Okrem kakaa, sladených nápojov, ovocia a zeleniny bude tento rok drahší aj med. Môže za to paradoxne teplá zima, ktorá včelám narobila viac škody ako úžitku.
Košičan TIBOR VARGAPÁL pre denník Korzár porozprával o tom, čo uškodilo včelám, či sa treba obávať sršňa ázijského a ako správne jesť peľ, aby nám dal všetky výživné látky, ktoré obsahuje.
„Voda síce rozpustí guľôčku peľu, ale reálne nerozpustí peľové zrnká, ktoré voľným okom nevidieť. Ale peľ má silný obal, lebo naňho v prírode aj často prší, preto sa nerozpustí len vo vode. Aj slinami, teplým čajom a hryzením rozpustíte iba 10 percent peľu. Najlepšie je dať peľ rozpustiť do medu alebo do citrónu. V mede to trvá 5 až 7 dní, v citrónovej šťave jednu hodinu,“ vysvetľuje.
V rozhovore sa dočítate:
- Akým parazitom je klieštik,
- v čom je nebezpečný sršeň ázijský,
- prečo bude málo agátového medu,
- koľko medailí získal med na súťažiach tento rok.
Ako sa túto sezónu darí včelám?
Máme za sebou prvú polovicu sezóny a nevyzerá to veľmi dobre, pretože počas uplynulej zimy zahynulo veľké množstvo včiel. Oficiálne zdroje uvádzajú, že zahynulo 30 percent včelstiev, ale reálne to bude až 50 percent, lebo včelári si všetko nepriznajú. To isté sa stalo v Maďarsku, v Česku, Rakúsku a celkovo v strednej Európe.
Skúsený medár: Sršeň ázijský je ako dron. Visí pred úľom, chytá včely a vyžiera im hruď Čítajte Veď nebola až taká tuhá zima...
A práve to je problém. Keď je tuhšia zima, pre včely je to lepšie. Teplé zimy totiž spôsobujú fenomén lepšieho rozmnožovania parazita klieštika, ktorého majú včely. Keď je teplá zima, matky plodujú a klieštik žije priamo na plode. Ak vznikne plodovacia medzera 2 – 3 mesiace, ako bývalo predtým bežne, keď bol od novembra do februára silný mráz a život ustál, časť klieštikov vyhynula prirodzenou smrťou.
Túto zimu včely plodovali kontinuálne možno s výnimkou jedného týždňa, čo znamená, že aj klieštik sa množil ďalej. Už začiatkom jesene ho bolo tak veľa v úli, že pozabíjal včelstvá. Pretože je aj šíriteľom vírusov.
Tibor Vargapál pri jarnej znáške včiel. (zdroj: Archív T.V.)Ako vyzerá klieštik?
Ako dvojmilimetrový plochý disk. K nám prišiel koncom 70. rokov z Ázie. Už sa namnožil po celom svete, keďže nemá prirodzeného nepriateľa. Hubíme ho len olejčekmi. Samotné včely si s ním nevedia poradiť, on ich postupne zabíja.
Je to horšie ako covid. Viem o včelárovi, čo mal 70 úľov a teraz má dva. Včelári sa to teraz snažia dohnať, včely sa dajú namnožiť, ale med budú nosiť až budúci rok. Klieštik sa totiž množí tak, že sa jeho populácia každý mesiac zdvojnásobí.
Ovplyvnil studený máj medný výnos?
Áno, pretože tri týždne v kuse bolo veľmi studené počasie v máji. Máj je pritom hlavná sezóna, kedy tu na juhu nosia včely med. Je to sezóna ovocných stromov, repky, agátu... Práve agát potrebuje na tvorbu nektáru minimálne 19 stupňov Celzia, čo nemal. Také obdobie skoro nemal. Úroda agátu je preto len tretinová až polovičná oproti normálu. Preto bude agátového medu menej. Aj repky bolo málo. Rastliny netvoria toľko nektáru, keď je chladno.
Pri práci so včelami. (zdroj: Archív T.V.)Bude tohoročný med aj menej kvalitný?
Nie, kvalitu to neovplyvní, ale med bude trochu iný. Keď kvitol agát a bolo málo nektáru, včely nosili niečo iné z rastlín, ktoré dávajú nektár aj pri nižších teplotách. Takže nebude zrejme čistý svetlý agátový med, ale agátový med s prímesou napríklad černíc u nás. Čo je iný, ale tiež veľmi fajnový med. Zmení sa aj množstvo medu, bude ho len tretina alebo polovica oproti minuloročnej sezóne.
Čiže cena medu pôjde o čosi nahor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
