Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Podvodné machinácie košického exekútora
Za peniaze odkladal licitácie. Bral úplatky i od malých daňovníkov. Predal víno, ktoré stálo 100.000 Kčs za 15 tisíc. Do aféry zapletený berný oficiál Gazdačko. Polícia stopuje ďalej.
O košickom štátnom exekútorovi pri tunajšom bernom úrade už dávnejšie kolovali chýry, že si nelegálnou cestou zadovážil veľký majetok. Reči sa vravia a chlieb sa je, hovorí porekadlo, lež tu reči nezostali jalovými slovami.
Povšimlo si ich zo začiatku len tak pol uchom aj policajné riaditeľstvo a začalo na Krona dávať pozor. Muselo byť každému nápadným, že exekútor, ktorý má mesačných 800 korún platu, viedol veľký dom, mal v Andrássyovskom paláci prepychovo zariadený byt, navštevoval elegantné hostince, bary, dovoľoval si na zábave stroviť tisíce, kupoval šperky a pod. Toto sú všetko nobles passions, ktoré si môže dovoliť nejaký nábob, ale na žiaden pád nie obyčajný smrteľník, tým menej však súdny exekútor, ktorý má 800 korún platu.
Takto si teda žil pán Kron a zatým na finančné riaditeľstvo stále dochádzali ponosy, že exekútor obecenstvo zdiera, šikanuje, že je hrubiansky, ale že za peniaze hneď začne pískať inú nótu. Raz navštívila finančné riaditeľstvo deputácia obchodníkov a celkom otvorene vzniesla na hlavu Kronovu takéto i podobné žaloby.
V čom však pozostávali Kronove manipulácie? V tom, že zobral svoju exekútorskú aktovku a šiel exekvovať. Lenže toto bolo jeho úradnou povinnosťou. A pre toto by sa asi nikdy nebol dostal do chládku. Medzi exekvovaním a exekvovaním je však rozdiel. Pán Kron mal na vykonávanie svojho úradu zvláštny spôsob, šiel k daňovníkom vymáhať dane. Často sa stalo, že nemohol daň dostať, čo je ani nie div, lebo veď každý u nás sťažuje si dnes na finančnú krízu a tu bolo jeho povinnosťou zaviesť exekučné pokračovanie. Aj toto vykonával pán exekútor s celou prísnosťou, ale len tam, kde nebolo nádeje na primeranú odmenu. Keď túto dostal, ľahko do zápisnice zapísal, že u patričného niet čo exekvovať. Na takýchto miestach potom k exekúcii nedošlo. Všade to však robiť nemohol, a aj aby jeho „obchody” boli rozmanitejšie, nariadil na iných miestach exekúciu, bol však ochotný za zaplatenie určitého obnosu exekúciu odložiť.
Za istý čas sa mu darilo veľmi dobre, ale krčah vraj len do tých čias chodí k studni, kým sa nerozbije. Aj pán exekútor sa „rozbil” nakoniec a celý obsah jeho nekalých činov sa rozlial. O jeho podivnom spôsobe exekvovania dozvedela sa aj polícia a začala najprv pátrať po spôsobe žitia Krona, a keď zistila, že „žije nad pomery,” začala pátrať dôkladnejšie. A jako každá väčšia akcia, ktorú naša polícia dosiaľ podnikla, aj táto bola korunovaná so zdarom. Výsledok stopovania bol priamo nečakaný a preto polícia pána Krona včera zatkla.
Na polícii doznal, že mal mnoho klientov. Na mená všetkých sa vraj ani nepamätá. Mnohým vykonal za väčší – menší obnos nejakú tú láskavosť pri platení daní, ale tým ani štátu, ani daňovníkom nezapríčinil žiadnej škody. Zistilo sa, že v niektorých prípadoch bol ochotný licitáciu odročiť aj za 50-60 Kčs. Ale len u menších ľudí. Ak to bol nejaký mastnejší exemplár, boli aj jeho nároky väčšie, a podľa toho mal prípady, v ktorých šlo aj o tisíce. Tak k istému tunajšiemu pekárovi prišiel a povedal mu:
„Pán majster, u vás je licitácia, a bude za každých okolností zadržaná. Ale ak mi dáte 1000 korún, môžem vám vykonať, že bude na 3 mesiace odložená”. Čo mal náš pekár robiť, dal mu tisíc korún a myslel si, že veď do troch mesiacov to nejako len bude. A možno, že licitáciu nezadržia ani potom. Mýlil sa však.
Presne po troch mesiacoch prišiel pán Kron opäť a žiadal nových 1000 korún za ďalšie trojmesačné odročenie licitácie. Tentokrát však pekár nechcel platiť, tým menej, keď videl, že takto nielenže sa jeho dane nezmenšujú, ale musí ešte aj doplácať na bakšiš exekútorovi, i bál sa, že takto bude bez konca vykorisťovaný, odobral sa na finančné riaditeľstvo, vymohol si platenie daní na splátky a exekútora odbavil. Takýchto prípadov je viac. A sú aj také, v ktorých ide aj o väčšie obnosy.
Košickému obecenstvu je zatknutie nepoctivého exekútora akýmsi zadosťučinením za všetko pretrpené šikanovanie, ale niektorí sa boja len preto, že vraj môže prísť na Kronovo miesto exekútor, ktorý bude vystrájať ešte horšie veci. V súvislosti s týmito obavami obecenstva môžeme z poverenia finančného riaditeľstva zdeliť, že sa vynasnaží, aby s daňujúcim obecenstvom bolo zachádzané poctivo, slušne, že každému, kto si zažiada o odklad exekúcie, bude tento povolený vo všetkých prípadoch, ktoré budú dostatočne odôvodnené a ďalej, že sa pri licitácii smú veci predávať pod výkričnú cenu len pri druhej licitácii.
Z denníka Slovenský východ, 5. jún 1925
Požiar záhadného pôvodu na Martinovičovej ulici
Majiteľ si údajne sám zapálil dom, aby mohol takto vysťahovať nepohodlných kvarteľníkov.
Sezóna letných požiarov sa začína nielen na vidieku, ale aj u nás v Košiciach. Nedávno sme tu mali dva veľké požiare a včera v noci prerušili nočný kľud ulíc zase zvuky hasičskej sirény.
Na Martinovičovej ulici č. 5 (zaniknutá ulica zhruba na miestach dnešnej Požiarnickej ul.) vypukol požiar. Trvalo hodnú chvíľu, kým sa podarilo upovedomiť o ňom hasičstvo. Pre telefóne poruchy, ktoré sa najnovšie zjavujú v našej košickej centrále veľmi často, trvalo štvrť hodiny, kým sa hasičov dovolali, a tak za ten čas zhorela celá drevená strecha zmieneného domu.
Keď sa však povesť o požiari rozšírila, prišiel generál Šnejdárek na čele väčšieho vojenského oddielu osobne na miesto požiaru a výdatne pomáhal pri hasení. Záchranné práce hasičstva i vojska sa rozprestierali hlavne na to, aby šíreniu požiaru bolo zabránené. V krátkom čase poskytoval horiaci dom úžasný obraz.
Celý dom zhorel, iba holé múry čnejú k nebu. O príčine požiaru nie je dosiaľ nič známo, ale obyvatelia tvrdia, že si ho majiteľ Ján Najmik zapálil sám, aby sa takto zbavil nepohodlných nájomníkov s ktorými žil v stálej nezhode.
Na základe týchto upodozrievaní zatkla polícia Najmika, ale tento dosiaľ popiera, že by bol požiar zapríčinil sám, hoci tieto chýry nezdajú sa byť príliš nepodobnými pravde. Najmik bol poistený na 120 tisíc korún, ale malí nájomníci utrpeli značnejšie škody. Polícia pátra po zistení príčiny požiaru.
Z denníka Slovenský východ, 6. jún 1925
Košickí hasiči. (zdroj: knižničný fond VKJB)Podivné vyznanie lásky
V hoteli Bristol v Košiciach sa stal zaujímavý prípad vyznávania lásky. Istý obchodník Eugen K. z Nagyszőllősu prišiel do Košíc za svojou bývalou priateľkou, teraz ženou jedného tunajšieho čašníka.
Chcel ju nahovoriť, aby sa vrátila k nemu. Ona o tom ani počuť nechcela, začo sa dal nešťastný zamilovaný obchodník do pitia. V noci v košeli zabúchal na byt čašníka.
Keď mu tento otvoril, namieril naň revolver a hovoril, že sa skôr nepohne, kým nedovolí, aby jeho žene aspoň ruku pobozkal. Prekvapený čašník zaplesol pred ním dvere. Zúfalý záletník ľahol si na prah a začal revať, kým nezaspal.
Polícia odviezla ho v známom zelenom vozíku na policajné riaditeľstvo, odkiaľ ho ráno prepustili, ovšem pod sľubom, že už nebude nikdy vyznávať lásku s revolverom.
Z denníka Slovenský východ, 7. jún 1925
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
