Americký prezident Donald Trump prekvapujúco v piatok ohlásil partnerstvo medzi americkým oceliarskym koncernom U. S. Steel a japonským gigantom Nippon Steel. Čo to má presne znamenať, nie je zatiaľ verejne známe. Trump v nedeľu iba upresnil, že pôjde o investíciu a čiastočne o vlastníctvo, ale bude pod kontrolou USA.
Investori však v reakcii vyjadrili vieru, že podmienky kontraktu budú podobné tým, aké si obe korporácie dohodli ešte v decembri 2023. Japonci mali podľa vtedy uzavretej dohody získať americkú ikonickú spoločnosť za celkovú hodnotu 14,9 miliardy amerických dolárov kúpou akcií plus prevzatie dlhov.
Už rozbehnutý obchod zablokoval ešte prezident Joe Biden z dôvodu národnej bezpečnosti 3. januára tohto roka a aj jeho nástupca Trump sľuboval v predvolebnej kampani, že predaj U. S. Steelu nedovolí.
O aktuálnom zásadnom zvrate sme sa porozprávali s košickým podnikateľom PETROM KAMARÁSOM, ktorý sa dlhé roky pohybuje vo veľkom oceliarskom biznise a obchoduje s rudami i plechmi. Načrtol aj možné scenáre ďalšej budúcnosti košickej fabriky U. S. Steel.
V rozhovore si tiež prečítate:
- Ako číta vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa,
- koľko to vlastne môže napokon Japoncov stáť a či Trump len zahmlieva,
- čo to znamená pre košickú fabriku,
- či prichádza do úvahy scenár zavretia oceliarní v Košiciach,
- či môžu Japonci slovenskú fabriku predať a našli by sa v takom prípade vôbec nejakí kupci,
- ako súvisia zvýšené výdavky na zbrojenie s oceľou.
Ako vy čítate vyhlásenie prezidenta Trumpa o „plánovanom partnerstve” a „spojení”, keď Japonci mali podľa pôvodnej dohody jednoducho ovládnuť americkú spoločnosť kúpou akcií?
Je nemožné pre mňa interpretovať slová prezidenta Trumpa. Všetci máme k dispozícii len rovnaké vyhlásenie. A naozaj nie je z neho celkom jasné, čo tým vlastne myslel, keďže nespomenul ovládnutie firmy, ale iba partnerstvo. To sa teda bude ešte vyjasňovať, ale zo zverejnených informácií mám dojem, že všetci odborníci to berú ako jeho pravdepodobné odsúhlasenie ovládnutia U. S. Steelu Nipponom Steel.
Predstavitelia U. S. Steelu reagovali nejasne, že spoločnosť zostane americkou. Čo si máme pod tým predstaviť?
Ja som to pochopil tak, že bude zachovný názov s určitou modifikáciou, ale aj vrcholové vedenie zostane v Pittsburghu, a Nippon Steel sa zaviazal masívne investovať do fabrík v USA.
Trump vyzdvihol, že partnerstvo vytvorí najmenej 70-tisíc pracovných miest a americkej ekonomike prinesie 14 miliárd USD, pričom väčšina investícií sa uskutoční v nasledujúcich 14 mesiacoch. Tie investície máme chápať ako nejakú jeho dodatočnú podmienku, aby s transakciou napokon súhlasil?
Tie investície sú naozaj nová medializovaná záležitosť, ale či to bola nejaká dodatočná prezidentova podmienka, to si netrúfam odhadnúť. Keby však išlo naozaj o nejaké skutočné dodatočné investície, tak to veľmi pravdepodobne mohla byť len podmienka jeho vyjednávacieho tímu alebo ústretový krok od Japoncov, aby sa plánovaná transakcia odblokovala. Tá formulácia je však podľa mňa skôr úplne nerealizovateľná, preto by som si tipol, že s ňou prišiel prezidentov vyjednávací tím.
Čiže vy si nemyslíte, že Japonci zaplatia 14,9 miliardy USD za akcie plus prevezmú dlhy a ešte investujú za rok a niečo ďalších 14 miliárd?
Podľa môjho názoru zaplatia tých 14,9 miliardy a sľúbili nejaké ďalšie investície bez toho, aby boli konkretizované. Pokiaľ by totiž tých 14 miliárd mala byť ďalšia separátna investícia, tak je už len technicky prakticky nemožné ju zrealizovať v takej výške za 14 mesiacov. Aj 24 mesiacov by bolo málo.

