KOŠICE. V metropole východu je v rôznych mestských častiach roztrúsených 14 nelegálne postavených osád s chatkami ľudí z marginalizovaných komunít. Na jar k nim pribudla ďalšia.
Pozreli sme sa na to, kde a ako títo ľudia v Košiciach žijú a aké sú ich vyhliadky na dôstojnejší život.
Pod stĺpmi vysokého napätia
Zo štvorprúdovky na Americkej triede sa v sprievode starostu Miloša Ihnáta, mestskej poslankyne Beáty Zemkovej (obaja nezávislí) a dvoch policajtov vydávame do húštiny po provizórnom panelovom chodníku, ktorý po chvíli strieda len prašná cestička.
Nad hlavami máme stĺpy vysokého napätia, okolo ktorých je ochranné pásmo, kde by sa nemali stavať obydlia. Obyvatelia, ktorí sa tu na jar usadili, to zrejme nebrali do úvahy.
Po pár minútach chôdze prichádzame k prvým príbytkom postaveným zo zvyškového stavebného materiálu. Chatky sú obklopené zeleňou, ukryté pred zrakom ľudí z každej strany. Je tu relatívne ticho, len občas prerušované hukotom vlaku. Na samote, ale v pešej dostupnosti k najmladšiemu košickému sídlisku.
V útulku naňho nespomínajú dobre
V troch chatkách bývajú viacerí ľudia, v utorok doobeda sme tam stretli len pána Petra (67). Jeho spolubývajúci kedysi bývali v nelegálnej osade Majetkár, ktorá bola vyprataná v roku 2019.
Policajti a starosta sa Petra pýtajú na jeho životnú situáciu. Zistili, že má trvalý pobyt na Juhu, poberá starobný dôchodok a kedysi býval aj v Oáze v Bernátovciach. „Mám žiadosť o sociálny byt na meste, ale nedali mi ho. Nemám ani žiadne dlhy,“ hovorí.
Telefonát do Oázy, aby pána Petra vzali späť, nedopadol celkom podľa predstáv. „Ešte nevedia, či vám dajú druhú šancu, lebo ste tam boli opitý a agresívny na ostatných,“ zreferovala Zemková.
Peter to popiera, tvrdí, že sa správal normálne. „Pani zlatá, to nielen ja som robil cirkus. A kto dnes nepije?“ priznal sa po chvíli. „Nepil by som, keby som mohol žiť ako človek. Normálne bývanie, elektrina, mať sa kde okúpať,“ vymenúva.
Na dvore je stará piecka, hrnce, poháre, príbor aj vanička. Medzi stromami sú naťahané šnúry na bielizeň so štipcami.
Od vedenia mestskej časti dostal kontakt na oddelenie sociálnych vecí na Juhu, kde má požiadať o odporúčanie, aby mohol byť opäť prijatý do Oázy. Zároveň si má zistiť, v akom stave je jeho žiadosť o sociálny byt. Na záver mu starosta pripomína, že chatky budú postupne rozobraté a pôjdu preč.
Tri mesiace prespávali v opustenej budove v Košiciach. Matke už jej deti odobrali, sú v domove Čítajte Matka dvanástich detí nevie čítať ani písať
O niekoľko metrov ďalej je staršia murovaná chatka, v ktorej býva pani Tatiana (47) s druhom a troma malými deťmi. Najmladšie má rok. Starších deväť detí pani Tatiany je už samostatných.
„Predtým som bývala u dcéry v chatke, ale odišla som odtiaľ. Tam nebolo dobre, boli zlí k mojim deťom. Chcela by som ostať tu, ak by sa dala urobiť výnimka,“ žiadala starostu.
Ten jej odpovedal, že sa to v žiadnom prípade nedá, lebo býva na cudzom súkromnom pozemku v rozpadávajúcom sa obydlí, ktoré musí onedlho opustiť.
Pani Tatiana nevie čítať ani písať, nemá ani mobil. Jej druh práve šiel nazbierať drevo na kúrenie. Vodu vraj majú z polikliniky a deti kúpu vo vaničke.
„Pani zo sociálky je so mnou spokojná, že som čistotná, o deti sa starám. Aj benzínka o mne vie, lebo keď som nemala telefón a išla som rodiť, zavolali mi sanitku,“ hovorí.
Tatiana sa celý život pretĺkala v provizórnych chatkách. Tvrdí, že klasické bývanie v byte nezažila nikdy. Návrh ísť do Oázy hneď odmietla.
„Ja som zvyknutá na slobodu, v prírode, chodiť von, tam by som nemohla byť. Máme aj psa, o ktorého sa staráme, nedáme ho preč.“ Aj jej sľúbilo vedenie mestskej časti, že budú hľadať riešenie.
Starosta poslal nelegálnych obyvateľov z chatiek, prokurátor porušenie zákona nenašiel Čítajte Všimli si ich diaľničiari
Na blízkej benzínovej pumpe nám povedali, že o týchto obyvateľoch vedia. Chodia si tankovať benzín do bandasiek, ale iné služby pumpy nevyužívajú. Benzínka je od húštiny oddelená plotom.
„Ale ten máme už dlho kvôli diviakom, ktoré tade pomedzi stojany prechádzali bežne. Teraz keď idú, musia ísť väčšou okľukou okolo nás. S týmito ľuďmi nie je problém, len chodia okolo,“ odpovedali nám.
Miloš Ihnát hovorí, že na nové chatky ho upozornila Národná diaľničná spoločnosť, ktorá má neďaleko svoje sídlo a niekedy počuli z lesíka hluk a spev.
„Upovedomil som o tom mestskú políciu, predsedníčku bytovej a sociálnej komisie pri mestskom zastupiteľstve a úrad práce, keďže tam bývajú aj maloleté deti. S týmito obyvateľmi som v kontakte, hľadáme riešenia a hlavne im hovorím, že tu nemôžu ostať, lebo takéto chatky pôjdu preč.“
V Košiciach sme aj my sčítavali bezdomovcov. Niektorí nevedia ani svoje meno a vek Čítajte Deti im neodoberú
Oslovili sme aj úrad práce. „Podľa aktuálnych informácií, ktorými Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny disponuje, sa v novovzniknutej nelegálnej osade už žiadne rodiny nenachádzajú,“ informoval nás zjavne neinformovaný tlačový odbor ústredia práce.
Vo všeobecnosti platí, že ak má orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately informáciu o možnom ohrození či zanedbávaní starostlivosti o deti, zhodnotí situáciu dieťaťa a jeho rodiny a v prípade potreby prijme vhodné opatrenia. Bytové pomery nie sú dôvodom na umiestnenie dieťaťa do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu.
„Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemá pôsobnosť zabezpečovať vhodné životné podmienky rodín či rozhodovať vo veci vysťahovania občanov z uvedenej lokality. To je v kompetencii príslušnej obce či mesta,“ dodáva tlačový odbor.
Mesto chce vec riešiť
Starosta Ihnát kritizuje postoj sociálnej kurately. „Keď vidia, že matka dáva lyžičkou dieťaťu jesť, tak skonštatujú, že sa dobre stará o deti, a koniec. Nechajú ich tak. Ale to nie je riešenie, aby ostali žiť v takých podmienkach. Je to beh na dlhé trate.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
