KOŠICE. Ocenenie Hercovia misia si počas 31. ročníka Art Filmu Košice prevzal všestranne talentovaný divadelný a filmový herec Milan Ondrík.
„Keď na slávnostnom ceremoniáli dostal cenu Milana Lasicu herec Ivan Mistrík, hovoril som si – čože? Ja tam mám ísť teraz robiť po ňom? Čo som blázon? Čudoval som sa, že som dostal toto ocenenie, pretože som si myslel, že sa odovzdáva starším umelcom, ale potom som si uvedomil, že mám za sebou naozaj veľmi veľa práce. Každý projekt som vykonával plnohodnotne a poctivo, nič som sa nesnažil oklamať.“
Komédie aj gangsterky
Milan Ondrík je považovaný za jedného z najtalentovanejších charakterových hercov a stvárnil už niekoľko rôznorodých postáv. Sám hovorí, že ho ako herca najviac bavia rozličné postavy, ktoré si navzájom nemusia byť ničím podobné.
Veľmi známy je aj vďaka komédii Čierne na bielom koni, thrileru Tieňohra, historickej dráme Úsvit či sci-fi detektívke Bod obnovy a gangsterke Miki. Art Film Košice ponúka divákom aj filmy Ema a smrtihlav, Nech je svetlo a televíznu verziu filmu Černák, kde môžu uvidieť Ondríkove herectvo.
Art Film Košice má za sebou otvárací večer. Ocenenie si odniesol Ondrík, spomínalo sa na Mistríka Čítajte Veľké diskusie vzbudil práve hlavnou postavou mafiána Mikuláša Černáka vo filme Miki. Po uvedení filmu sa na svoju adresu sa dopočul aj otázky – kto je tento herec a kde bol doteraz.
„Ja som bol naozaj zavretý v divadle 23 rokov. Neustále na sebe pracujem. A to, že nejaký film zrazu vystrelí a som na očiach, neznamená, že som začal pracovať až teraz. Ale je pravda, že toho bolo v poslednom čase dosť. Ešte dotočím jeden film v Česku a potom si dám pauzu, lebo mám pocit, že už ma bolo všade veľa.“
Milan Ondrík poďakoval aj svojej rodine za trpezlivosť. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Nerozmieňať sa na drobné
Prvý film, v ktorom účinkoval Milan Ondrík bol Kruté radosti (2002). „Režisér Juraj Nvota nás vtedy obsadzoval ako svojich študentov počas štúdia na VŠMU. Moje prvé skúsenosti s filmom boli také, že som dvakrát zaspal na natáčanie.“
Zlom nastal, keď ho dokumentarista Marko Škop pozval do filmov Eva Nová a Budiž světlo, za ktoré získal aj ocenenie Slnko v sieti pre najlepší mužský herecký výkon.
„Marko Škop mi dal veľmi cennú radu, a to, aby som sa nerozmieňal na drobné. A napriek tomu, že sme mali finančné problémy, som sa nerozmieňal a nešiel do televíznych projektov, ale šiel som do rizika – do divadla a filmu. Zdá sa, že to riziko mi po rokoch práce vyšlo.“
Aj po rokoch na scéne Milana Ondríka občas prekvapí, ak sa mu ľudia prihovoria, či ho môžu na chvíľku zastaviť a vyrušiť.
„Ja som to isté, čo vy. Nie som o nič viac len preto, že som človek. Pre mňa je základ úspechu byť na zemi a ostať človekom. Vždy som si vážil ľudí, ktorí niečo vo svojom remesle znamenajú. Ja som vyučený umelecký rezbár, brat je murár, sestra doktorka, ďalšia sestra učiteľka... Herectvo nie je niečo viac, je to len jedno z povolaní,“ vraví herec, ktorý je najmladší zo siedmich súrodencov.
Milan Ondrík (v strede) spolu s riaditeľom festivalu Martinom Palúchom (vľavo) a hovorcom festivalu Jurajom Černým. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Nesplnil otcovu víziu
Milan Ondrík pochádza z obce Liesek na Orave, odkiaľ je aj režisér Martin Ťapák. „Všetky jeho filmy sme milovali, pretože zobrazovali našu kultúru,“ spomína na začiatky svojich snov.
Priznal, že film, ktorý ho vie zakaždým zraniť a dostať, je Billy Elliot (2000) o chlapcovi, ktorý si vyberie inú životnú dráhu, než akú mu vysníval jeho otec. „Mám pocit, že je to trochu aj môj príbeh. Keď som skončil herectvo, na promóciách mi otec povedal – Milan a ja som si myslel, že niečo z teba bude.“
Milan Ondrík bol dlhoročným členom umeleckého súboru DAB v Nitre, od roku 2011 je členom umeleckého súboru Činohry SND. Televízni diváci ho poznajú vďaka seriálom Panelák, Za sklom, Iveta či minisérii Víťaz.