Japonské médiá pritom jednoznačne píšu, že ide o klasické prevzatie a odvolávajú sa na bližšie nekonkretizované americké vládne zdroje. Nejde teda zo strany Trumpa len o akési zahmlievanie a ospravedlnenie zmeny svojho doteraz odmietavého postoja, keď štandardnú kúpu akcií Japoncami teraz iba nazval honosnejšie investíciami v USA?
Nebolo by to prvýkrát... Ja keď som si to prečítal, tak hneď mi práve záhadne korešpondovali tieto obidve podobné sumy. Je totiž pravda, že z Japonska príde do Spojených štátov štrnásť miliárd a akcionári sa zbavia akcií. Zdôrazňujem však, že nie som práve ten, kto by vedel správne interpretovať slová amerického prezidenta.
Všetko nasvedčuje tomu, že vstup Nippon Steelu do americkej korporácie je už nezvratný bez ohľadu na to, akú konkrétnu podobu napokon bude mať. Aká je to správa pre košickú fabriku U. S. Steel?
Odpoviem, ale musím najprv uviesť, že európsky priemysel je už približne desať rokov vo veľkej kríze. Prejavuje sa to, samozrejme, veľmi silne aj v hutníctve. A nejde len o dovozy z Číny či Turecka. Za posledných päť rokov skrachovali alebo boli zavreté viaceré huty v okolitých krajinách v okruhu asi 750 kilometrov od Košíc. Stalo sa to v Česku, Maďarsku, Poľsku či Rumunsku a v Srbsku ide huta už len na 30-percentný výkon.

Takže je fantastické, že košická fabrika ešte stále žije, hoci aktuálne nemá dostatok zákaziek a minulý rok vyrobila stratu vo výške takmer 100 miliónov eur. Tu nám teda padá lietadlo a novinári sa ma pýtajú, či je lepšie, aby bolo namaľované na modro, teda americkí vlastníci, alebo by bola lepšia strieborná farba, čiže Japonci. A nikto nerieši, že to lietadlo padá k zemi.
Čo z toho vyplýva?
Aj predstaviteľ druhého najväčšieho producenta ocele na svete ArcelorMittal varoval, že v európskom hutníckom priemysle nejde o klasickú cyklickú, ale o existenčnú krízu. A keď sa podľa neho bude pokračovať takto ďalej bez zásadných zmien, tak do piatich rokov nebudeme mať v Európe žiadny hutnícky priemysel. Takže v prvom rade je potrebné riešiť tento problém a až v druhom rade sa pýtať na to, či budú ako majitelia v Košiciach lepší Američania alebo Japonci.

A kto bude lepší?
Američania boli dobrí manažéri a potiahli ju tak, že aj vďaka zamestnancom a tomu, ako bola nadizajnovaná i riadená, stále funguje aj po tých strašných posledných piatich rokoch ako jedna z mála v širokom okolí.
Od Japoncov očakávam taký istý, ak ešte nie lepší manažment, ale aj úžasnú technickú expertízu. Podľa mojich informácií majú tiež veľmi silné technologické divízie, ktoré neustále vyvíjajú a vyrábajú špičkové hutnícke zariadenia. Sú teda komplexnejší ako Američania.
Aká perspektíva sa teda črtá pre košické oceliarne v japonských farbách?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári