najzaujímavejším priestorom Zakarpatská oblasť. Máme tam silné historické väzby, priamo pri hranici sú to až rodinné väzby napriek tomu, že sú predelené tvrdou hranicou. Je to náš sused.
Navyše, finančný i ľudský kapitál sa z východnej Ukrajiny presunul práve na západ krajiny. Zakarpatsko a špeciálne mesto Užhorod zažívajú obrovský rozkvet. Či už pri výstavbe nájomných bytov, sociálnych zázemí, presťahovali sa tam tisíce firiem, vzniklo asi sedem nových logistických parkov a toto bude pokračovať. Práve preto, že Ukrajina sa politicky kompletne presmerovala na Západ a chce sa integrovať do štruktúr Európskej únie, sa zo Zakarpatskej oblasti môže stať jedna z najaktívnejších Ukrajinských oblastí.
Padol, pomenovali po ňom ulicu. Užhorod vojna zmenila, robotníkov lákajú vysokými platmi Čítajte Bude to najsilnejší región v rámci celej veľkej Ukrajiny?
Má potenciál stať sa jedným z najvplyvnejších regionálnych hospodárskych centier, a to je práve tá príležitosť aj pre východné Slovensko.
Odborníci hovoria, písali sme o tom, že Poliaci i Maďari už naskočili na ten vlak spolupráce. Ako je na tom Slovensko? Nemeškáme?
My sa radi porovnávame, môžeme si povedať, že v čom budeme meškať a v čom nie. Pracujeme v dvoch rovinách. Jednou je posilňovanie spomínanej konektivity, prepojenosti, teda infraštruktúry. Tam projekty bežia a hľadáme ďalšie spoločné projektové príležitosti. Tou druhou je priame zapojenie slovenských firiem do obnovy Ukrajiny.
Vlak z Kyjeva definitívne potiahnu z Košíc až do Bratislavy. Hraničné kontroly chcú zjednodušiť Čítajte Ako sa teda môžu slovenskí podnikatelia, firmy a organizácie zapojiť do obnovy Ukrajiny?
Príležitosti v rámci tej obnovy, teda okamžitej obnovy infraštruktúry na Ukrajine, sú nespočetné. To, čo môžeme a čo robíme na úrade podpredsedu vlády, je služba podnikateľom, služba občanom, aby dostali čo najviac informácií o tom, aké sú možnosti pre zapojenie sa do tohto procesu. Pripravujeme jednotnú webovú stránku o obnove Ukrajiny, kde podnikatelia nájdu všetky takéto príležitosti. Zároveň sme pripravení im poskytnúť spoluprácu pri hľadaní partnerstiev, pretože to často firmy na Slovensku jednoducho nemajú, lebo tie väzby tam doposiaľ neexistovali, respektíve vojnou zanikli.
A to, čo je teraz najväčší problém, je samozrejme aktuálny, stále prebiehajúci vojnový konflikt, takže potrebujeme pracovať na ďalších mechanizmoch znižovania rizika. Teraz hovorím napríklad o poistení investícií.
My sme tu, budujeme to celé prostredie a závisí od toho, čo daný podnikateľ chce. Často chcú exportovať svoje produkty na Ukrajinu a hľadajú finančné krytie. Alebo chcú priamo investovať na Ukrajine, ale stále sa im to zdá veľmi problematické, keď prebieha vojnový konflikt.
Čo je najväčšia obava slovenských podnikateľov? Bezpečnosť?
Absolútne. Najväčšia obava je bezpečnosť a bez existujúcich alebo i nových mechanizmov znižovania rizika vídame skôr taký trend, že sa čaká na ukončenie vojny. Preto je aj pre nás veľmi dôležité, aby sme celé to podporné prostredie nastavili a pripravili tak, že keď už sa naozaj otvorí aj možnosť rekonštrukcie, tak budeme plne schopní podnikateľov podporiť.
Čo sa týka finančného krytia, naša Exportno-importná banka poskytuje rôzne produkty, ktoré môžu podnikateľom pomôcť. Či už práve poistenie takéhoto rizika alebo nejakú zábezpeku. Takže máme inštitúcie na to, aby našim podnikateľom pomohli. Zatiaľ neplánujeme grantovú schému priameho platenia, najmä v čase konsolidácie verejných financií, ale verím, že aj to sa časom môže zmeniť.
Keby sa vojna skončila, situácia sa zmení, ako ste spomenuli, ale je dosť možné, že tá vojna bude trvať ešte dlho. Aké vtedy viete ponúknuť nejaké záruky bezpečnosti slovenským podnikateľom?
Naším cieľom je rozprávať sa so sektorom poisťovní, aby vznikali produkty, ktoré sú schopné pokryť životné poistenie aj na Ukrajine. Keď niekto naozaj chce investovať, potrebujeme posilniť už existujúce produkty na poistné krytie tej danej investície.
Tu som spomínal našu Eximbanku. Ďalej treba vyhľadávať príležitosti, ktoré už tam sú. Na to existujú veľmi relevantné webové portály Ukrajiny, ktorá ako štát digitalizovala nesmiernym spôsobom, s ktorým sa my nemôžeme ani len porovnávať. Vojna to ešte akcelerovala. Existujú portály, ktoré zhromažďujú všetky podrobné informácie o všetkých projektoch na Ukrajine, do ktorých je možné sa zapojiť. Teraz je tam okolo šesťtisíc projektov, kde akákoľvek entita hľadá realizátorov alebo dodávateľov pre daný projekt.
Druhá vec je budovanie partnerstiev. Musíme si úprimne povedať, že napriek tomu, že sme sused Ukrajiny, ostatné desaťročia naozaj akoby tu partnerstvá medzi ukrajinskými a slovenskými subjektmi neexistovali. Často začíname takmer od začiatku.
Firmy na východnom Slovensku majú nejakú skúsenosť, ale keď chceme zapojiť celé Slovensko alebo firmy, ktoré nikdy nemali tú skúsenosť, musíme partnerstvá budovať.
Je to teda príležitosť objaviť nový trh?
Určite. Napriek vojne a napriek tomu, že množstvo Ukrajincov nateraz opustilo svoju krajinu, je to obrovský trh s potenciálom na jeho ďalšie rozšírenie. Z dlhodobého hľadiska sa Ukrajina bude integrovať, respektíve už je na ceste integrácie do Európskej únie. Trh sa bude postupne otvárať a je obrovský. Ukrajina bola vždy silne exportná krajina. Vráti sa k tomu, je tam množstvo príležitostí naozaj už teraz, aj s prílivom globálnych priamych zahraničných investícií.
Užhorod zažíva stavebný a podnikateľský boom. No matky za synmi plačú aj tu Čítajte Kto je váš partner na ukrajinskej strane? Komunikujete na báze ministerstiev? A ako vnímate vy ich a oni vás ako partnerov?
Spolupráca na tejto pracovnej úrovni je výborná. Závisí to od daného projektu, ale jedným z hlavných partnerov je ministerstvo hospodárstva, ktoré vedie veľmi aktívna prvá vicepremiérka Yulia Svyrydenko. Ďalším je ministerstvo rozvoja teritórií a komunít, ktoré rieši viac-menej infraštruktúrne projekty a problematiku vnútorne vysídlených osôb.
V Kyjeve sa aktuálne chystám navštíviť aj delegáciu Európskej únie, ktorá samotná je zodpovedná za množstvo projektov. Napríklad financovanie vyslaných expertov, trebárs i zo Slovenska, ktorí by chceli pomôcť Ukrajine v rámci integračného procesu. Alebo je to tiež Európska investičná banka v Kyjeve.
Sú tie kontakty aj na praktickej úrovni, nie je to len na deklaratívnej úrovni, ako niekedy takéto kontakty bývajú?
Je to na úplne praktickej úrovni. Osobný kontakt je nenahraditeľný. No vrátim sa ešte k tým podnikateľom. Myslím, že je kľúčové začať s malými obchodnými misiami. Naozaj to závisí od podnikateľov, ktorí sú ochotní reálne vycestovať s nami osobne do Kyjeva. Sme tu pre nich, zorganizujeme, čo je potrebné. Protistrana na Ukrajine je naozaj aktívna.
A čo môže byť špecificky zaujímavé pre podnikateľov z východného Slovenska - sme však malá krajina, nelimitoval by som to - je možná obchodná misia do Užhorodu. Lebo Zakarpatská oblasť je momentálne najbezpečnejšou a pre nás najbližšou. Využiť môžeme i nové spojenia. Okrem spomínaného bezpečnostného hľadiska je teda najväčšou výzvou pre podnikateľov neznalosť trhu a neexistujúce kontakty.
Ktoré oblasti sú momentálne najžiadanejšie?
Absolútne najkritickejšia je energetika. Ruská federácia sa pri svojich raketových útokoch zameriava špecificky na energetickú infraštruktúru, takže v rámci obnovy tu ide o dennodennú prácu. V tomto je Ukrajina neskutočne odolná, pretože zvláda dennodenné útoky tak, že energetická sieť naďalej funguje.
Nejde len o obnovu. Ukrajina už teraz prechádza svojou transformáciou práve kvôli integračnému procesu. Takže sú to často projekty obnoviteľných zdrojov energie, posilňovanie odolnosti celej tej siete.
Okrem energetiky je to strojársky priemysel, obnova priemyselných kapacít, vo veľkom sa rozvíja stavebný priemysel, takže príležitosti pre slovenské stavebné firmy sú nelimitujúce. Nie je to iba obnova zničeného, ale aj výstavba nového.
Ukrajinské mesto na hranici rastie. Primátor zvažuje, že na prácu zavolá Slovákov Čítajte Korzár písal o nových investičných projektoch v Zakarpatskej oblasti.
Presne tak. Z istého pohľadu môže vyzerať zvláštne, že západná Ukrajina pomaly rozkvitá, ale naozaj si musíme povedať, že ukrajinská ekonomika napriek vojnovému konfliktu beží ďalej. Prijímajú nespočetné množstvo reforiem.
Na západnej Ukrajine je mnoho vnútorných presídlencov. Potrebujú niekde bývať, chodiť do škôl, do práce, mať nejaké sociálne zabezpečenie. Takže tým pádom logicky v blízkosti našich či poľských hraníc vidno takýto hospodársky rozvoj. Musíme preto vidieť vopred ten potenciál, ktorý aj pre nás z toho vyplýva.
Hovoríte, že prihraničné regióny na západe Ukrajiny sa rozvíjajú. Je však zaujímavý východ Slovenska pre ukrajinských investorov?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
