KOŠICE. Poslanci Národnej rady SR Igor Šimko (Hlas) a Andrej Sitkár (Smer) z Košíc predložili v stredu do jej podateľne návrh novely zákona o meste Košice.
Jej cieľom je podľa dôvodovej správy „zabezpečiť racionalizáciu počtu mestských častí v Košiciach ako výsledok spoločenskej objednávky, ktorá rezonuje dlhé roky v meste Košice”.
V čase, keď sa pre alarmujúci stav verejných financií stupňuje napätie na politickej scéne aj v súvislosti so stále nezverejnenou podobou druhého konsolidačného balíčka, však navrhuje koaličná dvojica ešte zvýšenie súčasného počtu mestských poslancov v Košiciach a námestníkov primátora.
S neutešenou ekonomickou situáciou Slovenska pritom úzko súvisia množiace sa verejne prezentované požiadavky politikov aj na zefektívnenie fungovania územnej samosprávy a zásadnú redukciu priveľkého počtu menších obcí ich zlučovaním do väčších celkov.
Košice sa nanovo rozdelia, Polaček dostal za jeden deň výpredaj návrhov Čítajte Chcú pridať Košiciam desať poslancov
Ako pritom Šimko a Sitkár popisovali v dôvodovej správe, podkladom pre zmenu zákona je „aj súčasný názor väčšiny Košičanov, že je potrebná úspora v prospech verejných služieb”.
Pokračovali, že výsledkom novely má byť najmä zefektívnenie procesov v samospráve a aj priblíženie k občanovi formou následného prerozdelenia kompetencií.
„Doterajší stav, 22 mestských častí, je neblahým unikátom v pomere k počtu obyvateľov, keďže aj hlavné mesto Bratislava má pri dvojnásobnom počte obyvateľov menší počet mestských častí (17),” pripomenuli poslanci.
Potrebu zvýšenia počtu mestských poslancov v Košiciach zo súčasných 41 až na 51 obhajovali tým, že v záujme docielenia želaného efektu je potrebné dať demokratickým zastúpením obyvateľov možnosť zvoliť si poslanca mestského zastupiteľstva v Košiciach aj z mestskej časti, ktorá dnes zastúpená nie je.
„Aby nedochádzalo k narušeniu doterajšieho systému vo volebných obvodoch, je preto na mieste doplniť počet poslancov o 10 na 51 a zároveň garantovať, že každá mestská časť bude mať svojho zástupcu.”
Obce a mestské časti treba zrušiť, tvrdí expert. Nemusia ich byť tisícky, navrhli vyše sto Čítajte Navrhli tretieho viceprimátora
Proces postupnej racionalizácie košickej samosprávy oproti súčasnému modelu má podľa Šimka i Sitkára za cieľ „šetriť verejné zdroje a zároveň plynulý prechod kompetencií jednotlivých mestských častí za maximálneho rešpektovania demokratického zastúpenia Košičanov”.
Uviedli, že odčítaním zo záverečných účtov mestských častí a priemerom posledných troch rokov sú pri personálnych nákladoch (prioritne platy starostov, zástupcov, prednostov, poslancov, aparátu zamestnancov...) náklady na chod košickej samosprávy vo výške viac ako 8 miliónov eur ročne.
Za jedno volebné obdobie to vychádza až na 32 miliónov eur, ktoré môžu byť dvojice poslancov parlamentu investované do služieb pre obyvateľov mesta Košice.
„Doterajšie náklady na chod druhostupňovej samosprávy mohli mať mnohokrát za následok zvyšovanie daní obyvateľov mesta Košice,” zdôraznili predkladatelia novely.
Mesto Košice má v súčasnosti dvoch námestníkov, ktorých si vyberá samotný primátor zo zvolených poslancov. On im určuje aj kompetencie či platové náležitosti v medziach príslušných zákonov.
Aktuálna poslanecká novela zákona počíta so zvýšením počtu námestníkov na troch.
Tretí viceprimátor/námestník primátora má mať podľa novely v kompetencii najmä „racionalizáciu počtu mestských častí z dnešných 22 na akýkoľvek iný počet, prechod práv, povinností, záväzkov, užšiu komunikáciu so starostami, poslancami, prípadná účasť na miestnych zastupiteľstvách, aby sa naplnila potreba užšej komunikácie medzi mestom Košice, mestskými časťami ako aj potrebami obyvateľov”.
Takisto by mal mať na starosti aj racionalizáciu kompetencií, aby si boli mestské časti rovné, pretože „doterajší pretrvávajúci stav mal za následok mocenské boje medzi starostami nielen o financie v prospech obyvateľov mestských častí, ale aj výrazné rozdiely v kvalite poskytovaných služieb”.
Napriek tomu, že novela má priniesť zvýšenie počtu mestských poslancov a tretieho námestníka, predkladatelia v závere dôvodovej správy konštatovali, že okrem iného „nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy”.
Zlúčiť mestské časti bez referenda? Ústavný súd preverí zákon o Košiciach Čítajte Novela predbieha iné kľúčové verdikty
Návrh na zvýšenie počtu mestských poslancov o štvrtinu od budúceho volebného obdobia 2026 - 2030 prichádza vo chvíli, keď ešte nie je vôbec jasné, kedy, či vôbec a ani len to, o koľko sa zredukuje aktuálny počet mestských častí.
Definitíva musí pritom padnúť v zmysle zákona najneskôr rok pred voľbami do orgánov samospráv, ktoré budú najbližšie na jeseň 2026. Zostávajú na to teda iba zhruba dva mesiace.
Intenzívnejšie sa táto téma dostala na pretras po desaťročiach kabinetných úvah naposledy opäť v marci.
Poslanecký klub vedený starostom Sídliska KVP Ladislavom Lörincom (Košická strana) a možným vyzývateľom súčasného primátora v budúcoročných voľbách doručil 18. marca na magistrát návrh na zmenu Štatútu mesta Košice. Chcú 12 mestských častí. Ich model pracuje s názvami Košice 1 až Košice 12.
S vlastným návrhom so šiestimi mestskými časťami prišli v ten istý deň práve aj Šimko so Sitkárom. Už vtedy avizovali, že navrhnú novelu zákona s tretím námestníkom primátora, ale počet mestských poslancov zvažovali navýšiť iba o štyroch zo 41 na 45.
Médiám poslal 18. marca svoju vlastnú predstavu o vyriešení dlhoročného sporu o podobu košickej samosprávy s názvom šoková a skoková aj starosta Severu a mestský poslanec František Ténai (nezávislý), ktorý navrhol zrušiť všetkých 22 mestských častí.
Navyše len v júni prijal Ústavný súd SR na ďalšie konanie návrh generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby posúdil ústavnosť časti zákona o meste Košice, ktorá umožňuje zrušenie či zlúčenie mestskej časti bez konania miestneho referenda iba rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny všetkých členov mestského zastupiteľstva. Ústavný súd zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení tohto zákona.
Podnet na posúdenie ústavnosti dalo Žilinkovi spoločne štrnásť z 22 mestských častí Košíc.
Generálny prokurátor argumentoval, že napadnuté ustanovenia porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože parlament napadnutou právnou úpravou „odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende”.
Obyvateľom s trvalým pobytom vo všetkých ostatných mestách a obciach na Slovensku pritom naďalej „zostalo zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie”.
Mestu prekáža politický nátlak na odborníkov
O reakciu na iniciatívu koaličných poslancov parlamentu z Košíc sme požiadali vedenie magistrátu.
„Sme presvedčení, že jedinou správnou cestou ostáva aj naďalej, v zmysle prijatého uznesenia mestského zastupiteľstva, vypracovanie nezávislej a odbornej analýzy. Po jej vyhotovení Univerzitou Komenského v Bratislave a Ekonomickou univerzitou v Bratislave získa mesto Košice strategický dokument, ktorého ambíciou je odpovedať na mnohé komplexné otázky, najmä na to, ako má vyzerať ideálny model fungovania samosprávy v meste v rámci vnímania rôznych súvislostí, vzťahov, kompetencií alebo výkonov služieb pre obyvateľov,” uviedlo mesto vo zverejnenom stanovisku.
Víta každý zmysluplný návrh a ponúka spoluprácu každému, kto prinesie riešenie na redukciu mestských častí, ale v aktuálnom návrhu poslancov „absentujú nielen termíny, ale aj presné dáta a komplexné odpovede na mnohé odborné otázky. Žiaľ, každý takýto návrh bez konkrétnych riešení sa následne míňa účinku”.
Vedenie košickej samosprávy odmieta vytváranie politického tlaku na odborníkov z univerzít, ktorí pracujú na mestom objednanej analýze „a znevažovanie ich práce prostredníctvom nepremyslených verejných vyjadrení. Naopak, sme radi, že sa expertné tímy z univerzít po desaťročiach čakania na nový lepší model riadenia košickej samosprávy pustili do riešenia tejto problematiky”.
Očakáva, že na základe tohto strategického dokumentu otvorene a transparentne nastaví do roku 2030 funkčnú, hospodárnu a efektívnu samosprávu, ktorá bude reflektovať potreby obyvateľov Košíc.
„Len pripomíname, že na multidisciplinárne vypracovanie analýzy sme získali externé finančné zdroje z eurofondov. Celkové náklady na spracovanie dokumentu predstavujú 180-tisíc eur s DPH,” zdôraznilo na záver šéfstvo košického magistrátu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
