Depresívna porucha patrí celosvetovo medzi najčastejšie príčiny zdravotných ťažkostí. Na Slovensku ňou trpí viac ako 300-tisíc ľudí, dvakrát častejšie ženy ako muži. Stále viac sa s ňou stretávame aj u detí. Ako ju rozlíšiť od bežnej „depky“ a kedy navštíviť odborníka?
„Ak chceme hovoriť o depresívnej poruche, tak je potrebné, aby boli splnené kritériá týkajúce sa dĺžky trvania depresívneho prežívania, čo je najmenej 14 dní, intenzity a hĺbky, to znamená, že u daného človeka takéto prežívanie nie je možné rozptýliť vonkajšími či inými faktormi. Na vznik depresívnej poruchy vplývajú aj faktory, či je človek v danej chvíli aj telesne chorý a akú má genetickú predispozíciu, aj keď depresívna porucha nie je dedičná v pravom slova zmysle. Ako pri väčšine duševných porúch, aj pri depresívnej poruche je najpravdepodobnejšia tzv. multifaktoriálna genéza jej vzniku," ozrejmuje DAGMAR BREZNOŠČÁKOVÁ, psychiatrička, psychoterapeutka, znalkyňa a klinická výskumníčka.
Genetická predispozícia je podľa nej len jeden z faktorov podieľajúcich sa na jej vzniku a ak aj obaja rodičia majú napríklad depresívnu poruchu, nie je isté ani automatické, že ju bude mať aj ich dieťa. „Vyššie riziko dedičnosti je možno v prípade vysokého krvného tlaku,“ vysvetľuje.
Pre Korzár porozprávala aj o tom, ako sa vyvarovať vzniku depresie a či je depresívna porucha celoživotná. Prednáška zameraná na duševné zdravie sa uskutočnila vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach v spolupráci s občianskym združením ODOS, o. z.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako rozlíšiť depresiu od obyčajného smútku,
- aké sú najčastejšie prejavy depresie,
- či existuje vhodná prevencia proti vzniku depresie,
- kedy vzniknú nové psychosociálne centrá,
- aké sú možnosti liečby okrem liekov.
Jar sa celkovo spája s niečím, čo sa začína, čo je nové, príjemné a pekné. Na druhej strane sú ľudia, ktorí napriek tomu pociťujú niečo úplne iné, akoby na nich krajšie počasie nevplývalo. Je to len mýtus, že keď je vonku pekne, malo by nám byť aj psychicky lepšie?
Zle sa cítia ľudia, aj keď je vonku krásne, majú dobré oblečenie alebo skvelú prácu. Ani ich kolegovia si to nemusia všimnúť počas pracovnej doby. Každý má v živote nejaké splíny, blues a depky, čo však neznamená, že je to depresívna porucha. To je niečo naozaj úplne iné.
Duševné poruchy sa týkajú nás všetkých, sú súčasťou nášho života, nemôžeme to ignorovať. Najčastejšie psychické poruchy sú práve afektívne, kde patrí depresívna porucha. Týka sa najširšej vekovej skupiny a často aj ľudí, ktorí sú ekonomicky činní a majú rodiny.
V ambulantnej liečbe na Slovensku sa za rok urobilo približne 1,7 milióna vyšetrení. Každý tretí človek sa už stretol s nejakými duševnými ťažkosťami. Nie je to teda okrajová záležitosť, ale váhanie či ísť ku psychiatrovi pretrváva. Prečo je to tak?
Najskôr je to stigma – kto ma uvidí, kam idem, ku komu, budú si myslieť, že som šialený atď. Čo úzko súvisí s diskrimináciu, pretože na každého hendikepovaného sa pozerá ako na iného a čudného. Ale ľudskú spoločnosť od zvierat odlišuje práve to, že by mala podávať pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú.
Predsudky sa netýkajú len ľudí, ktorí majú ťažkosti, ale aj nás, psychiatrov. Všeobecný lekár niekedy aj chce poslať pacienta ku psychiatrovi, ale ten mu povie, že nie je šialený a nepotrebuje tam ísť. Možno stačí navrhnúť poslať človeka tam, kde by sa mu dostalo pomoci, keďže iné možnosti už boli vyčerpané, napríklad – choďte tam, kde vám môžu pomôcť. To málokto odmietne. Znie to ináč, pritom ide o to isté.
Dagmar Breznoščáková
- Je psychiatrička, psychoterapeutka, znalkyňa, klinická výskumníčka,
- je predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a krajská odborníčka ministerstva zdravotníctva SR pre psychiatriu,
- je aj expertkou CPT Rady Európy, čo je výbor na zabránenie mučenia, nehumánnej liečby a neľudského zaobchádzania, kde osem rokov reprezentovala Slovensko ako jeho jediná zástupkyňa.
Ľudia s duševnými problémami sa obávajú možno aj toho, že sa na nich zamestnávateľ bude pozerať cez prsty, pretože sú psychiatrickí pacienti, a tým pádom bude ohrozený ich príjem.
Netýka sa to len zamestnávateľov. Čo si myslíte, koľko partnerov ostáva vo vzťahu, keď zistia, že ich partner má duševnú poruchu? Alebo koľko kamarátov ostane človeku po zistení duševnej poruchy?
Niektorí psychiatrickí pacienti majú zlú skúsenosť aj s inými lekármi. Z viacerých štúdií vyplýva, že ľuďom s duševnými poruchami je venovaná nižšia starostlivosť o telesné zdravie aj pozornosť zo strany somatickej medicíny, viaceré ťažkosti sú viac prehliadané alebo podceňované. Môže to viesť k tomu, že ich okolie sa potom radšej psychiatrom vyhne...
