KOŠICE. Kláštor sv. Augustína na okraji Košickej Novej Vsi je už 14 rokov tichým miestom, kde môže človek zanechať ruch sveta a navrátiť sa k sebe i k Bohu. Miesto na kopci, v slepej ulici dedinskej mestskej časti, ale na dohľad k panelákom furčianskeho sídliska ho predurčuje byť mostom medzi svetským životom a hľadaním duchovna.
Keď v piatok ráno zvoníme pri dverách kláštora, otvára nám farár Andrej Kovaľak. Prosí nás o chvíľku strpenia, pretože prior kláštora Pavol Benedik je ešte v obchode.
„Tento týždeň mám na starosti kuchyňu ja, tak som bol nakúpiť. Máme kuchárku, ale pomáhame aj v kuchyni. Ďalší brat týždeň otvára a zatvára kostol, ďalší pripravuje materiály na duchovnú obnovu, niekto ide s autom do servisu, niekto pracuje v záhrade. Treba pripraviť aj izby pre hostí... Tak ako bežní ľudia,“ vysvetľuje prior, keď skladá nákup.
Po zvolení pápeža sa dostali do centra pozornosti
Pavol Benedik je spomedzi štyroch rehoľníkov, ktorí celoročne obývajú kláštor, najstarší, v kolotoči služieb však funguje rovnako ako jeho bratia. Prior, farár a otcovia Milan Hermanovský a Miroslav Zárik patria ku komunite augustiniánov, ktorá sa venuje spiritualite svätého Augustína a svätej Rity.
Rehoľní bratia majú každý deň spoločné modlitby, tie ranné sa začínajú o 7.30. Potom nasledujú raňajky a práca ako pri iných povolaniach.
Do povedomia širšej verejnosti a médií sa dostali 8. mája tohto roku, keď bol za pápeža zvolený prvý augustinián v histórii. A keďže Košická Nová Ves je jediným miestom, kde majú augustiniáni na Slovensku svoje sídlo, telefón s gratuláciami a žiadosťami o osobné dojmy z pápeža zvonil takmer neustále.
Pápež sa v Košiciach tešil z rozvoja rehole, spomínajú augustiniáni. Slivovicu poznal, dal si z nej Čítajte Deň, keď skrátili omšu
Andrej Kovaľak si pamätný štvrtkový večer pamätá, akoby to bolo včera.
„Bol to jeden z 15 štvrtkov sv. Rity, ktoré my slávime pred odpustovou slávnosťou. V ten deň sme mali svätú omšu o šiestej večer a počas omše sme sa dozvedeli, že už vyšiel biely dym. Boli sme plní očakávaní, aj svätú omšu sme ukončili rýchlejšie, aby aj ľudia mohli stihnúť ísť domov sledovať priamy prenos.“
Rehoľníci sa presunuli do spoločenskej miestnosti, kde je jediná televízia v kláštore. Generálny predstavený augustiniánov Robert Francis Prevost nebol medzi hlavnými favoritmi na pápeža, ale bol aj medzi kardinálmi dobre prijatý a rozhľadený.
„Keď ukázali záber balkóna a povedali prvé meno Robert, bola to pre mňa prvá veľká emócia a nádej. Ďalej povedali stredné meno Francis - mali sme takmer istotu, že to bude on. A keď zaznelo aj priezvisko Prevost, zostali sme bez slov. Keď sa objavil on na tom balkóne v bielom, to už bola zmes všetkých možných emócií od dojatia, radosti, prekvapenia, vďačnosti, šťastia...“ spomína Andrej Kovaľak.
Gramatiku neopravoval
Robert Francis Prevost bol svojich spolubratov na Slovensku navštíviť viackrát.
„Ja som sa s ním stretol ešte ako študent. Pamätám si, že neopravoval moju nedokonalú angličtinu, len sa ma pýtal, ako sa mám, čo robíme na štúdiách. Skrátka, mal záujem vedieť o nás, čo nás teší a čo trápi. Viackrát som sa s ním stretol aj počas štúdií v Taliansku, keď bol generálnym predstaveným a býval vo vedľajšom dome. Niekoľkokrát bol na veľké sviatky u nás na obed. Je veľmi príjemný, milý, rád vypočuje iných, má záujem poznať, čím ten druhý človek žije. Pozeral s nami aj futbalový zápas,“ hovorí brat Kovaľak.
Verí, že na Slovensko ešte ich spolubrat príde. „Ale to by sme museli vedieť aspoň rok dopredu.“
Strážil pápežské poklady
Prior kláštora Pavol Benedik slúžil pápežom Benediktovi XVI. a Františkovi po ich boku, keď vo Vatikáne spravoval pápežskú sakristiu a strážil vatikánsky poklad ako pápežov sakristián. Správcami pápežskej sakristie sú od roku 1352 práve augustiánski mnísi.
„Ide o pápežské osobné veci, apoštolské poklady, to, čo je potrebné pre liturgiu. Napríklad kalichy, tiary, mitry, rúcha... Po trinástich rokoch v tejto funkcii predstavení rozhodli, že by bolo dobré, keby som sa vrátil späť, tak som sa po 24 rokoch vrátil na Slovensko.“
Pápeži vtipní aj rozvážni
Keďže Pavol Benedik osobne poznal predošlých pápežov a pozná aj súčasného, vie, čo majú spoločné a čo rozdielne. Pápežský úrad prirovnáva ku kuchyni.
„Aj tam je každý kuchár iný, ale keď majú urobiť rovnaké jedlo, je to rovnaké, aj nie je. Výsledok zakaždým chutí trošku ináč podľa spôsobu, akým to konkrétny kuchár pripravoval.“
Benedikt XVI. bol univerzitný profesor, mal povesť vnútorného človeka a hĺbavého teoretika.
„Čo povedal, nikdy po sebe neopravoval a neospravedlňoval sa. Nie kvôli tomu, že by bol pyšný, ale preto, že mal veľmi dobre premyslené, čo povie. Za každým jeho slovom bola hodnota.“
Po abdikovaní Benedikta XVI. na pápežský stolec zasadol František, ktorý kládol dôraz na ochranu chudobných a striedmosť. „Ale aj Benedikt XVI. bol veľmi štedrý voči chudobným, len o tom nerozprával.“
So súčasným pápežom Levom XIV. sa Pavol Benedik osobne poznal roky predtým, ako sa stal pápežom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
