Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Biskup Fischer-Colbrie zomrel!
Košický biskup Augustín Fischer Colbrie zomrel v nedeľu o pol 11. hodine v noci. Úmrtie rímskokatolíckeho biskupa košickej diecézy upúta iste pozornosť širokej verejnosti nielen na Slovensku, ale i v celej republike a menovite v Maďarsku.
V zosnulom biskupovi odchádza muž, ktorý bol na Slovensku najdôležitejším cirkevným hodnostárom — za takého bol považovaný aj vo Vatikáne — a ktorý hral tiež veľmi dôležitú politickú úlohu v tábore slovenských Maďarov, o čom mala slovenská i česká verejnosť už menšiu vedomosť.
Biskup Fischer-Colbrie bol človekom dobrým, vysoko vzdelaným a inteligentným, cirkev rímskokatolícka nemohla mať lepšieho služobníka v zosnulom. Po tejto stránke vážili sme si ho aj my, v čom sme sa však rozchádzali, to bol jeho zaujatý pomer k československej republike, k Slovákom, slovenčine a jeho zjavné nepriateľstvo k Čechom. Biskup Fischer-Colbrie nevedel pochopiť veľký význam štátneho prevratu, nevedel sa prispôsobiť novodobým pomerom a demokratickému zariadeniu našej republiky. Neveril v dlhé trvanie nášho štátu a preto a i v cirkevných záležitostiach prezeral Slovákov a odstrkoval slovenčinu. Český národ priame nenávidel, hoci túto svoju nenávisť vedel skvele maskovať.
(zdroj: knižničný fond VKJB)Život biskupov
Zosnulý košický biskup bol synom z úradníckej rodiny. Podľa kusých, zistených dát životopisných, dleli rodičia zosnulého biskupa pôvodne vo Viedni. Jeho otec Antonín však pochádzal z Čiech. Matka, dosiaľ žijúca, Serafína, rodená Kováčová (Kovarcz, pozn. autora), narodená bola vo Viedni. Biskup Fischer sa narodil 13. októbra 1863 (16.10.1863, pozn. autora) v Želiezovciach (Tekov) a už vo svojej mladosti javil sklon k povolaniu kňazskému, bol pobožný, miništroval miestnemu farárovi a tak ho rodičia predurčili duchovnej dráhe, na ktorej sa dopracoval až na jednu z najvyšších cirkevných úradov. Na kňaza bol vysvätený dňa 20. marca 1886, a biskupským administrátorom bol menovaný 27. decembra 1904, za biskupa ho vysvätili 12. marca 1904 (12.3.1905, pozn. autora) a uviedli 30. mája 1907.
Zomrelý biskup Fischer-Colbrie bol muž vysoko vzdelaný. Ovládal plynulo latinu, okrem toho hovoril nemecky, francúzsky, anglicky, taliansky, česky, slovensky, grécky, hebrejsky a rozumel aj iným východným jazykom. Bol autoritou aj v cudzine uznávanou. Už v mladosti písaval do rôznych tuzemských a zahraničných časopisov. Bol jedným zo zakladateľov Felvidéki Ujságu, Esti Ujságu. Dopisoval do Egyházi Közlönyu a iných vedecko-náboženských (aj zahraničných) revue. Vydal tri diela v latinskej reči, ktoré vyšli vo Viedni, Paderborne a v Pešti. Napísal aj niekoľko maďarský kníh a brožúr. Zostalo po ňom asi 2000 strán pripravovaného veľdiela „O účinkoch histórie kresťanského vzdelávania” v rukopisoch. Práve v takom rozsahu zostali po ňom rukopisy pripravovanej knihy, v ktorej analyzoval dielo Tomáša Akvinského.
Obe diela písal po latinsky, lebo ich chcel venovať celému katolíckemu svetu. Od roku 1911 do 1919 povedal vyše 600 rečí, čo činí dovedna štyri zväzky. Mal nádhernú knihovňu a na štúdie svetovej literatúry venoval denne 3-4 hodiny.
Posledné biskupove okamihy
Košický biskup Fischer-Colbrie zomrel v nedeľu o 22.30 min. večer slabosťou srdca. Skon bol už v sobotu očakávaný, lebo bol biskup v agónii. Pred smrťou poznával svoje okolie, poznal svoju matku, ktorá posledné roky uňho žila. Svoju matku biskup veľmi miloval a po celý čas jeho choroby musela mu byť na blízku. Pri jeho posteli sa zhromaždili cirkevní hodnostári a jeho spolupracovníci, tajomník Dr. Feket a farár Tost, ktorého si nebohý veľmi obľúbil. Očitý svedok posledných okamihov duchovného pastiera vravel, že v posledných okamihoch biskup nadobudol svojej pamäti, usmial sa na svoju matku, zakýval všetkým rukou a potom so zraky obrátenými na kríž tíško a kľudne dokonal.
Pohreb biskupov
Mŕtvola zosnulého bude dnes balzamovaná a o tri dni vystavená v hlavnom dóme košickom. V piatok sa budú konať slávnostné pohrebné obrady od 9. hodiny ráno s patričným cirkevným ceremoniálom, ktorému budú prítomní štyria biskupi a oficiálne prizvané všetky úrady. Prítomný bude pravdepodobne i pražský nuncius Marmaggi a arcibiskup Kordáč. Na to budú telesné pozostatky biskupove uložené do krypty hlavného dómu. Okrem iného sa bude konať smútočný sprievod, ktorý vyjde z hlavného dómu a po Hlavnej ulici pôjde až k divízii po strane pravej a vráti sa po strane ľavej zase do chrámu.
