Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom
Podivná väzenská história
Istú Margitu Koloros odovzdali pre dve krádeže do väznice košickej sedrie, ale hneď ako nastúpila väzbu, začala robiť správe väznice starosti.
Na nohe mala rozjatrenú ranu, akoby spôsobenú od uhryznutia a že vraj táto rána je bola spôsobená uhryznutím besného psa. To je vec veľmi vážna a starosť väznice bola veľmi značná, čo robiť? Noha, jak i laikovi bolo vidno, začala puchnúť a bolo treba zaviesť nemocnú do Pasteurovho ústavu. Samozrejme nedáva sa u sedrie putovný list na voľnej nohe, ale odovzdali Margitu polícii, ktorá ju mala dopraviť do zmieneného liečebného ústavu.
Policajný lekár dr. Slanina však prv prehliadol jej ranu a tu poznal, že to nie je rana spôsobená uhryznutím, ale že ide o simulantku. Preto ju podrobil riadnej prehliadke a poznal, že si nad kolenom zaviazala tuho niekoľkokrát motúz, aby zadržala krv a spôsobila tak otok okolo zjatrenej rany.
Samozrejme, keďže nešlo o žiadnu besnotu, zmienená bola dopravená späť do väzby sedrie. A tak sa jej lacný výlet do Prahy nepodaril.
Z denníka Slovenský východ, 17. jún 1925
Lietadlo sa zrútilo pri učebnom lete
Učebné lietadlo tunajšej leteckej roty vzlietlo včera odpoludnia s dvoma letcami a to s jedným slobodníkom ako pilotom a desiatnikom ako pozorovateľom. Vo výške asi 1300 metrov, keď lietadlo krúžilo v miestach barakového leženia pri prešovskej ceste, boli letci nútení núdzovo pristáť pre defekt motoru.
Preto sa lietadlo kĺzavým letom snažilo čo najmiernejšie pristáť na tam sa nachádzajúcom nevhodnom teréne. Lietadlo dopadlo predsa tak prudko, že sa silne poškodilo, kdežto obaja letci vyviazli bez pohromy.
Jedine pozorovateľ – desiatnik bol trochu poškriabaný, ale celkom ľahko. Na miesto prišla hneď letecká vojenská komisia a obaja letci odišli k svojmu telesu.
Trosky aeroplánu boli včera dopravené do hangáru. Šťastné pristátie možno nazvať skutočnou náhodou, lebo tento let mohol skončiť pre obidvoch vojakov katastrofálne.
Aparát bol jeden zo starších strojov a jeho rozbitím nebola spôsobená veľká škoda a bude môcť byť reparovaný.
Z denníka Slovenský východ, 17. jún 1925
Veľkomestský dopravný autotaxový podnik v Košiciach?
Ako sa dozvedáme, učinila istá holandská firma mestu Košiciam, súčasne i mestám Lučencu a Bratislave nabídku, že zriadi v týchto mestách rozsiahle autotaxové podniky pre dopravu mestskú i vidiecku, keď budú splnené určité záväzky a keď sa dostane spoločnosti žiadanej opory.
Podľa projektu by Košice obdŕžali 15 autotaxových vozov a 4 osobné autobusy. Bratislava dokonca 70 autotaxových vozov. Spoločnosť by sa zaviazala stanoviť veľmi nízke taxy, tak vraj doprava na nádražie by bola stanovená na 7 Kčs za osobu.
Ovšem je nutné brať v úvahu poškodenie dosavadných dopravných živností, naproti tomu tento zdravý konkurenčný zjav bude mať snáď tiež následky, aby dopravné taxy boli dosavadnými podnikateľmi znesiteľne upravené. Mestská rada bude patrne o nabídke holandskej firmy v budúcej schôdzi jednať.
Z denníka Slovenský východ, 18. jún 1925
Opäť požiar továrne v Košiciach
Včera o pol 9. hodine večer vypukol požiar v strojárni továrne na zátky v Košiciach na Bočkayho okružnej 9 (časť dnešného Staničného námestia).
Budova strojárne sa nachádza vzadu vo dvore a továrňa bola celkom opustená. Vznik požiaru sa nedal presne zistiť. Vzňali sa korkové reziny a dajaké dosky, ale v miestnosti sa musela nachádzať dajaká horľavina, lebo keď veliteľ hasičov Haisinger a hasič Molnár s pol. radcom Pongrácom vstúpili do priliehajúcej miestnosti, boli tlakom vzduchu odhodení.
Na miesto požiaru sa dostavilo hasičstvo s chvályhodnou rýchlosťou a v počte 24 mužov, takže ich energickým zákrokom bol oheň v krátkej dobe úplne zdolaný.
Na miesto sa dostavil veliteľ stráže inšpektor Haisinger, komisár dr. Šimek a aktuár Pačay. Majiteľ továrne nebol prítomný a príčina požiaru bude dnes vyšetrovaná.
Z denníka Slovenský východ, 19. jún 1925
Pre novú budovu riaditeľstva pošty v Košiciach
Bývalá maďarská poštová správa zamýšľala už pred vojnou postavať pre riaditeľstvo pôšt a telegrafov hlavný poštový úrad a telefónnu a telegrafnú ústredňu v Košiciach, novú požiadavkám doby a hygieny vyhovujúcu budovu. Vzplanutím svetovej vojny bola však v prevádzaní toho úmyslu zdržaná.
Aktuálnosť otázky rýchlej výstavby tejto novej budovy pri stálom vzraste agendy tunajšieho riaditeľstva pôšt a telegrafov a prievozu poštového a telegrafného v Košiciach je stále väčšia.
Riaditeľstvo pôšt a telegrafov v Košiciach bolo už pred prevratom a je po prevrate dosiaľ umiestené v starej, veľmi chatrnej budove, nedostačujúcej k umiesteniu oddelení a poštového i telegrafného hospodárskeho úradu. Budova sama bola už od bývalej maďarskej vlády kúpená ako stavebný pozemok a jej rozmery sú nevhodné pri našom rozdelení služby pre stavbu budovy riaditeľstva.
Budova sama je veľmi chatrná, do mnohých miestností preteká a je preto treba stále nových a nákladných opráv a úprav. Mnohé miestnosti sa podobajú skorej kobkám ako úradovniam, mnohé z nich sú zriadené z bývalých špajzov a kôlní, prístup k nim je skoro výhradne z otvorených pavlačov alebo z nízkych tmavých chodieb a z veľkej časti sú tmavé a nezdravé.
Jestli prihliadne sa ďalej k neurovnaným pomerom bytovým, tiesniacim poštových zamestnancov, je pre značnú časť zamestnancov pobyt a úradovanie v nízkych, malých, tmavých a nezdravých miestnostiach trýzňou a znechucuje prácu, ak nemá zamestnanec určité pohodlie.
Na všetky tieto nepriaznivé a hygienicky zvrchované závadné pomery bolo poštovým riaditeľstvom i tunajšími organizáciami odborovými už od rokov poukazované, ale nijaká náprava dosiaľ ujednaná nebola. Treba sa tiež zmieniť o tom, že poštovníctvo v Košiciach stavbou nových budov pre riaditeľstvo pôšt a telegrafov, hlavný poštový úrad, telefónnu a telegrafnú ústredňu a pre poštový a telegrafný hospodársky úrad nemálo získa.
Nedostatkom miesta trpí doručovacia služba, ktorá má predsa vychádzať z centra a nie z periférie mesta. Poľahčenia by sa dostalo poštovému úradu Košice 2, kde v budove naprosto nedostatočnej je umiestený celý donucovací úrad a kde sa sústreďuje ambulantná, expedičná a výmenná služba, takže bolo nutné postavať drevené baraky.
Pri tejto príležitosti treba sa tiež zmieniť, že nevhodným umiestením doručovacieho úradu u nádražného úradu Košice 2 nemálo trpia úradníci i zriadenci nedostatkom miesta. I bezpečnosť zásielok je týmito pomermi ohrozená.
Výmenný úrad, vlakové pošty a balíková dodávňa sú umiestené v dočasných, drevených búdach, vystavaných s veľkým nákladom, ale naprosto nevyhovujúcich i sebaskromnejším požiadavkám, čím služba v týchto oddeleniach veľmi trpí.
Ak uvážime ešte, že temer všetky ostatné štátne úrady v Košiciach už sú, alebo budú v najbližšej dobe umiestené v moderných, zdravých a prakticky zariadených budovách, je menovite teraz naliehavou požiadavkou, aby sa v najkratšej dobe a to ešte tohto roku, prikročilo k stavbe budov pre riaditeľstvo pôšt a telegrafov, pre hlavný poštový úrad a pre telegrafnú a telefónnu ústredňu v Košiciach.
Požiadavka rýchlej stavby zmienených budov k účelom poštovým je tým naliehavejšia, že mesto Košice trvá samo na tejto požiadavke a ak nebude so stavbou ešte tohto roku započaté, zamýšľa pozemok určený pre stavbu poštového riaditeľstva s vedľajšími stavbami venovať na stavbu obytných domov.
Z denníka Slovenský východ, 21. jún 1925
Pohľad na Pivovarskú, dnes Poštovú ulicu. V druhej budove vpravo sídlila stará pošta. (zdroj: knižničný fond VKJB)Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
