Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Tragický skon mladého snaživého čsl. živnostníka v Košiciach
Tragické nešťastie stihlo v čsl. kruhoch dobre známeho, spolkovo a verejne činného čsl. živnostníka Jozefa Hrušku, ktorý spoločne s p. Helclom mal maliarsku a natieračskú dielňu.
Majiteľ autogaráže Ján Varga išiel so svojím automobilom do Košíc smerom od Veľkej Idy. Na križovatke pri moste za Veľkou Idou zbadal dolu pod mostom ležať neznámeho muža, bolestne bedákajúceho, cez ktorého ležal motocykel. Varga neváhal, zoskočil a nešťastníka oslobodil z pod motocyklu, umyl ho, poskytol mu pomoc, pokiaľ na voľnej ceste to bolo možné a uložil ho do svojho auta.
S prekvapením sa dozvedel od nešťastného muža, že niekoľko aut išlo a nechali ho bez povšimnutia. Nešťastný motocyklista bol Jozef Hruška z Košíc, ktorý vyšiel si na motocyklu č. 151. P. a keď sa vracal do Košíc, narazil u mostu na kameň a so 16 m vysokej hrádze sa zrútil i so strojom do vody.
Majiteľ auta Varga doviezol úbožiaka do štátnej nemocnice, kde však svojmu zraneniu podľahol. Jeho kosti boli temer všetky prelámané, mal nespočetné zranenia, takže napriek usilovaniu lekárov, nepodarilo sa ho pri živote zachovať. Naša spoločnosť iste s pocitom bolesti príjme správu o tragickom skone mladého, obľúbeného spoluobčana.
Z denníka Slovenský východ, 28. apríl 1925
Podivné dobrodružstvo vo františkánskom kostole
František Kapoun, 45 ročný štátny zamestnanec v kláštornom semináriume u františkánskeho kostola si často zamení dvere kostola s dverami svojho bytu.
V noci na pondelok počuli strážnici konajúci obchôdzku okolo františkánskeho kostola bedákanie. Bolo im to veľmi podivné. Preto pomocou nočných strážnikov nechali otvoriť kostol a uzreli na dlažbe hlavnej lodi zraneného muža.
Vysvetlilo sa, že tento išiel so svojim druhom vo veselej nálade domov, na chodbe si splietol dvere a z nízkeho zábradlia od orgánu spadol z výšky desať metrov do chrámovej lode. Bol prevezený hneď do štátnej nemocnice a bude podľa mienky lekárov uzdravený, hoci jeho zranenie je vážne.
Z denníka Slovenský východ, 28. apríl 1925

Poľutovaniahodné automobilové nešťastie
V nedeľu bol v Mikeš Kelemenovej ulici (zaniknutá odbočka z Moyzesovej ul.) prejdený automobilom, ktorý riadil neskúšaný šofér, nič netušiaci starec. Keď sa už ľudia bez oprávnenia a povolenia odhodlajú k riskantnej jazde autom, musia byť predsa opatrní až do krajnosti. Automobil č. 643 Júliusa Fábriho, inžiniera z Popradu, letelo obyčajnou rýchlosťou po Bethlenovej okružnej (dnes Kuzmányho ul.) za vedenia šoféra bez legitimácie a oprávnenia, strojného zámočníka Júliusa Wittingra.
Na rohu Mikeš Kelemenovej ulice automobil zahýbal a v tom blatníkom zachytil krajčíra Júliusa Havrihu, 81 ročného starca. Predné koleso ho prešlo a zadné koleso zostalo mu stáť na hrudnom koši. Keď bol starec vyslobodený spod automobilu, bol v bezvedomí a bol dovezený do štátnej nemocnice, kde skonal. Šofér bol zatknutý a na majiteľa auta bolo podané trestné oznámenie.
Z denníka Slovenský východ, 28. apríl 1925
Do Turne 3. mája
Veľmi výhodné vlakové spojenie od Košíc i späť.
Jednota Československej obce legionárskej v Turni usporiada dňa 3. mája v Turni veľkú májovú záhradnú slávnosť v kasína s týmto programom. Od 11.—12. hod. promenádny koncert vojenskej hudby 14. pešieho pluku z Košíc na námestí. O 14. hod. začiatok záhradnej slávnosti. Bufet, svetová pošta, telefón do všetkých krajov sveta, jarmoční speváci a rôzne iné atrakcie. Krotenie kuželiek o 4 skvostné ceny od 10. do 18. hod. V záhrade prednáška predsedu východoslovenskej župy Čs. obce legionárskej br. Černoka z Košíc. Večer o 8. hodine tanečná zábava v sále kasína. Účinkuje opäť vojenská hudba. Slávnosť bude za nepriaznivého počasia v sále kasína.
Obecenstvo zveme k hojnej účasti k posilneniu nás, hraničiarov v prostredí čisto maďarskom, avšak v kraji pôvabnom a historickom z dôb našich slávnych husitských predkov. Zvlášť klubom turistickým, spolkom a vôbec milovníkom výletov naskytá sa vhodná príležitosť usporiadať toho dňa spoločný výlet do kraja, tak často turistami navštevovaného, v nádherných vápencových partiách, so zrúcaninou hradu, ktorý je tu svedkom mnohých tých dejinných prerodov a bojov českých a slovenských bratov z dôb Jána Jiskru z Brandýsa. Príďte si prezrieť naše mravenčie a historicky cenné dielo – pomník 28 padlým legionárom a vojínom v bojoch za slobodu Slovenska.
Z denníka Slovenský východ, 29. apríl 1925
Májové oslavy v Košiciach
Úplný kľud. Podivná tryzna komunistov.
Oslavy každého roku nutno deliť ve dve časti. Prejavy štátotvorných strán socialistických a prejavy komunistov, ktoré tu na východnom Slovensku sa vyznačujú vždy svojim rázom iredentistickým, maďarsko-šovinistickým, ako tomu bolo i tohto roku. Chýbalo tohto roku ovšem bojovnej fronty, lebo trochu ostrejší vietor a tiež závan, ktorý svetom zatočil trochu doprava, je dobrým barometrom pre horkokrvné mozgy komunistických revolucionárov. Ale ich prejav bol i dokumentom toho, že ľud začína predvídať metódy tejto strany a nie je ochotný dávať všanc svoje existencie. Rady komunistické boli veľmi preredlé a čo hlavného, akiste na zákrok úradov neboli deti pripustené do sprievodu a museli sa z Legionárskeho námestia vrátiť domov.
Obidve štátotvorné strany, strana sociálnodemokratická i strana československých socialistov, usporiadali dôstojné prejavy v rámci verejných schôdzí, na ktorých brali účasť len dorástli ľudia, hlavne muži.
Strany sociálno-demokratické tak maďarská ako československá usporiadali spoločný prejav bez sprievodu. Na verejnej schôdzi v kine Radio o 10. hodine dopoludnia sa zišlo asi 600 ľudí, takže sála Radia bola naplnená. So záujmom boli sledované reči senátora Oktávca a Dr. Farkaša. Schôdza mala kľudný a dôstojný priebeh a zhromaždenie sa v kľude po skončení schôdze rozišlo.
Strana československých socialistov usporiadala verejný tábor ľudu v záhrade kina Centrál (československý dom). Sprievod vyšiel zahájený cyklistami z Rákocziho okružnej (dnes Moyzesova ul.) a zúčastnilo sa len asi 500 osôb. Na tábore bola účasť asi 800 ľudí. Schôdzu zahájil riaditeľ Sýkora, ktorý udelil slovo prof. Fischerovi z Prahy, ktorý prišiel v zastúpení poslanca Slavíčka. V zaujímavej reči nastínil rečník požiadavky československej strany socialistickej a význam 1. mája dnes v oslobodenej vlasti. Jeho vývody odmeňované boli prejavmi súhlasu.
Jak oslavovali 1. máj komunisti? Neboli by to ani oni, keby pre oslavu 1. mája si nevymysleli niečo špeciálne maďarského. A tak usporiadali dopoludnia o 10. hodine panychídu za zomrelých boľševických vojakov na košickom hrobitove. Pri nej hovoril súdruh Démeš, ktorý spomínal slasti rudého teroru.
Zhromaždenie sa však nechovalo nijako pietne k hrobom vojakov, chodili po zelených hroboch, že sami vodcovia museli zakročovať. Odpoludní bol usporiadaný sprievod. Ačkoľvek sa k nemu zohnalo celé okolie, bol oproti iným rokom i skorším príležitostným sprievodom komunistov nepatrný. Na Legionárske námestie (dnes Námestie osloboditeľov) prišlo síce veľké množstvo detí od 3. do 14. rokov, ale boli poslané preč, lebo úrady to netrpeli. Tým rady sprievodu ovšem veľmi preredli. Obvykle kresťansko-sociálne ženy šli ovšem v sprievode i tentokrát a dobre počítaných bolo ich 1500 ľudí. Na Mikeš Kelemenovej ulici prehovoril súdruh Tausik, ktorý v nedostatku iného tématu začal s reminiscentami na cisára Karola, Hindenburgovi vynadal do lumpov a krvižíznivcov, ale zabudol ľudu hovoriť, že pomocou komunistov bol zvolený. Potom sa dav rozišiel, keď bol ešte prehovoril maďarsky súdruh Zámek.
Z denníka Slovenský východ, 3. máj 1925
Vážna choroba košického biskupa Fischera-Colbrieho
Ako sa dozvedáme, košický biskup Fischera-Colbrie je pre vážnu chorobu upútaný na posteľ. Povolaní budú k nemu budapeštianski profesori a bude nutné, aby biskup strávil niekoľko týždňov v daktorom sanatóriu. Biskupova choroba sa už ťahá dlhšiu dobu, ale chorý biskup odmietal zostať na posteli, ale pri veľkonočných bohoslužbách už nemohol dospievať, priťažilo sa mu a musel uľahnúť. Ako sa ďalej dozvedáme, v sobotu prijal sviatosť umierajúcich.
Z denníka Slovenský východ, 28. apríl 1925

Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári