BRATISLAVA, KOŠICE. Podnikateľovi Štefanovi Žigovi potvrdili za podplácanie exšéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry Bernarda Slobodníka peňažný trest vo výške 100 000 eur.
Utorkové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je právoplatné. Ten dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je správny a zákonný, pokiaľ ide o výrok o vine, rovnako tak aj o výrok o treste.
„Hodnotenie dôkazov, ktoré ponúkol alebo ktoré urobil súd prvého stupňa, jednoducho nemalo také trhliny, ktoré by smerovali k inému záveru, resp. ktoré by neboli logické a ktoré by nemali oporu vo vykonanom dokazovaní," odôvodnila predsedníčka senátu.
Advokát Marek Para pred novinármi potvrdil, že Žiga peňažný trest zaplatí, avšak podá voči druhostupňovému rozhodnutiu súdu dovolanie.
Žiga svoje trestné stíhanie označil za účelové. „Už som sa vyjadril aj predtým, za účelom toho, aby podľa mňa orgány činné v trestnom konaní prišli možno k nejakým iným osobám alebo na nejakú inú trestnú činnosť, avšak ja si myslím, že sa im to ani nepodarilo," konštatoval Žiga.
Definitíva padla presne po roku
Odvolací súd tak presne po roku potvrdil rozsudok samosudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Milana Cisarika zo 7. októbra 2024.
Ako je už známe z tohto prvostupňového verdiktu, Štefan Žiga je teraz už právoplatne odsúdený za to, že odovzdal v rokoch 2016 až 2020 na rôznych miestach vtedajšiemu riaditeľovi Národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Prezídia Policajného zboru Bernardovi Slobodníkovi v hotovosti sumu najmenej 85-tisíc eur.

Policajný funkcionár mal za to podnikateľovi podľa obžaloby zabezpečiť beztrestnosť v medzinárodnej dépeháčkarskej kauze Valčeky, v ktorej sa vyšetrovalo podozrenie na fiktívne dodávky ocele.
Mal mu poskytovať aj informácie z policajných spisov o prípadných ďalších preverovaných skutočnostiach v súvislosti s jeho biznisom, ale takisto chrániť firmu Taper jeho príbuzného Petra Žigu (vtedy Smer, teraz Hlas), niekdajšieho ministra hospodárstva aj životného prostredia a súčasného podpredsedu Národnej rady SR.
Usvedčoval ho najmä Slobodník
O tom, že mu Žiga poskytoval úplatky, svedčil predovšetkým sám Slobodník.
„Súd mal možnosť opakovane, podrobne, bezprostredne vnímať ním prezentovanú verziu udalostí, ktorá neobsahuje protirečenia či logické medzery mimo tých, ktoré sú pričítateľné uplynutému času, teda presné sumy, dátumy atď. Preto je aj skutková veta obžaloby vo vzťahu k obžalovaným poskytnutým sumám formulovaná v jeho prospech a vychádza sa z minimálneho množstva peňazí, ako vyplývajú z výpovede podplácaného,” konštatoval ešte v prvostupňovom rozsudku samosudca.
Obhajoba sa snažila podľa Cisarika spochybňovať Slobodníkovu výpoveď na úplných detailoch. Napríklad, že údajne vo svojich prvých výpovediach v rámci iných konaní nehovoril o korupčnom vzťahu Š. Žigu k nemu.
Cisarik a po ňom na základe aktuálneho verdiktu zjavne aj senát Najvyššieho súdu SR považovali za dôveryhodné vysvetlenie tohto svedka, že v prvých výpovediach ešte nehovoril o celom spektre svojej trestnej činnosti s ohľadom na svojich podriadených.
„Uvedomujem si, že som súčasťou tohto súkolesia. Ešte v prvej výpovedi som nepomenoval všetky osoby, ako napríklad môjho podriadeného Mariána Kučerku a pod.,” vypovedal Slobodník ešte na špecializovanom súde s tým, že nechcel do toho pôvodne zaťahovať a ohroziť blízkych spolupracovníkov i kamarátov.
Bývalý vyšetrovateľ NAKA Kučerka bol pôvodne právoplatne odsúdený v roku 2023 okrem iného aj za prijatie úplatku 25-tisíc eur v roku 2016 práve za ovplyvňovanie vyšetrovania v Žigovej kauze Valčeky. Slobodník tvrdil, že za to zinkasoval 50-tisíc eur od oligarchu Norberta Bödöra ako poďakovanie „za mladého Žigu” a polovicu dal Kučerkovi.
Ten dostal trest desať a pol roka väzenia aj prepadnutie majetku, ale po úteku do Bosny a Hercegoviny sa mu podarilo dosiahnuť obnovu konania.
Začiatkom tohto roka sa vrátil na Slovensko a v lete bol zatiaľ neprávoplatne znova odsúdený na päťročné domáce väzenie a zaplatenie 92-tisíc eur. Pomohla mu novela Trestného zákona. Prokurátor sa proti verdiktu odvolal, lebo žiadal nepodmienečný trest.

