Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Nový nájomca hotelu Schalkház?
Ako sa dozvedáme, reštaurátor Slovenského domu Jaroslav Rohlena opäť vyjednáva o prevzatie tunajšej veľkoreštaurácie „Schalkház,” ktorej reštauračné miestnosti v poslednej dobe upadli v zapomenutie pre úplnú neschopnosť obchodného vedenia.
Majitelia Schalkházu, ktorí sprvu húževnato stáli na stanovisku, aby lokál Schalkházu zostal v maďarských rukách, ačkoľvek nájomcu obyčajne musel financovať český pivovar, konečne nahliadli, že v prvom rade musia počítať so skutočne odborným vedením a len tak sa môže Schalkház stáť strediskom oboch národností pre usporiadanie väčšej zábavy a že len tak môžu poskytnúť cestujúcemu obecenstvu útulok, s ktorým by toto bolo spokojené.
Ako sa nám zdeľuje, bola už dohoda o prenájme Schalkházu s reštauratérom Slovenského domu uzavretá.
Z denníka Slovenský východ, 10. júl 1925
Horúčava a žiarlivosť
Láska kvitne ovšem v každom veku, ale tiež v každom ročnom čase. Keď júlové slnko prudko páli, tu i ženské srdce roznecuje sa v búrlivý plameň.
A tak včera tí, ktorí v odpoludňajších hodinách išli smerom k Čermeľu za triedou Komenského, blíže vojenskej plavárne, boli svedkami krátkeho žiarlivého intermezza medzi dvomi ženami, ktoré akiste boli obidve jaté láskou k nejakému driečnemu vojakovi.
Jedna z nich, skromné, vidiecke dievča, ktoré ani v meste neodložilo svoj vidiecky šat, druhá už smelejšia, výbojnejšia v šatoch mesta, prudko útočila na svoju sokyňu, zahŕňajúc ju nadávkami a vyčítujúc jej odlúdenie svojho šuhaja. A než sa kto nazdal, obidve ženy si boli vo vlasoch.
Našťastie intermezzo netrvalo dlho a po ukojení svojej skromnej pomsty jedna odchádzala smerom k Čermeľu a druhá k mestu. Nuž záležitosti lásky vybavuje si každý inakšie. Jeden dýkou, jedom, druhý vitriolom alebo revolverom. Tieto dve si našli spôsob menej nebezpečný.
Z denníka Slovenský východ, 10. júl 1925
Výlet do Herľán
Robotnícky cyklistický klub „Svornosť” v Košiciach poriada v nedeľu dňa 12. júla celodenný výlet do Herľan (dnes Herľany), ktorého sa zúčastnia aj rodiny, pre ktoré sú objednané povozy. Odchod ráno o 5. hodine.
Zraz pred nádražím. Podľa zdelenia správy kúpeľov v Herľanoch, geyzir strieka behom dopoludnia. O občerstvenie je postarané ; proviant nech sebou každý vezme. Návrat do Košíc po 20. hod. Hostia sú vítaní.
Z denníka Slovenský východ, 10. júl 1925
Prach na Hlavnej ulici
Z radov obecenstva sme boli opätovne vyzvaní, aby sme upozornili na úžasné prachové oblaky na Hlavnej ulici, ktoré sa tam zdvíhajú ako by naschvál práve vtedy, keď je tam najviac ľudí.
Bezprostrednou príčinou prachu je vietor, ale vinu na ňom nesie i mestská správa, ktorá dala medzery medzi dlaždicami vyplniť pieskom, ktorý sa pod kolesami vozidiel drobí a stáva sa urputným nepriateľom pľúc všetkých, čo musia po Hlavnej ulici chodiť.
Ale aj napriek tomu, že naša Hlavná ulica je „dláždená” pieskom, nemuseli by sme tam hltať prach, ako v najkrajšom meste Orientu v Carihrade, keby slávna mestská správa si uvedomila, že kropiaci automobil nie je len na reprezentáciu a keby patričným orgánom nariadila, aby ulicu, najmä medzi divíziou a Dómom polievali častejšie a nie vždy práve päť minút pred spustením lejaku.
Z denníka Slovenský východ, 12. júl 1925
Zlé počasie spôsobí niekedy aj zlý koniec zábavy
Miestna odbočka Matice slovenskej v Čani dňa 12. júla usporiadala tanečnú zábavu. Následkom zlého počasia návšteva bola však slabá. Prišlo len niekoľko rodín.
Usporiadateľstvo, aby zvýšilo príjem, dovolilo obecným parobkom a devám vstup za znížené vstupné, načo sa miestnosť úplne naplnila. Tanec sa začal. Parobci a devy však len čardáš a čárdáš až donekonečna chceli tančiť.
Na výzvu usporiadateľstva privolili, aby cigán aj iné moderné tance hral, ale keď sa to viackrát stalo, parobci stali sa nespokojnými a to dali najavo tým spôsobom, že začali vybíjať obloky a rozbíjať náradie a dvere ako aj vyháňať iných hostí. Výtržnostiam boli nakoniec četníci nútení urobiť koniec.
Tento prípad nám ostro ukazuje, že pri miešaných tanečných zábavách čo najväčšou opatrnosťou treba voči ľudu vystupovať, aby sme si nenarobili viacej škody ako osohu.
Z denníka Slovenský východ, 14. júl 1925
Z košickej ulice
Mnoho trpkosti pripravuje obyvateľom Kasárenského námestia terajšie stanovisko kočiarov a drožiek v tejto ulici. Ale nielen týmto, ale všetci okoloidúci sú vystavení ostrému zápachu v terajšej letnej dobe.
Obidve doterajšie stanovištia drožiek sú vyzbrojené pumpou pre splachovanie a sú riadne upravené pre svoj účel a vycementované. Tu však určené stanovište bez všetkých týchto príprav, čo sa iste prieči ako hygiene a konečne i praktičnosti, poneváč tuná drožkári iste mnoho obchodov nerobia.
Z denníka Slovenský východ, 15. júl 1925
Nové hasičské kasárne v Košiciach
Mestská rada na svojej poslednej schôdzi, ako sa nám zdeľuje, prejednávala otázku zriadenia nových kasární pre hasičstvo a došla k tomu názoru, aby boli vybudované nové kasárne, a to na obecnom pozemku na Letnej ulici, ktorý bol ponúkaný štátnej správe železničnej, ktorá však naň nereflektovala.
Poneváč pozemok leží na periférii, jedná sa o to, aby vzhľadom k rozlohe mesta boli prípadne, ako tvrdia maďarské noviny, zriadené dvoje kasárne.
Z denníka Slovenský východ, 18. júl 1925
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
