V roku 2012 uzavrela košická župa nájomnú zmluvu s občianskym združením Bona Fide. Prenajala mu priestory v bývalej tabakovej fabrike na Strojárenskej ulici. Pred desiatimi rokmi otvorili zrekonštruovanú Tabačku. Priestor, ktorý mal byť živým miestom pre umenie, hudbu, komunitu. Ročne zorganizovali aj tisíc akcií. Rast návštevníkov a ich správanie však ovplyvnila pandémia.
V minulosti bojovalo kultúrne centrum s finančnými problémami, pre dlhy za nájom a energie hovorilo dokonca vedenie župy o konci Tabačky. Krízu ustála, dnes narazila na Fond na podporu umenia.
PETER RADKOFF z občianskeho združenia Bona Fide a umelecký šéf Tabačky v rozhovore opisuje, ako sa od revolúcie snažili nájsť priestor pre nezávislú kultúru, bývalá tabaková továreň bola preto láska na prvý pohľad. Je presvedčený, že od fondu nedostanú trojročnú podporu ako doteraz. „Lebo to je proti ich videniu sveta a tomu, o čo sa snažia,“ myslí si.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- prečo je šialené vidieť ideológiu v Bielej noci,
- ako sa písal príbeh Tabačky,
- v čom je nezávislým kultúrnym centrom,
- ako si zarábajú na prežitie,
- ako sa po korone zmenili potreby ľudí.
Ako sa darí nezávislej kultúre v tejto dobe?
Výborne (úsmev). Vyzerá to tak, že nás čaká skvelá budúcnosť po nejakých dvadsiatich rokoch, čo sme sa tu snažili niečo vybudovať. Treba sa postaviť situácii, povedať, čo sa vlastne deje a pripraviť sa na ďalšie kroky ministerstva kultúry.
A čo sa deje?
Budovali sme občiansku spoločnosť, kultúrnu infraštruktúru, demokratický ekosystém budovaný zdola. Je to niečo, s čím nie je aktuálna vláda stotožnená a má na to rôzne dôvody, ktoré by museli vysvetľovať fundovanejší odborníci. Kultúrne organizácie sa postupne budovali aj v menších mestách, kde veľakrát ide o jediné miesto, kde sa môžu ľudia stretnúť a diskutovať o spoločenských témach. A toto je niečo, čo jednoducho nesedí do ich sveta a chcú to zrušiť.
Devízou je priestranné nádvorie. (zdroj: FB Tabačka Kulturfabrik)Prečo?
Vyzerá to na ideologický alebo osobný dôvod. Vidia svet tak, že tu bola nejaká kultúrna mafia. Veľakrát o tom takto rozprávajú, no nie je to pravda. Naopak, bol to demokratický systém a odborné komisie Fondu na podporu umenia boli veľmi dobre nastavené.
Pravdepodobne tí, ktorí sa cítili ukrivdení, označili Otvorenú kultúru za mafiu, čo je úplný nezmysel, lebo tá vznikla až na základe zásahov ministerstva kultúry a vo Fonde na podporu umenia. Keď podporu nedostávali, bolo to zrejme spôsobené tým, že ich projekty neboli dostatočne kvalitné.
Košická firma získala 20-tisíc na ohňostroj na Malte. Zabehnuté podujatia dostali nulu Čítajte Ak hovoríte o ideológii, ako si vysvetľujete, že napríklad Biela noc nedostala podporu, pretože je ideologická?
To, že ľudia v rade, nominanti SNS, považujú Bielu noc za niečo ideologické, je úplne šialené, zvrátené. Veď to je festival súčasného multimediálneho umenia, ktorý je úplne bežnou vecou všade vo svete. Roky s tým nemal nikto žiadny problém. Oni niečo úplne štandardné označia za ideologické.
V nezávislej kultúre pôsobíte roky s tým, že ste začínali v Budimíre, neskôr ste prevádzkovali IC-čko na Vyšnom Opátskom a kasárne v Kulturparku.
Po revolúcii som mal potrebu alebo poslanie niečo vybudovať, bolo to prirodzené, keďže nič také v krajine neexistovalo. Viacerí ľudia na Slovensku približne v rovnakom čase začali niečo takéto budovať.
Trvalo naozaj veľa rokov, kým sa vôbec podarilo získať prvý priestor, lebo treba si uvedomiť, že vtedy všetci privatizovali, reštituovali a s projektom urobiť nezávislé alebo alternatívne kultúrne centrum to vyzeralo dosť nereálne. Napriek tomu tá myšlienka bola taká silná, že to bolo len otázka času, kedy sa to podarí.
Kde ste našli prvý priestor?
Pri Miklušovej väznici, dnes je tam vináreň. Bol to vlastne taký klub s kaviarňou, bolo tam malé pódium, robili sme výstavy, malé koncerty, premietanie filmov. Potom prišiel kaštieľ v Budimíre, začali sme ho prerábať, no nakoniec sa nepodarilo dohodnúť s obcou, urobili sme tam niekoľko umeleckých rezidencií.
Súčasne mi prišla ponuka z mestskej časti Vyšné Opátske, kde nevedeli, čo s opusteným kulturákom na periférii mesta. Bol to veľmi rýchly proces, dohodli sme sa so starostom a vtedy bola výzva cez európsky sociálny fond na budovanie komunít. Napísali sme grant s tým, že keď to vyjde, tak budeme mať peniaze na rekonštrukciu. A to sa naozaj podarilo a v roku 2005 sme to otvorili IC-čko.
Ale v roku 2006 už prišla výzva na hlavné mesto kultúry. Navrhol som expertnú skupinu pre nezávislú kultúru a súčasné umenie. Bolo to zlomové, lebo vtedy sme dostali priestor. Ako šéf tejto expertnej skupiny som oslovil všetko kreatívne, čo v našom meste existovalo a tak vznikla skupina asi 30 ľudí. Prinášali sme nápady, projekty. Na základe nášho konceptu Interface prišiel aj nápad, s čím sa pôjde kandidovať. Vedeli sme, že je to výzva na ďalších 25 rokov, že buď teraz s tým mestom niečo urobíme alebo nikdy.
Košický župan hovorí o konci Tabačky Čítajte Počas kandidatúry bývalé kasárne intenzívne ožili, vy ste z nich ale neskôr museli odísť.
Bol to náš projekt, celý areál mal slúžiť pre nezriaďovanú kultúru, kde sme mali byť lídrom, ale fungovali tam aj menšie organizácie, výtvarníci, divadelníci, filmári či streetart komunita. Vyskladali sme svet vo svete, ekosystém nezriaďovanej kultúry koncentrovaný v jednom areáli.
Boli to opustené sklady, my sme z nich na vlastné náklady urobili funkčný priestor pre kultúrne účely a bol prísľub, že keď získame titul, dostaneme 30-ročnú zmluvu na koncept, s ktorým sme kandidovali. V celej dobrej viere sme to robili a stalo sa, že sme dostali výpoveď hneď po získaní titulu.
Veľká sála. (zdroj: FB Tabačka Kulturfabrik)Z akých dôvodov?
Predseda komisie, ktorá rozhodovala o pridelení titulu bol v kasárňach a keď videl, čo sme za rok spravili, ako sa hovorí „spadla mu sánka". Povedal, že videl veľa vecí v celej Európe, ale z toho, čo sme dokázali, bol nadšený. My sme však dostali výpoveď, nikto to nečakal.
Namiesto zmluvy na 30 rokov?
Nemáme dodnes presnú odpoveď prečo. Už tesne pred tou kandidatúrou boli nejaké ťahy aj z mesta, prišiel tam nejaký poslanec, niečo si fotil. Zakázali nám predávať alkohol, čo môžu aj v divadle. Ľudia chodili do najbližšieho diskontu kupovať si plechovkové pivá a robili nám tam neporiadok, úplne absurdné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