Je to niekedy tak. Máte právo pýtať sa, žiadať odpovede, aj zmeniť lekára. Treba si však uvedomiť aj to, že každá telesná choroba má vplyv na psychiku a každá psychická ťažkosť má dopad na telo. Aj cítiť sa zle má svoj význam. Keby sa človek nikdy necítil zle, nepoznal by potom, aké je to cítiť sa dobre. Rovnováha je veľmi dôležitá, každý by mal poznať, kde má svoje hranice, čo ešte unesie a čo mu už významne ovplyvňuje bežné fungovanie. Lebo hranice môže mať každý trochu inde.
Ak viem, že ma čaká ťažší deň, naplánujem si ho tak, aby tam bolo podľa možností čo najviac pobytu vonku na slnku a na vzduchu. Večer si môžem zapáliť obľúbenú sviečku, k tomu hudbu, čo mám rada, nejaký dobrý čaj alebo jedlo, a vytvorím si pohodu, na ktorú sa môžem tešiť. Čo môže byť aj telefonát s kamarátkou.
Psychológ Radovan Kyrinovič: U žien sa ADHD často prehliada pre lepšiu schopnosť maskovať príznaky Čítajte Ako vlastne môže človek rozlíšiť, či má skutočnú depresívnu poruchu a potrebuje pomoc, alebo či má len také smutné obdobie?
Depresívne správanie človeka trvá minimálne 14 dní, ak hovoríme o depresívnej poruche. Ak je niekto smutný štyri dni, je to ešte relatívne v poriadku.
Ďalším znakom je závažná intenzita. Keď takému človeku poviete vtip, nezasmeje sa. Dokonca, keď mu poviete, že ho pozývate na dovolenku na nejaké krásne miesto, jeho depresívne prežívanie sa prehĺbi, lebo nielenže odmietne, ale uvedomí si, aký je neschopný ísť. Ak poviete niekomu s depkou, že ho pozývate na dovolenku na krásne miesto a zaplatíte mu to, tak ho často z depky „vyliečite“ a pôjde.
Depresívna porucha je vždy závažná psychická porucha. Nie je to len splín či blues. Je to chorobný stav, ktorý má biologický základ. To nie je len tak, že som smutný. Smútok je fyziologická reakcia bežná pre každého človeka. Pri depresívnej poruche dôjde v mozgu k určitej nerovnováhe neurochemických procesov. Liečba má zrovnovážniť tie procesy.
Psychiatrička dáva nádej na komfortný život aj ľuďom s depresiou. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Prečo dochádza k nerovnováhe v mozgu?
Vplývajú na to aj faktory, či je človek v danej chvíli aj telesne chorý a akú má genetickú predispozíciu, aj keď depresívna porucha nie je dedičná v pravom slova zmysle. Ten gén sa v ďalšej generácii nemusí prejaviť.
Hypotéza multifaktiorálnej genézy predpokladá výskyt niekoľkých faktorov v danom čase, teda ako genetickú predispozíciu, tak vnútorné (biologické) aj vonkajšie (psychologické či sociálne) faktory. Ak majú obaja rodičia depresívnu poruchu, pravdepodobnosť, že ju bude mať aj ich dieťa, je len 33-percentná. Je to nižšie riziko, ako zdediť vysoký tlak.
Ďalším znakom depresívnej poruchy je to, že to narúša fungovanie človeka. Nie je schopný vstať z postele, ísť do práce, postarať sa o deti... Aj chce, ale nedokáže to urobiť. Ak to trvá niekoľko mesiacov, môže to viesť ku chronifikácii, rezistencii až invalidite.
Inými častými znakmi sú úzkosť, podráždenosť a samovražedné sklony. Tieto poruchy zasahujú aj kognitívnu oblasť, ľudia majú ťažkosti s pozornosťou, s pamäťou, neodkážu plánovať alebo sa rozhodovať. Aj ich psychomotorika je spomalená, akoby zabrzdená. Po somatickej stránke je to únava, zmena chutí do jedla, poruchy spánku, problémy v sexuálnej oblasti, cítia nepokoj atď. V skutočnosti sú to všetko somatické prejavy depresívnej poruchy.
Prednáška sa uskutočnila vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Príznaky depresívnej poruchy teda môžu byť rôznorodé, u každého pacienta trochu iné?
Ak by sme zrátali všetky možné prejavy, ktoré existujú v rámci depresívnej poruchy, vznikne nám približne 267 klinických obrazov. Tie prejavy môžu byť relatívne rôznorodé. Tri základné sú – depresívna nálada, strata záujmov a energie a neschopnosť tešiť sa. Depresiu môže mať aj človek, ktorý nemá vždy len smutný výraz tváre. Niekto má zdanlivo normálnu náladu, len nie je schopný tešiť sa z vecí, ktoré ho tešili predtým.
Juráneková z IPčka: Mladí ľudia majú reálny strach z toho, že si vypočujú, že sklamali Čítajte To znie ako syndróm vyhorenia...
Syndróm vyhorenia sa viac používa v sociologickej a psychologickej rovine. V skutočnosti sú to všetko depresívne prejavy. Táto porucha má častý periodický priebeh s recidívami. Od začiatku je preto dôležité nastaviť správnu liečbu.
Ťažšou formou je rezistentná depresívna porucha, keď napriek všetkým dostupným možnostiam ľudia nereagujú na štandardné liečebné postupy. Ale tých je málo. Väčšine pacientov vieme pomôcť do takej miery, že možnosť zabrániť recidíve je vysoká.
Ako vieme preventívne zabrániť tomu, aby sa u človeka prejavila depresívna porucha?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
