KOŠICE. Úctivo vás prosíme o informáciu, týkajúcu sa bývalého evanjelického cintorína. Dopočuli sme sa, že bude asanovaný. Ale nevieme, kedy bude asanovaný a čo plánuje mesto tam zriadiť alebo vybudovať. Ponechá sa časť územia pre park alebo podobné niečo?
Nachádza sa v cintoríne jedna kaplnka, ktorá je ešte v dosť zachovalom stave. Či aj tá bude zbúraná? Či by si sa nemohla renovovať ako pamiatka? Mnoho našich ešte žijúcich veriacich má v tomto cintoríne hrobky. Spytujú sa nás, čo bude s cintorínom a s hrobkami.
List s takýmto obsahom adresoval Útvaru hlavného architekta mesta Košice v októbri 1973 farár Karol Kotinský z Evanjelického cirkevného zboru Košice.
Možno sa len domnievať, či mu od mesta prišla spätná väzba. Ale ani nie pol roka od chvíle, čo sa rozhodol mestským architektom písať, zrodil sa nový úradný dokument. Autorom bol Mestský národný výbor Košice a adresoval ho odboru výstavby obvodného úradu.
Išlo o vyjadrenie k zrušeniu evanjelického cintorína. Návod bol jasný. Stromy a kroviny vyrezať a ich zvyšky zrušiť odstrelom a neskôr naprojektovať parkovú úpravu. „Doporučujeme uvážiť ponechanie kaplnky s využitím na prípadné espresso,“ znie časť oficiálnej historickej korešpondencie.
Vzácny evanjelický cintorín zničili komunisti, súkromník na ňom chcel stavať byty Čítajte Oba listy písané pred vyše polstoročím sa týkajú územia takmer zaniknutého najstaršieho slovenského evanjelického cintorína na Žriedlovej ulici. Prvé zmienky o ňom pochádzajú z konca 17. storočia. Situovaný je neďaleko budovy súdu, asi 10 minút chôdze od historického centra.
Od predminulého roka patrí medzi mestské pamätihodnosti, aj keď záujem oň i o jeho záchranu siaha do 90. rokov 20. storočia vďaka košickému archivárovi Štefanovi Eliášovi či neskôr tiež aktivistovi Ladislavovi Rovinskému, ako aj košickým pamiatkarom.
List farára adresovaný Útvaru hlavného architekta Košice. (zdroj: Archív)Zakonzervovaná
Práve spomínaná korešpondencia ukazuje, že cintorín sa stal obeťou bytovej výstavby reálneho socializmu a nekompromisnej barbarskej politiky „jednej strany a vlády“.
Aj keď sa na území s rozlohou viac ako 11-tisíc štvorcových metrov nikdy priamo nestavalo, komunisti sa rozhodli, že cielene zmažú významnú časť košickej histórie tak, ako sa to podobne dialo aj inde na Slovensku. Cintorín nechali bagrami a buldozérmi zrovnať so zemou, pretože tam chceli park.
Mesto Košice získalo v roku 2014 park do vlastníctva. Územie vyčistilo od odpadu a náletovej zelene, osvetlilo, osadilo tam lavičky a vybudovalo chodníky.
Najvýraznejšou budovou v parku je pohrebná kaplnka rodiny Pohle-Roth. Ide o národnú kultúrnu pamiatku. Postavili ju v novogotickom slohu. V minulosti bola častým prístreškom pre bezdomovcov. V roku 2004 sa do nej na asi dva mesiace nasťahovala šesťčlenná rodina.
Bagre zrovnali košický cintorín so zemou. Ostala len kaplnka, mesto ju po rokoch získalo Čítajte Vlani ju mesto po päťročnom úsilí získalo vyvlastnením. Kaplnka totiž nemala žiadneho majiteľa. Niekoľko ostatných rokov mala zamurovaný vchod a okná. Nešlo o žiaden vandalizmus, takto ju preventívne a dočasne uzatvorila samospráva po dohode s pamiatkarmi, aby do nej nechodili neprispôsobiví ľudia a neničili ju.
Po rokoch zakonzervovania ju nedávno otvorili kvôli vykonávaným výskumom a prípravám reštaurovania i obnovy a aj počas špeciálneho zážitkového vyučovania pre študentov Gymnázia sv. T. Akvinského a Evanjelického gymnázia J. A. Komenského.
O zážitkovom vyučovaní
- Špeciálne vyučovanie sa uskutočnilo počas piateho ročníka úspešného podujatia „Príbehy evanjelického cintorína“ počas Dní európskeho kultúrneho dedičstva v spolupráci s košickými pamiatkarmi, so Štátnou vedeckou knižnicou i Správou mestskej zelene.
- Už druhý rok má akcia aj silný ekumenický rozmer, zbližujúci mladé generácie katolíkov i evanjelikov v meste pre spoločné dobro v spoločnej dobrovoľníckej službe tomuto miestu.
- Napokon, aj vďaka tomu, ako aj vďaka prínosu pre budovanie vzťahu k nášmu spoločnému kultúrnemu i duchovnému dedičstvu sa táto novodobá košická tradícia - akcia po prvýkrát zaradila aj medzi finálové top tri celoslovenské podujatia roka, oceňované každoročne prestížnou Cenou časopisu Pamiatky a múzeá.
Aspoň časť verejnosti tak mohla nazrieť prvýkrát tohto roku dovnútra a vidieť aj to, aký nelichotivý je stav pamiatky po desaťročiach trvajúcom nezáujme, zanedbávaní a v ostatných časoch i po novom opätovnom „osídľovaní“.
V interiéri možno stále nájsť pozostatky po nelegálnych obyvateľoch ako deky, vankúše, plastové fľaše a ďalší odpad. Strop je začmudený, čo dokazuje, že si tam kvôli teplu v minulosti kúrili.
Po stenách sú nasprejované texty a grafity z rôznych časových období. Nájsť tam možno napríklad nastriekaný rok 1995 alebo slová „veľká láska“.
Murovaný vchod teraz nahradili dvere, vandali ich už tiež zničili, v ich hornej časti je diera. Preto mesto vchod zamrežovalo. Takto upravený vstup umožňuje skúmať interiér pamiatky, ak by bol zamurovaný, nedostali by sa do nej.
Kaplnku dočasne sprístupnili. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Režim s kaplnkou počítal, ostala jediná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
