Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Štefánikova tryzna v Košiciach
Bol to smutný, ponurý večer. Akoby nebo samo lkalo s národom, ktorý oplakával jedného zo svojich najväčších synov. Drobný, hustý dážď, ako závoj hmly halil celé Husitské námestie (dnes Námestie Maratónu mieru), a ani tie jeho hviezdy, ktorý tragický hrdina natoľko miloval, neblikotali v šedivých mrakoch.
I ony dnes oplakávali svojho veľkého milovníka. Na mohutnom čiernom kenotafe plápolali pochodne, a ich rudé plamene dažďom boli srážané k zemi, kde symbol tragickej chvíle zahynutia národného hrdinu — vojenské lietadlo, akoby pádom bolo srážené k zemi, opieralo sa o čierny kenotaf.
Námestie naplňovalo sa oddielmi vojska, niekde na blízku zarachotili rany diel, veliteľ 11. pešej divízie generál Šnejdárek v sprievode plukovníka brigádnika Nováka, plukovníka Čagaša, náčelníka generálneho štábu podplukovníka Ličku, svojho pobočníka nadporučíka Bayera, majora Lucka a ostatných dôstojníkov prišiel na miesto slávnosti a zaujal miesto uprostred slávnostných hostí, zástupcov úradov a korporácií.
Prítomní boli: v zastúpení župana vlád. radca Bernovský, vládny radca policajný riaditeľ Karol Slavíček, starosta dr. Pavol Novák, finančný riaditeľ vládny radca Šlemr, poľský konzul Staniewicz, riaditeľ štátnych železníc vlád. radca Danko, správca poštového riaditeľstva vládny radca Janoušek, predseda sedrie dr. Hostan, hlavný štátny zástupca dr. Gregor, vedúci štátny zástupca Martínek, hlavný radca Böhnel, veliteľ stráže Haisinger, námestník riaditeľa št. železníc inž. Slávik a i.
Okrem toho boli zastúpené profesorské sbory tunajších škôl, jednota Sokol so svojimi členmi v krojoch, odbočka Sväzu legionárov so svojou vlajkou a ostatné osvetové a národné korporácie.
Tryznu usporiadal veliteľ 11. pešej divízie generál Šnejdárek a výstavbu kenotafu previedlo vojsko. O siedmej hodine zahrala vojenská hudba smútočnú skladbu. Spevokol Forster za dirigovania prof. Nademlýnského zaspieval Pickov sbor „Hle, jak umírá spravedlivý...“, načo kapitán Kropáček prehovoril o význame prvého ministra vojny Československej republiky, Slováka dr. Milana Rastislava Štefánika. V pohnutých slovách ocenil životné dielo zomrelého hrdinu a spomenul jeho tragický skon.
Po smútočnej reči položil generál Šnejdárek s dvomi dôstojníkmi veniec ku kenotafu, načo vojenská hudba zahrala obe národné hymny a francúzsku štátnu hymnu. Tým bola slávnosť skončená. Navzdor trvajúcemu prudkému dažďu shromáždilo sa na slávnosti na tisíce ľudí, aby vzdali hold nezapomenutelnému bojovníkovi našej slobody a vytrvali na slávnosti až do konca.
Z denníka Slovenský východ, 5. máj 1925
Prepadený v noci na ulici
V noci z 3. na 4. mája bol na Kalvárskej ulici (dnes ulica Československej armády) prepadený 22 ročný Ondrej Sirotňák asi 10 člennou bandou výrastkov, z ktorých poznal Sirotňák len Štefana Čimaríka, ktorý je mu dobre známy.
Títo sa naňho vrhli a v nastalej srážke bol zranený nožom vážne do hlavy a voľakým tvrdým predmetom uhodený prudko do ruky. Nato sa páchatelia rozutiekli, nechajúc ho bez pomoci. Sirotňák bol záchrannou stanicou na zakročenie strážnika dopravený do štátnej nemocnice, kde mu bola poskytnutá pomoc a ponechaný v ošetrovaní. Čimarík bol zatknutý a polícia zahájila ďalšie pátranie.
Z denníka Slovenský východ, 5. máj 1925
Krvavá rúvačka
V nedeľu večer vypukla pre staré rozpory medzi zabávajúcimi sa mládencami v Čani krvavá rúvačka a skôr, než by sa bolo mohlo četníctvo zastarať, ostal na bojišti jeden smrteľne a viac ťažko ranených mladíkov.