Nástupca biskupského prestola
O osirelom biskupskom prestole sa bude ešte len rozhodovať. Zatiaľ však vraj bude povolaný k vedeniu biskupstva ako administrátor dosavadný administrátor rožňavský Čársky, ktorý bude snáď neskôr menovaný biskupom, a biskupstvo rožňavské vôbec zrušené. To sú však iba kombinácie a treba vyčkať na oficiálne správy.
Z denníka Slovenský východ, 19. máj 1925
Smútočná titulka novín Kassai ujság. (zdroj: knižničný fond VKJB)Pohreb košického biskupa Fischer-Colbrieho
Za veľkej účasti katolíckeho občianstva bol včera dopoludnia pohreb košického biskupa, Augustína Fischer-Colbrieho. Za slávnostných smútočných obradov rozlúčila sa cirkev a jej veriaci s arcipastierom košickej diecézy, s ktorým domáce obyvateľstvo bolo tesne spjaté 20 rokov jeho činnosti v tomto meste.
V kruhoch cirkevných známy ako jeden z najvzdelanejších a najváženejších biskupov, mal zosnulý mnoho známych medzi vysokým klérom a bol veľmi obľúbeným maďarským kňazstvom diecézy i miestnym maďarským občianstvom. Toho dôkazom bolo dekorovanie všetkých domov na košickej Hlavnej ulici smútočnými zástavami.
Už pred zahájením smútočného Requiem v hlavnom dóme zhromaždilo sa mnoho občianstva pred chrámom a katolícke spolky a osadníci z blízkych dedín so zástavami. Slovenský ľud zaujal miesto na priestranstve proti ulici Mlynskej, kde mal slovenskú kázeň apoštolský administrátor biskup Čársky, ľud maďarský na strane za chrámom, pri kaplnke, kde na schodišti bola umiestená smútočná tribúna s ktorej kázal maďarsky prior jasovský Dr. Takács. Do chrámu bol vpustený, vzhľadom k obmedzenému miestu len určitý počet hostí a veriacich, ktorým boli vydané vstupenky.
Slávnostné Requiem slúžil výpomocný spišský biskup Dr. Kheberich za účasti kňazstva diecézy, cirkevných hodnostárov a úradných hostí.
Z cirkevných hostí bol prítomný pražský pápežský nuncius Marmaggi, ktorý prišiel do Košíc v sprievode 3 kňazov a svojho sekretára vo štvrtok o 22. hod. 10 m., uvítaný prepoštom Tostom, kanonikom Pfeifferom a tajomníkom Feketem. Ďalej prišiel na pohreb miškovecký biskup a 7 kňazov z miškoveckej diecézy a viac ako 100 ľudí z okolia Hidasnémeti, ktorí boli v jeho sprievode, ďalej budapeštiansky biskup Csiszárik, ktorý prišiel s poslancom Szélom a ktorých sprevádzal poslanec Körmendy-Ékes, ktorý za tým cieľom šiel do Budapešti. I tento vlak očakávali zástupcovia diecézy kanonici Pfeiffer, Tost a tajomník Fekete.
Včera ráno prišiel poslanec Andrej Hlinka, sprevádzaný piatimi kňazmi a asi 50 osobami, ďalej poslanec Klimko a senátor Onderčo. Prítomný bol ďalej biskup Vojtaššák a biskup Blaha, trnavský apoštolský administrátor Dr. Jantausch, viac prelátov, ďalej gréckokatolícky biskup Gebej z Mukačeva a viac cirkevných gréckokatolíckych hodnostárov, členovia rádu premonštrátskeho z Jasova v čele s prelátom Takácsom, priorom Novotným a superiorom Kiš-Kološom, členovia rádu dominikánskeho a iní cirkevní hodnostári.
Slávnostné Requiem spolu so staroslovanskou panychídou trvalo temer tri hodiny. O 12. hodine vyšiel sprievod, zahájený katolíckymi spolkami a deťmi od hlavného chrámu. Po oboch stranách Hlavnej ulice sa zhromaždili husté davy obecenstva, prizerajúceho sprievodu.
Na troch smútočných vozoch boli vezené vence a na pohrebnom voze, v ktorom boli zapriahnuté tri páry čiernych koní, bola nesená rakev s telesnými pozostatkami. Pred smútočným vozom kráčalo kňazstvo a cirkevní hodnostári, za smútočným vozom príbuzní zosnulého a potom smútoční hostia, zástupcovia civilných a vojenských úradov.
Sprievod sa uberal Hlavnou ulicou až ku kaviarni Astórii a odtiaľ po druhej strane späť až ku koncu sadov za Dómom a okolo biskupstva ku chrámovému vchodu. Po návrate sprievodu do chrámu boli telesné pozostatky zosnulého biskupa uložené v chrámovej hrobke. Počas sprievodu nedošlo k žiadnej nehode. Stráž udržiavala spoločne so skautmi, usporiadateľstvom a hasičstvom poriadok.
Z denníka Slovenský východ, 23. máj 1925
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