Večer na spôsob Emira Kusturicu a otázka Vyššieho princípu. Art Film Košice sa blíži Čítajte Spia, aby snívali
Otváracím filmom festivalu Art Film Košice bola slovenská premiéra filmu Rastislava Boroša Kronika večných snílkov. Námetom inšpirovaná zaspatými Ťapákovcami, v divákoch vyvolala spomienky aj na Kusturicove či Jakubiskove filmy. „Ten film je riadna haluz. Ani texty som sa nemusel špeciálne učiť. Bolo to napísané tak, akoby som to povedal aj v bežnom živote.“
Postavy vo filme často spia, ale podľa Ondríka to nie je preto, žeby boli lenivé alebo unavené. Je to preto, že chcú mať svoje sny. „My naozaj nie sme sprostý národ, my aj keď spíme, tak spíme preto, aby sme snívali. Pripadalo mi to dojímavé.“
Dej sa odohráva na zaostalom vidieku, kde má postava Milana Ondríka spomedzi všetkých hercov najviac scén s rôznymi domácimi zvieratami. „Milujem zvieratá a nebojím sa ich. Poviem pravdu, že film sme tam natáčali mesiac, ale po troch dňoch som sa prestal sprchovať, lebo to nemalo význam. Pred sprchou aj po nej som voňal rovnako.“
V jednej scéne chytil Ondrík sliepku za nohy a pozametal s ňou lavicu aj podlahu. Pri natáčaní si vypočul aj rady tipu, aby dal na sliepku pozor a neublížil jej.
„Som odchovaný z dedinského prostredia, v detstve som pásol kravy, ja samozrejme viem, ako mám chytiť sliepku a neublížiť jej. Mám rešpekt a úctu voči všetkým živým tvorom. To zametanie kura v pohode prežila, nič sa jej nestalo. Horšie to prežívali ľudia, ktorí v živote nežili so zvieratami.“
Slovenský film 2025 bude plný krvi, lenivosti, chľastu a Milana Ondríka Čítajte Chlapec z dediny
Vo filme Ema a smrtihlav sa odohráva aj reálna zabíjačka prasaťa. Nie každému na pľaci to voňalo. „Hovorili – a môžete to urobiť tak, aby to bolo ekologické? Nechápal som. Veď to prasa tam naozaj zomrie. Urobme to tak, ako sa to reálne robí. Veď keď je zakáľačka na dedinách, je z toho veľká oslava, ale to prasa tam aj tak zomrie. Ja som chlapec z dediny, nemal som s tým problém.“
V snímke Kronika večných snílkov si Milan Ondrík masku dotváral sám, pretože bol v tom čase uprostred natáčania filmu Miki a nechával si vlastné fúzy. „Nikdy nezdvojujem postavy, na tom mi veľmi záleží. Vlasy a zuby som si dal prerobiť ináč, aby som v ničom nepripomínal Černáka. Každá postava má právo na iný prejav, iný výraz a iný výzor.“
Milan Ondrík má v súčasnosti roztočený film Bojovník. „Na kastingu v Prahe som povedal, že keď tam neobsadíte mňa, tak to nikto lepšie nezahrá. Potom som si cestou domov uvedomil, ako sebavedomo to znelo. Ale myslel som to úprimne, lebo okrem herectva aj reálne zápasím v organizácii Králi ulice. Takto sa zároveň pripravujem na filmové aj reálne zápasy. Potreboval by som viac životov, lebo mám veľa záľub. Milujem rezbárstvo, umenie, ale aj box.“
Zabudol na svoje dieťa v aute. Otec stojí na pleciach Milana Ondríka Čítajte Tento rok by mal svetlo sveta uzrieť aj film režisérky Terezy Nvotovej s názvom Otec, kde hrá Ondrík hlavnú úlohu otca, ktorý nechtiac zabudne dcérku v aute a tú čaká tragický koniec. „To bola najťažšia rola v mojom živote a neviem, či si ten film vôbec pozriem,“ uviedol Ondrík.
Chýbal deťom
Za svoju najväčšiu životnú výzvu v súčasnosti však považuje niečo úplne iné ako prácu. „Mať trochu voľna a viac sa venovať rodine. Pretože mám tri deti, ktoré vyrástli a otec bol v robote.“
Milan Ondrík pôsobí na pľaci sebavedomo, v súkromí je však ľudský a skromný. „Máme úplne nádhernú krajinu. Vážme si to, čo máme. Mier, rodinu, zdravie, prírodu. Ja som vďačný za všetko, čo si človek bežne ani neuvedomí a považuje to za samozrejmosť.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