Počas procesu vytiahli tajnú nahrávku
Súdy sa museli v Žigovej kauze vysporiadať aj s tajne vyhotovenou zvukovou nahrávkou dvoma svedkami (Slobodníkovi blízki podriadení policajti Peter Koščo a Marek Švarc).
V priebehu súdneho procesu ju predložil ako dôkaz Žigov prominentný košický advokát Sergej Romža.
Nahrávka vznikla v aute 22. októbra 2020 len deň pred Slobodníkovou výpoveďou na Úrade špeciálnej prokuratúry. Stretnutie s Koščom a Švarcom inicioval on sám. V tom čase už bol rok vo výsluhovom dôchodku.
Informoval ich, že sa v ten deň stretol so svojím vtedajším advokátom Danielom Lipšicom, podpísal mu plnú moc a na druhý deň ide vypovedať. Hrozilo mu vraj 15 rokov, ale mohol by sa stať spolupracujúcou osobou a dostal by maximálne podmienečný trest.
Keďže si už nepamätal detaily rôznych veľkých káuz, ku ktorým sa chcel priznať alebo o nich svedčiť, žiadal Košča a Švarca, aby mu poradili alebo pripomenuli, o čom všetkom im on v minulosti rozprával.
Obhajoba obsah nahrávky interpretovala ako dôkaz, že sa v tomto prípade manipulovalo a Slobodník si za účelové svedectvo vopred dohodol pre seba priaznivejší trest.
On sa voči tomu ohradil, lebo mu nikto vopred nesľúbil nijaké benefity ani nebola uzavretá žiadna dohoda. Prokurátori mu povedali, že musí podať trestné oznámenie a podľa obsahu sa zváži ďalší postup. Spolu s obhajcami mu vysvetlili, že si nesmie vymýšľať pri výsluchoch, ale uviesť iba pravdu, ak chce spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.
To, ako sa chválil v nahrávke pred exkolegami, že jeho nezoberú, označil iba za „krčmové reči”, špekulácie a fabulácie. Dôkazom podľa neho je, že nakoniec zadržali s ostatnými policajnými funkcionármi aj jeho.

Samosudca vnímal nahrávku opačne ako obhajoba
Už samosudca Cisarik to vyhodnotil tak, že nahrávku „v žiadnom prípade nie je možné považovať za dôkaz nejakej manipulácie alebo toho, že by svedok nehovoril pravdu, ale za taktizovanie svedka, ktorý sa rozhoduje o spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní, a to aj s ohľadom na svojich bývalých podriadených".
Ako doplnil, v žiadnom prípade z tejto nahrávky nemožno vyvodiť, že by sa svedok chystal vypovedať o niečom nepravdu, skôr ide o uvažovanie o tom, „čo má dať na stôl”.
Je podľa neho úplne zrejmé, že táto nahrávka nemôže slúžiť ako indícia nedôveryhodnosti svedka.
Zo záveru nahrávky vyplývalo podľa samosudcu, že sú spomínané aj okolnosti Žigovho trestného stíhania, pričom svedok Slobodník o ňom referuje ako o „východniarovi“. Vyhodnotil to tak, že v nahrávke uvádzané skutočnosti až príliš nápadne korešpondujú s odkladaním vznesenia obvinenia obžalovanému, ktorý za túto protislužbu podplácal.
Žigu napokon aj napriek úplatkom obvinili, ale na rozdiel od iných podozrivých až o niekoľko rokov neskôr a len krátko po tom, ako začal Slobodník spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Usvedčovali ho aj auto či stretnutia
Na pojednávaniach odznelo, že Žiga sa súkromne stretával na viacerých spoločných posedeniach v Bratislave, Chorvátskom Grobe, ale i v Košiciach s rôznymi policajtmi napríklad aj pri príležitosti niekoho narodenín alebo pred Vianocami.
Potvrdili to všetci účastníci z radov polície, vrátane neho samotného. Vypovedali o rôznych vecných i finančných daroch, aj o blízkom kamarátskom vzťahu Žigu so Slobodníkom, ale až na jednu výnimku popreli, že by boli svedkami odovzdávania úplatkov.
Tou výnimkou bol podnikateľ Peter Petrov alias Tiger, ktorý sa zúčastnil viacerých takýchto posedení. Potvrdil, že sa tam riešili aj rôzne alternatívy, ako by sa dalo ochrániť Žigu pred vznesením obvinenia.
Ako uviedol, Slobodník mu povedal, že od Žigu dostáva kvartálne 20-tisíc až 30-tisíc eur „na réžiu".
Vypovedal, že osobne raz videl i odovzdanie peňazí, keď Žiga dal Slobodníkovi v penzióne obálku, ktorú si ten dal do kapsy a on mu ju potom strážil, lebo mal vypité.
Aj druhýkrát bol v tom istom penzióne, kde videl, že opäť obidvaja niečo riešili s kapsičkou. Keď potom z podniku odchádzali a už sedeli vo vozidle, Slobodník z nej vybral 7-tisíc eur a chcel mu ich dať, ale odmietol to.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá podľa samosudcu prispievala k vierohodnosti svedectva proti obžalovanému, je užívanie vozidla Škoda Superb patriaceho Žigovej firme Slobodníkom po jeho odchode z Policajného zboru a to ešte aj v čase výpovede na súde začiatkom roka 2023. To potvrdil i samotný Žiga.
Cisarik svoj minuloročný prvostupňový verdikt o úplatkárstve oprel aj o fakt, že Žigovi nebolo v kauze Valčeky vznesené obvinenie v roku 2016 spolu s väčšinou ostatných spoluobvinených, ale až o štyri roky neskôr 11. novembra 2020 už po prevalení spolupráce Slobodníka s orgánmi činnými v trestnom konaní.
To podľa neho taktiež významne podporilo Slobodníkovu verziu, lebo hrozba trestného stíhania Žigu bola naozaj reálna, keďže 15. apríla 2024 bola aj na neho podaná obžaloba na Špecializovaný trestný súd.
Výpovede kľúčového svedka preto označil za dôveryhodné a konzistentné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári