Prezident vymenoval nového košického župana, ľadovec zničil všetku úrodu v okolí

Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.

Pre bezdomovcov z Martinovičovej ulice nemôžu začať školskú výučbu

Rodiny bez domova chcú vysťahovať za pomoci mužov zákona.

Je známe, že deväť rodín, ktoré sa v dôsledku požiaru na Martinovičovej ulici (zaniknutá ul., zhruba v miestach Požiarnickej ul.) stali bezdomovcami, mesto dočasne ubytovalo v jednej z miestností tamojšej školy.

Starosta Dr. Novák dal rodinám bez domova najskôr osemdňový a potom jedenásťdňový odklad na to, aby si našli bývanie. Keďže sa im ani potom nepodarilo získať strechu nad hlavou, mesto vyzvalo židovskú náboženskú obec, aby pomohla s umiestnením rodín, ktoré zostali bez domova. Žiadaná pomoc neprišla a nastala situácia, že v čase otvorenia školského roka rodiny bez domova obsadili učebňu.

V sobotu dopoludnia sa u zástupcu starostu Smrža objavil školský inšpektor a žiadal okamžité opatrenia na odstránenie týchto ľudí, pretože inak sa v škole nedá riadne začať s vyučovaním. Zástupca starostu v mene mesta požiadal župný úrad o vykonanie potrebných opatrení a je pravdepodobné, že obete požiaru na Martinovičovej ulici v krátkom čase vysťahujú zo školskej budovy.

Z denníka Kassai Ujság, 1. september 1925

V Košiciach na území veľžupy spôsobil ľadovec miliónové škody

V okolí Moldavy nad Bodvou sa škody vyšplhali až na jeden a pol milióna korún.

Na župný úrad práve dorazila správa o škodách spôsobených augustovým počasím, ktorá prišla od okresných úradov. Správa uvádza, že okrem rozsiahleho zničenia úrody dažďami a búrkami boli vo veľkej miere poškodené aj cesty.

V moldavskom okrese pustošil ľadovec, ktorý v obci Hrušov zničil 100 % úrody, v Jablonci (dnes Silická Jablonica) 100 %, v Jabloňove (dnes Jablonov nad Turňou) 80 %, v Komárovciach 80 %, v Čečejovciach 80 % a v Chorvátoch 80 %. Finančné vyčíslenie škôd po ľadovci bolo zdokumentované pre Hrušov vo výške 610 900 korún, pre Jablonec 28 000 korún, pre Jabloňov 390 690 korún, pre Chorváty 89 750 korún a pre Turniansku Novú Ves 265 800 korún.

Z denníka Kassai Ujság, 1. september 1925

Novým županom košickej veľžupy: Dr. Juraj Slávik

Prezident republiky vymenoval za košického veľžupana Dr. Juraja Slávika, doterajšieho veľžupana vo Zvolene, ktorý sa v najbližších dňoch ujme svojej funkcie. Dr. Juraj Slávik už v júni 1919 po odchode boľševických vojsk viedol ako vládny splnomocnenec záležitosti Abovsko-turnianskej župy, takže pozná tunajšie pomery. Jeho vymenovanie sa uskutočnilo v súlade so zámermi zosnulého župana Rumana, ktorý v roku 1923, keď uvažoval o prevzatí predsedníctva košického odvolacieho súdu, navrhol Slávika ako svojho nástupcu.

Životopis nového župana

Dr. Juraj Slávik sa narodil 1. februára 1890 v Dobrej Nive pri Banskej Bystrici, vo Zvolenskej župe, v kňazskej rodine. Stredoškolské štúdium začal na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici a pokračoval na lýceu v Bratislave. Po ukončení strednej školy sa stal študentom právnickej fakulty na univerzite v Budapešti, kde získal titul doktora práv. Navštevoval aj univerzity v Berlíne a Paríži. Spočiatku sa venoval literárnej a publicistickej činnosti: pod menom „Neresnicky“ písal do novín Obzor a Prúdy, a v roku 1921 sa stal redaktorom periodika Prúdy, ktoré redigoval dva roky, až do roku 1923. Po prevrate sa stal členom revolučného Národného zhromaždenia a počas boľševického útoku bol vymenovaný za vojenského veliteľa východného Slovenska. V tomto období sídlil v Košiciach a pri svojom odchode zanechal po sebe tie najlepšie spomienky. Na Versailleskej mierovej konferencii pôsobil ako delegát Československa a spolu s biskupom Blahom bol spolupredsedom plebiscitnej komisie. Prezident republiky ho vymenoval za zvolenského župana 1. januára 1923.

Z denníka Kassai Ujság, 5. september 1925

Zrútenie obrieho zepelína!

12 mŕtvych, 15 zranených.

V americkom štáte Ohio sa včera ráno zepelín Shenandoah roztrhol vo vzduchu, naklonil a zrútil. Z 55 pasažierov zahynulo 12 a 15 bolo zranených.