Jeden z nich dostal smrteľnú ranu do pľúc nožom. Na základe výpovedí ranených Ondreja Bitóva, Jána Vargu, Jána Denku a Štefana Zsitvaiho zatklo četníctvo Štefana Čontosovského, Jána Töröka, Ondreja Töröka, Imricha Pilánya a Štefana Szegediho. Rúvačov odviedlo četníctvo do žalára košickej sedrie.
Z denníka Slovenský východ, 6. máj 1925
Veľký požiar v Trebišove
Zhorelo 31 domov a 60 stodôl. Následky svadobných príprav.
V nedeľu odpoludnia zastihlo bočnú ulicu Varichoc v Trebišove veľké nešťastie. Odpoludní o 3. hod. vybúšil z domu roľníka Balku ohnivý stĺp a za niekoľko minút pohltil rozhegané stavanie.
Nanešťastie dul ponad mesto silný vietor, takže za krátky čas stála v plameňoch celá ulica. Ani nie o celú hodinu došli na miesto ohňa na vozoch a automobiloch výborne vystrojené hasičské sbory z Michaloviec a Sečoviec.
Oheň lokalizovali, k čomu dopomohla aj náhla zmena smeru vetru, ale katastrofu už nemohli zamedziť, ani zmierniť, lebo v tom okamihu už 31 domov a 60 stodôl ľahlo popolom.
Oheň vznikol zo svadobných príprav roľníka Balku. Škoda sa odhaduje na asi 2 milióny korún a len nepatrný zlomok je krytý poistením.
Z denníka Slovenský východ, 6. máj 1925
Málo vody následkom opravy vodovodu
Správa mestských verejných podnikov upozorňuje obyvateľstvo mesta Košíc, že následkom predĺženia Letnej ulice, hlavná 300 m/m vodovodná tlaková rúra na Komenského ulici bude dnes o 7. hod. ráno prerezaná, v dôsledku čoho zásobovanie mesta vodou diať sa bude z nádržky na Kalvárskom brehu.
Vzhľadom k tomu, že v sieti vodovodnej bude menší tlak a snáď môžu povstať pri zásobovaní vodou i menšie poruchy, žiada sa obyvateľstvo, aby po dobu týchto prác, ktoré potrvajú asi 1—2 dni, už vo vlastnom záujme šetrilo s vodou.
Z denníka Slovenský východ, 7. máj 1925
Osudy honvédskeho pomníka za hlavným Dómom
Na poslednej schôdzi mestskej rady ventiloval kresťanský socialista Július Wirt otázku pomníka honvédov za hlavným Dómom košickým.
Už koľko razy chceli sme hnúť touto otázkou, ale len aby sa nám nevytýkalo, že otvárame boľavé rany, sme sa jej nedotýkali. Boli sme toho pevného presvedčenia, že nie mestská rada, ale mestský stavebný referát sám, podľa dávnych uznesení a tiež v zmysle ministerských nariadení, postará sa aspoň o to, čo už dávno bolo proponované a od ministerstva pre Slovensko urgované.
Teraz prichádza člen mestskej rady pán Wirt a vraví vo svojom návrhu: „Mestská rada na jednej schôdzi minulého roku sa naniesla, že na podstavec honvédskej sochy umiesti vázu s kvetinami a nariadila technickému oddeleniu, aby sa tak stalo do ôsmich dní.”
Áno, stavebný úrad vzhľadom k urgencii úradov bol poverený, aby na podstavci umiestená bola váza, a aby podstavec pomníka bol upravený tak, aby neupomínal na pomník honvédov. To je ovšem niečo celkom inšieho, ako žiada pán Wirt.
Pán Wirt chce, aby váza kvetov postavená na vrchol podstavca, bola symbolom starého pomníka a podstavec krášlila. To nebolo ale v intencii vtedajšieho zákroku. Ale čo viac. Od tých čias vydané bolo rozhodnutie najvyššieho správneho dvora, že podstavce sôch pamiatok doby habsburskej sú nedeliteľnými súčiastkami pomníkov a majú byť odstránené.
Správne starosta dr. Novák hneď pri podaní návrhu podal námietku a žiadal vopred vyšetrenie, či honvédska socha nespadá pod pamiatky pozostalé po Habsburgoch.
Z denníka Slovenský východ, 8. máj 1925
Socha Honvéda v Košiciach. (zdroj: knižničný fond VKJB)Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
