KOŠICE. Je najväčšou na Slovensku, a to nielen plochou, ale aj množstvom rastlín. Zažíva tiež výrazný návštevnícky boom. V roku 2024 prešiel jej bránami rekordný počet ľudí. Botanická záhrada Košice patrí pod Univerzitu P. J. Šafárika. Píše si 75-ročnú históriu.
Založili ju v roku 1950 v areáli bývalého Komenského ústavu na Komenského ulici. Dnes je to areál Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie. V tom čase patril vtedajší Botanický ústav pod Vysokú školu poľnohospodársku a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Vznikol 5. mája 1950.
Mal rozlohu tri hektáre, ktoré však nepostačovali na jeho plánovanú činnosť. Preto bola pre novú záhradu vybraná plocha pod cintorínom Rozália v mestskej časti Košice-Sever, ktorá bola neskôr rozšírená aj na územie Červeného brehu po baňu na Bankove.
Jeden z najväčších v Európe
Prvým riaditeľom botanického ústavu sa stal Jozef Rácz. Šéfoval jej v rokoch 1950 až 1958. Ten dostal ešte v roku 1946 poverenie k technickej príprave pre otvorenie Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.
Vysoká škola vrátane ústavu prešla v roku 1953 pod pripravovanú Slovenskú akadémiu vied. Až neskôr sa z ústavu stala botanická záhrada.
K 75. výročiu jej založenia je venovaná výstava na Hlavnej ulici v Košiciach. Na viacerých infotabuliach je popísaná jej história vrátane archívnych fotografií.
Na jar 1951 sa na Červenom brehu rozbehla výstavba skleníkov podľa projektov firmy Hotsch, n. p., Děčín. V roku 1954 bola vyšpecifikovaná suma na tento zámer, išlo o šesť miliónov 400-tisíc československých korún. Z toho vybudovali skleníky, vymurovali základy, postavili kotolňu a komín.
V októbri 1958 tam sprevádzkovali expozičný skleník, ktorý bol na vtedajšiu dobu jeden z najväčších v strednej Európe. Išlo o sústavu skleníkov s plochou 1 742 štvorákov, delenú na tri väčšie časti a sedem menších skleníkov.
Návrat k viniciam
V roku 1960 sa stala záhrada súčasťou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. O päť rokov neskôr obnovili vinicu, ktorá slúžila ešte v druhej polovici 19. storočia. Na nej Ján Mathiasz šľachtil odrody maďarského stolového vína. Neskôr pre nevhodné klimatické podmienky premiestnil pestovanie viniča do tokajskej oblasti.
Košice v minulosti obklopovali vinice. Zasahovali najmä do obcí Ťahanovce a Myslava. Väčšinu viníc vlastnili mešťania. Víno bolo pre mesto cenným artiklom a tiež pevná súčasť hospodárskeho a spoločenského chodu mesta v stredoveku aj novoveku. Košické víno sa predávalo na Spiš a do Poľska.
Botanická záhrada v číslach
- Záhrada sa rozprestiera na ploche približne 30 hektárov. Jej zbierkový fond predstavuje vyše 4 000 druhov a poddruhov.
- V jej areáli sa v komplexe skleníkov s celkovou rozlohou 3 500 štvorcových metrov nachádzajú expozície tropickej a subtropickej vegetácie. Na ploche štyroch hektárov sa rozprestiera expozícia dekoratívnej flóry.
- Územie 24 hektárov tvorí lesná časť záhrady. Zvyšok jej územia tvorí hospodárska časť botanickej záhrady a objekty univerzity.
Vráťme sa však k vinici botanickej záhrady. Tú teda opäť obnovili v roku 1965. Aby ju uchránili pred prípadnými zlodejmi, postavili na vrchole vinice strážnu vežu vysokú šesť metrov. Bol odtiaľ výhľad na Košickú kotlinu a rieku Hornád.
Ako sa uvádza v popise výstavy k 70. výročiu založenia botanickej záhrady v Košiciach, podľa starých máp a fotografií existovala pri strážnom domčeku aj kaplnka, ktorá pravdepodobne patrila k cintorínu Rozália a zrejme bola po nástupe komunizmu v Československu zbúraná.
Areál botanickej záhrady s vinicami nad ňou. Naľavo je strážna veža. (zdroj: Archív Botanická záhrada Košice)Novodobé opravy
Po roku 1989 sa rozšírila zasklená plocha vybudovaním nových ôsmich skleníkov. Z nich sú štyri zaradené do komplexu expozičných skleníkov s vykurovaním a štyri sú v hospodárskej časti využívané ako pestovateľské skleníky.
Od roku 2002 je záhrada chránená zákonom a vyhlásená za chránený areál. Okrem toho, že je unikátnym rastlinným biocentrom v Košiciach, je zároveň domovom mnohých živočíšnych vzácnych a ohrozených druhov.
V decembri 2014 ukončili rozsiahlu opravu troch najväčších expozičných skleníkov, ktoré svojmu účelu slúžili nepretržite 56 rokov.
Oprava skleníkov v celkovej hodnote takmer 410 000 eur, ktorú univerzita financovala z vlastných zdrojov, zahŕňala renováciu nosných konštrukcií, nahradenie pôvodných sklenených výplní opláštenia polykarbonátovými doskami, opravu elektroinštalačných rozvodov a inštalovanie prvkov umožňujúcich automatické vetranie.
O približne sedem rokov neskôr sa v záhrade pustili do ďalšej rekonštrukcie. Začali s prácami na zateplení svojej budovy. Okrem novej fasády a vymenených okien pribudne aj návštevnícke centrum a kaviareň.
Návštevnícke rekordy
Výstava orchideí či bonsajov, motýlia šou či večerné komentované prehliadky, vernisáže alebo letné koncerty pod holým nebom. Všetky tieto verejné podujatia prispievajú k tomu, že záhradu vyhľadáva stále širšia verejnosť. Za ostatné roky eviduje zvyšujúci sa záujem návštevníkov. Vlani dosiahla rekord, prišlo tam vyše 85-tisíc ľudí.
V areáli záhrady žije vyše sto druhov vtákov, 25 druhov cicavcov, osem druhov obojživelníkov a tri druhy plazov. Pritom 25 druhov patrí k medzi chránené druhy národného významu ako roháč veľký, rosnička zelená, užovka stromová či tesár čierny.
Popri rozsiahlych zbierkach živých rastlín spravuje aj herbár, ktorý je súčasťou verejnej siete herbárov. KO. Pod takouto oficiálnou skratkou by ste našli košický herbár v medzinárodnej databáze. Má asi 55-tisíc položiek, z toho 40-tisíc je podchytených digitálne.
Košická záhrada je tiež od roku 1954 zapojená do programu medzinárodnej výmeny semien. Ide o celosvetový program, vďaka nemu si záhrady budujú a rozširujú svoje zbierky. Košice aktuálne spolupracujú s približne 400 záhradami a inštitúciami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