Nešťastie sa stalo počas diaľkového letu. Vzducholoď sa vydala na päťdňovú cestu cez stredné a východné časti Spojených štátov a bez problémov dorazila do mestečka Wheeling v Západnej Virgínii. O štvrtej ráno sa však dostala do silnej búrky. Nápory vetra zlomili hlavnú kostru vzducholode, tá sa roztrhla na dve časti. Jedna časť sa zrútila neďaleko Coldwellu, zatiaľ čo druhú časť búrka odniesla o desať míľ ďalej a hodila ju k zemi pri Cambridge v Ohiu.

Doteraz je hlásených 12 mŕtvych, vrátane kapitána zepelína, troch poručíkov, hlavného inžiniera a hlavného strojníka. Totožnosť štyroch obetí sa zatiaľ nepodarilo zistiť. Mnohí cestujúci sú nezvestní. Z okolitých dedín vyrazili na miesto katastrofy lekárske a zdravotnícke tímy.

Práve dorazila oficiálna správa od najvyššieho preživšieho dôstojníka zo Shenandoahu na veliteľstvo námorníctva vo Washingtone. Podľa nej je počet mŕtvych 14, ťažko zranených 2 a nezranených je 7. Správa sa týka iba jednej časti rozlomenej vzducholode. O druhom vraku zatiaľ nie sú žiadne správy. Zničený Shenandoah bol prvý zepelín postavený v Amerike. Mal letieť do Scottfieldu (štát Illinois). Bol naplnený héliom a jeho motory s výkonom 2000 konských síl ho poháňali rýchlosťou 30 metrov za sekundu. Hoci mal užší tvar ako Los Angeles postavený vo Friedrichshafene, jeho objem bol menší. Jeho posádka a dôstojníci boli starostlivo vybraní a boli to prvotriedni odborníci. Boli veľmi populárni v celých Spojených štátoch, pretože už predtým prešli skúškou v náročných podmienkach. Raz im vietor odtrhol kotvu, no aj napriek tomu sa im s vypnutými motormi a malým počtom posádky podarilo vrátiť na svoju základňu.

Z denníka Kassai Ujság, 5. september 1925

Katastrofa Shenandoahu naďalej drží Ameriku v napätí

Viac vojenských vzducholodí, alebo už žiadne?

Americkú verejnosť dnes naďalej rozrušuje hrozná katastrofa vzducholode Shenandoah a jej očakávané politické a vojenské dôsledky. Noviny venujú tejto udalosti rozsiahle stĺpce. Komentáre sa jednohlasne zhodujú, že Amerika by mala prestať stavať vzducholode. New York Herald píše, že história vzduchoplavby je plná nešťastí. „Dúfame,“ píšu noviny, „že katastrofa Shenandoahu presvedčí vládu, že s takými nebezpečnými a krvavými experimentmi treba navždy prestať.“

Koniec americkej vzduchoplavby?

Minister námorníctva Wilbur vyhlásil, že katastrofa Shenandoahu znamená koniec americkej vzduchoplavby. Na otázku, či bude zbúraný aj hangár v Lakehurste, odpovedal, že zatiaľ nevie dať jednoznačnú odpoveď. Neúspešné polárne expedície, nevydarená námorná cesta zo San Francisca do Honolulu a teraz katastrofa Shenandoahu presvedčili americkú vládu, že oceány sú pre vzduchoplavbu stále neprekonateľnou prekážkou.

Naproti tomu vyvolalo veľkú senzáciu vyhlásenie prezidenta Coolidgea, ktorý s preňho netypickou razantnosťou zaujal stanovisko proti tomu, aby sa katastrofa zneužívala na protileteckú propagandu. Pozitívne zhrnul svoj názor, že na miesto Shenandoahu treba postaviť novú vzducholoď. Prezident vyjadril presvedčenie, že Kongres odhlasuje náklady na jej výstavbu.

Toto vyhlásenie je považované za prekvapivé z viacerých dôvodov. Po prvé, Coolidge zvyčajne nevystupuje s takou razantnosťou v žiadnej otázke. Po druhé, v poslednom čase bol považovaný za nepriateľa vzduchoplavby, pretože v minulosti prekazil let na Severný pól. Zaujímavá je tiež prezidentova bezvýhradná dôvera, že Kongres schváli náklady na novú vzducholoď. V politických kruhoch sa predpokladá, že ostrý názorový rozdiel medzi prezidentom a ministrom námorníctva bude mať ďalšie dôsledky.

Nemali vyštartovať za zlého počasia.

Komisia vyslaná na prešetrenie katastrofy Shenandoahu zistila, že dôstojníci vzducholode nenesú žiadnu zodpovednosť. Vzducholoď bola proti náhlej víchrici úplne bezmocná, napriek tomu, že na motoroch neboli zistené žiadne technické chyby. Vyšetrovanie však sťažuje skutočnosť, že palubný denník bez stopy zmizol. Jeden z úradníkov úradu pre letectvo, kapitán Heinen, naopak tvrdí, že za katastrofu Shenandoahu nesie zodpovednosť viacero ľudí pre vážne pochybenia. Vzducholoď nemala vzhľadom na mimoriadne nepriaznivé počasie vôbec dostať povolenie na štart.

Z denníka Kassai Ujság, 8. september 1925

Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.