KOŠICE. Kráčame nenápadným vchodom do pasáže medzi Hlavnou a Mäsiarskou ulicou. Pred nami sú naoko obyčajné dvere, za nimi sa nám otvára priestor pripomínajúci malý amfiteáter.
Stupňovité sedenie s kapacitou sto ľudí tvoria pohodlné kreslá, aké by ste čakali vo svojej obývačke. Pred nimi je pódium, jeho súčasťou je premietacie plátno. Aj pod ním sú umiestnené menšie gauče, sedacie vaky a konferenčné stolíky. Vzadu nad sedením je situovaný bar. Celý objekt je skrytý pod strechou, cez ktorú počas dňa presvitá slnko.
Nachádzame sa v Záhradnom kine v Košiciach, ktoré pred štyrmi rokmi po desaťročiach opäť sprístupnili verejnosti. Nejde o typickú premietaciu sálu, kde by vám ponúkali letné kinohity. Zájsť si tam môžete na klasiky, filmy pre pamätníkov, európsku tvorbu.
Kto sa nechá prekvapiť, môže využiť ponuku kina naslepo. Menej časté, ale nie neobvyklé, sú rôzne prednášky či filmové kvízy. V priestore sa tiež počas júna vždy koná aj Art Film Košice. Filmovým festivalom sa neobyčajné kino otvára, sezónu končí v závere augusta. Premieta sa vždy od stredy do nedele.
Bubnovanie dažďa na strechu
Záhradné kino vzniklo ešte v roku 1956 s klasickým formátom plátna. Umiestnili ho vedľa už zavedeného kina Partizán alebo Kina Čas na Hlavnej ulici.
„A práve z tohto kina sa aj do Záhradného kina chodievalo a v ňom sa kupovali aj vstupenky. Takže vedľa seba boli hneď dve kiná: jedno v budove bývalého Veľkého kasína, druhé v jeho dvore,“ozrejmuje známy košický turistický sprievodca a spisovateľ Milan Kolcun.
Pokračuje, že v roku 1967 ho v rámci akcie Z začali prerábať na širokouhlé kino a takto ho znova otvorili v roku 1971.
„Kino dostalo aj svoje pódium, aby tam mohli prebiehať nielen premietania, a tiež aj plechovú strechu. Fungovalo iba v lete, ako aj amfiteáter, no oproti amfiteátru malo omnoho nižšiu kapacitu, asi 70 miest. Neskôr ho zastrešili. Odvtedy vraj už počas dažďa zle fungovalo, keďže dážď bubnoval na plechovú strechu hlučnejšie než zvuk filmu,“ doplnil Kolcun.

Premietalo sa tam do polovice 80-tych rokov. Dôvody ukončenia prevádzky približne pred 30 rokmi nie sú úplne známe.
Kino znovuobjavilo a pre verejnosť v roku 2021 otvorilo občianske združenie Cinefil, ktoré prevádzkuje Kino Úsmev a organizuje aj letné kino v amfiteátri. Priestor dovtedy slúžil ako skladisko. Premiérovým filmom Záhradného kina bol Nožnicovoruký Edward Tima Burtona s Johnnym Deppom a Winonou Ryder.

Občianske združenie si priestor prenajíma od súkromnej vlastníčky. Riaditeľ Cinefilu Lukáš Berberich hovorí, že nájomnú zmluvu s majiteľkou predlžujú z roka na rok. „Rátame s tým, že tento projekt bude dlhodobý. Obe strany sú otvorené spolupráci a chcú pokračovať.“
Vraví, že otvorenie kina sa ukázalo ako úspešný krok a patrí k najviac vyťaženým premietacím priestorom, ktoré Cinefil prevádzkuje.
Pri kapacite sto ľudí býva často vypredané. Berberich to pripisuje najmä tomu, že záhradné kino ponúka výnimočnú pridanú hodnotu a skvelý zážitok z premietania.
Programový profil kina je podľa Berbericha navyše zameraný na kvalitnejšiu, často aj staršiu kinematografiu, ktorú už divák v bežných kinosálach neuvidí. V tomto koncepte chcú pokračovať aj naďalej.

Otvára David Lynch
Ako jeden z dobrých krokov hodnotí aj to, že sezónu otvárajú tvorbou Davida Lyncha. „To je vždy vypredané,“ hovorí. Rovnako sa vlani ako úspešné ukázalo aj premietanie dnes už kultovej klasiky francúzskeho filmu Nenávisť.
Dramaturgia kina je postavená na programových cykloch. Stredy patria hororom, štvrtky južanským filmom v rámci cyklu Kino Aperitivo, piatky uvádzame kultovky venované klasike a soboty letným pohladeniam – filmom, ktoré umocňujú prázdninovú atmosféru. Celý program je popretkávaný aj súčasnými titulmi, napríklad aktuálne úspešným slovenským filmom Duchoň.
Koncept kina naslepo prevzali z iných kín. „Je to v podstate taká dramaturgická hra. Diváci sa musia spoľahnúť na to, čo im dramaturgovia pripravia. Ocenia to až pri odchode, keď vlastne za film platia. Nestretli sme sa s tým, že by nám za filmy naslepo nechceli zaplatiť, prípadne že by počas premietania nejako húfne odchádzali.“
Pred prvým otvorením v roku 2021 opravili pódium, elektrinu a osvetlenie. Neskôr občianske združenie investovalo do nového projektora a zvukovej techniky.

Berberich ozrejmuje, že priestor má špecifické podmienky, ktoré neodrzkadľujú kritériá klasickej kinosály. Tomu aj prispôsobili prevádzku.
Ďalšie investície podľa Berbericha závisia najmä od finančných možností. Napriek jeho vyťaženosti ide o sezónnu záležitosť, a aj preto sa kino snaží hľadať partnerov a nadväzovať nové spolupráce.
Ako jednu z dôležitých tém otvára to, aby sa dalo do kina vchádzať od Hlavnej ulice, nielen z Mäsiarskej, ako je to teraz.
Spätnú väzbu dostávajú v Záhradnom kine aj od pamätníkov. Blízko neho podľa Berbericha býva aj pani, ktorá si tam pamätá dávne premietania. „Spolu so sestrami tam chodili z neďalekej pavlače pozerať filmy. A teraz sa jej to s obnovením našej prevádzky pripomenulo.“
Opisuje, že sa im stáva aj to, že k nim zájdu starí Košičania, ktorí keď vojdú, „sú nadšení, aký je na tomto mieste skrytý výnimočný priestor.“
Barberich dodáva, že Košice kedysi mali množstvo jednosálových kín. „Pre nás je dôležité, aby sme divákom odkrývali a sprístupňovali toto kinematografické kultúrne dedičstvo, ktoré v meste stále existuje. Priestor, akým je prestrešené záhradné kino v historickom jadre, je pravdepodobne unikát aj v medzinárodnom meradle."

Konečný: Čo by som zaň dal v Bratislave...
Filmový kritik a zakladateľ najčítanejšieho a najstaršieho filmového portálu kinema.sk Peter Konečný mal v Záhradnom kine jeden zo svojich kvízov. Účasť bola vlani vysoká.
„Je to veľmi pekný a dostupný priestor v centre mesta obalený historickými domami. Má skvelé genius loci. Prevádzkoval som niekoľko letných kín. Čo by som zaň dal v Bratislave? Je vynikajúce, že v centre mesta môže byť niečo také.“
Dramaturgia kina podľa Konečného zapasovala do jeho atmosféry. „Tiež pracujem s podobným konceptom. Vyhýbam sa tomu, aby diváci videli to, čo by si mohli pozrieť kdekoľkovek a kedykoľvek. Naopak, ponúkam im niečo nové a neokukané.“
Na otázku, prečo Záhradné kino u divákov v Košiciach funguje, odpovedá Konečný, že to záleží od mesta k mestu. „Niekde chcú pozerať takýto typ kinematografie, a niekde zase nie. "
Považuje však za dobré, že sú filmoví kurátori, ktorí majú napozeranú kvalitnú kinematografiu.„Vedia ju tak ponúknuť publiku, ktoré nechce vnímať filmy len povrchne, ale v špecifickej atmosfére aj takého kina, akým je Záhradné kino v Košiciach, sa chcú vnoriť hlbšie do deja kvalitného filmu.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári