Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Výbuch sopky zahubil 10 000 ľudí
Hrôzostrašný Veľký piatok mexického mesta. Zbesilý beh horiacich pochodní do náručia smrti. Vriaca láva brala so sebou stokilové balvany.
Dokonca aj desivosť nedávnych devastácií tornád blednú v porovnaní s rozsahom masívnej katastrofy, ku ktorej došlo v piatok v Mexiku. Vulkány v blízkosti Somboorete vybuchli a mesto s 10 000 obyvateľmi bolo úplne znivočené. Uprostred obrovských zemetrasení a hromobití sa ohnivá láva liala a niesla so sebou masívne kamenné bloky. Z neba padal dážď s čiernym popolom, domy boli v priebehu chvíľky v plameňoch a v priebehu niekoľkých hodín bola z mesta iba kopa ruín. Ani jeden dom nezostal celý.
V uliciach sa odohrávali desivé scény. Pod ruinami našli smrť stovky ľudí. Mnohí začali utekať, no láva ich čo chvíľka dostihla a spálila na prach. Padajúci a poletujúci rozžeravený popol zapaľoval oblečenia nešťastným obyvateľom, ktorí s krikom pobehovali hore-dole, ako horiace fakle, nakoniec sa zrútili k zemi. Keď erupcie utíchli, zo susedných dedín sa nahrnuli lupiči a začali vykopávať cennosti z ešte neporušených miestností, čím prinútili úrady vyhlásiť stav obliehania.
Presný počet obetí zatiaľ nemožno presne určiť, isté je, že z 10 tisícového mesta prežilo len niekoľko stoviek obyvateľov, pričom všetci utrpeli ťažké zranenia.
Z denníka Kassai Ujság, 15. apríl 1925
Pri hrobe pápeža Pia X. sa stal zázrak
Svieca pútnika, v ktorej bol výbušný materiál. Celá Bazilika sv. Petra mohla vyletieť do vzduchu.
Začalo sa to počas veľkonočného Veľkého týždňa a odvtedy obyvatelia Ríma všade hovoria o zázraku, ktorý sa stal pri hrobe pápeža Pia X. Skutočný, nadprirodzený zázrak, ktorý ešte viac posilní pietu a obdiv veriacich k zosnulému pápežovi.
Minulý týždeň prišiel k jednému z kostolníkov v Bazilike sv. Petra pansky odetý pútnik a požiadal o tvorenie krypty vatikánskych hrobiek, keďže chcel zapáliť voskovú sviecu pri rakve pápeža Pia X., o ktorom sa hovorí, že má zázračné schopnosti. Kostolník odpovedal, že v tejto chvíli nemôže splniť požiadavku pútnika, keďže podľa harmonogramu baziliky sa v tomto čase nesmú otvárať dvere do podzemných krýpt. Namiesto toho ponúkol pútnikovi, že onú sviecu osobne zapáli v jeho mene pri zázračnej rakve pápeža, hneď ako to bude možné. Pútnik vyjadril ľútosť, že tento zbožný sľub nemôže splniť sám, no za krátko sa upokojil a sviecu odovzdal kostolníkovi.
O niekoľko hodín neskôr, keď sa otvoril vstup do podzemných hrobiek, kostolník verný svojmu sľubu, vošiel do krypty zapáliť pútnikovu voskovú sviecu. Umiestnil ju v bezprostrednej blízkosti pápeža Pia X. a keď ju už-už chcel zapáliť, ozval sa tajomný hlas: „Nezapaľuj ju!“ Kostolník sa vyľakal a vybehol po schodoch pre jedného zo svojich spoločníkov. Rýchlo vyrozprával záhadnú príhodu, po ktorej zbožní a svedomití strážcovia Baziliky svätého Petra zišli do krypty a znova sa pokúsili pri rakve Pia X. zapáliť sviecu pútnika. No hlas ešte hlasitejšie ako predtým zopakoval: „Nezapaľuj ju!"
Obaja cirkevníci sa vystrašene na seba pozerali, obaja počuli hlas rovnako zreteľne. Sviečku odniesli kňazovi a vyrozprávali mu príhodu. Kňaz následne hrubú voskovú sviecu rozlomil. Zvnútra bola dutá, vydlabaná a v dutine obsahovala silnú výbušninu. Keby kostolník sviecu zapálil celá Bazilika sv. Petra so všetkými umeleckými pokladmi a stovkami ľudí vo vnútri, by vyletela do povetria.
Takto teda duch Pia X. zachránil svätú baziliku a veriacich, ktorí sa tam zhromažďovali. Podľa denníka Tribuna sa už začala vyšetrovať totožnosť oného pútnika, ktorý priniesol spomínanú sviecu, pričom denník chcel primäť k vyjadreniu aj predstaviteľov cirkvi, zatiaľ však márne. Isté je, že kult obľúbeného pápeža Pia X. medzi veriacimi sa touto príhodou ešte viac posilní.
Z denníka Kassai Ujság, 17. apríl 1925
Rodinné problémy ukončila skokom z mosta
Je známe, že sú športovci, ako pán inšpektor Doskočil, ktorí si radi skočia do vody už z jara a vedia v tej studenej vode aj vydržať. Sú ale i takí, ktorí skáču do vody z omrzelosti života a až v studenom kúpeli sa ochladí ich horkokrvnosť a hľadia sa dostať na breh.
Takýto pokus učinila manželka maliara izieb P. (Pocsátko) v Košiciach, ktorá v Sokolskom sade sa vrhla do Mlynského jarku v úmyslu samovražednom. Ale hneď sa jej zaželelo drahého života a kričala čo mohla. Našťastie kráčal tam zrovna inšpektor Nehyba a občan Jozef Puškár, ktorí rýchle obstarali tyč s hákom a podali jej pomocnú ruku.
Pekne namočená sa dostala zúfalá žena na breh a na otázku prečo chcela odísť z toho slzavého údolia, odpovedala, že sa pohádala s mužom. No, keby sa mali všetky ženy topiť, čo sa s mužmi pohádajú, tak by zastavili Hornád.
Z denníka Slovenský východ, 18. apríl 1925
Mlynský jarok. (zdroj: knižničný fond VKJB)Ľudové divadelné predstavenie
Mestský sbor osvetový v Košiciach usporiada dňa 27. apríla ľudové predstavenie Východoslovenského národného divadla v Košiciach za veľmi znížené ceny. Bude hraná veselohra „Rabínska múdrosť” od Jaroslava Vrchlického. Ceny miest: lóža Kčs 60, 45, 35, 28 a sedadlá Kčs 10, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1.50 a 1. Ku všetkým vstupenkám budú zdarma vydané bohato vypravené programy. Prihlášky o vstupenky sa prijímajú do 18. apríla len v odpoludňajších hodinách pri dennej pokladnici Národného divadla. Zbylé vstupenky budú predávané tamtiež od 21. apríla.
Z denníka Slovenský východ, 18. apríl 1925
Železničná nehoda na trati Kysak – Obišovce – Malá Lodina
V piatok 17. apríla o 2. hod. ráno vyšinul sa na trati Kysak – Obišovce – Malá Lodina v 19. km služobný a 1 nákladný vozeň vlaku č. 648 následkom zosutia skaly. Nákladná doprava počas poruchy bola zastavená. Osobná doprava udržiavala sa prestupovaním. Zranený nebol nikto. Rýchlovlak č. 5 bol opoždený o 2 hod. 3 min. Trať bola o 8. hod. a 35 min. uvoľnená. Namiesto nehody dostavil sa riaditeľ ministerský radca Danko, prednosta dopravného oddelenia inšpektor Kabeš a od III. oddelenia centrálny inšpektor Jelínek. Vyšetrovanie bolo hneď zavedené.
Z denníka Slovenský východ, 18. apríl 1925
Blázni na bicykloch
Nemožno každodenne dostatočne zdôrazňovať, že streštená jazda na bicykloch na oživených uliciach mesta môže snadno privodiť najväčšie nešťastie. Včera na Hlavnej ulici pred domom číslo 125 prešiel bicyklista Vojtech Schnabel, kočiš u firmy Fleischer a Schirger 9 ročnú dcérušku Samuela Lefkoviča, Evu. Našťastie dievčatko neutrpelo žiadne zranenia a odbavila si to len ľaknutím. Na neopatrného bicyklistu bolo učinené oznámenie.
Z denníka Slovenský východ, 19. apríl 1925
Podivné oslavovanie Rudolfa
V piatok malí všetci Rudolfovia svoj deň. Keď to môžu osláviť Jozefovia a iní menovci, prečo by to neoslávili Rudolfovia. Ale prazvláštny spôsob oslavy si vybral Rudolf Palenta. Takto malý, nepatrný mužíček, ale zato veľmi gurážny, keď oslavuje sviatok, ačkoľvek nie je vylúčené, že ten sviatok bol len zásterkou a že v tom hralo rolu čosi inšieho, snáď určitá pomsta. Objekt, ktorý si vzal Palenta na mušku, je totiž istým verejným zriadencom a snáď to dráždilo milého Palentu. Skrátka, keď R. S. prišiel v istom hostinci, na miesto označované obyčajne dvomi nulami, vtedy dostal náhle od Rudolfa Palentu jednu za ucho. Je samozrejmé, že to občan, ktorý v živote Rudolfa Palentu nikdy nevidel, nechcel trpieť a po zásluhe ho odbavil. Potom išiel kľudne domov. Ale v jednej uličke dobehol ho Palenta ešte s jedným priateľom a zákerne ho napadli zozadu. Vtedy ovšem napadený zavolal stráž a nechal milého Rudolfa odviesť na políciu, kde zbytok svojho sviatku oslávil v blahom dumaní o následkoch svojho jednania.
Z denníka Slovenský východ, 19. apríl 1925
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
