Dva dni po úplnom sprejazdnení železničnej trate Košice – Rožňava, v piatok ráno, sa vydávame rýchlikom po trase, na ktorej došlo v pondelok 13. októbra k zrážke dvoch vlakov pri úseku Lipovník výhybňa tunel tesne za železničným semaforom.
Vo vlakoch v pondelok doobeda cestovalo približne 90 cestujúcich a štyria zamestnanci Železničnej spoločnosti Slovensko. Pri desivo vyzerajúcej nehode, keď časť vlaku visela nad roklinou, našťastie nikto neprišiel o život.
Cestujúcich neubudlo
Piatkový ranný rýchlik do Zvolena je poloprázdny. Vo vlaku je čisto a teplo, nájdete tu aj zástrčky a USB prípojky. Cestujúci sú zahĺbení do svojich mobilov a krížoviek.
Sedíme v poslednom vozni. Vlaky sa v pondelok zrazili prednou časťou, preto by malo byť najrizikovejšie sedieť práve vpredu.
„Tak to ste na omyle. Najhoršie dopadli tí, čo sedeli v zadnom vozni. Fyzika nepustí,“ vraví sprievodkyňa.
Na počet cestujúcich pondelková zrážka podľa nej vplyv nemá. „Tí, čo musia cestovať, tak aj tak idú.“
Rušňovodič vedel, že to nešlo, ako malo a vlak nezastavil, vraví šéflekárka záchranárov Čítajte Financie nebudú nikdy
Pani Anna cestuje sama z Košíc do Čížu na procedúry. „Pre mňa je cestovanie relax. Dlhých dvanásť rokov som chodila nočným vlakom spodnou trasou Bratislava – Košice a celú cestu som spala na lehátku. Keby sa vtedy vlaky zrazili, tak asi nemám šancu. Ale beriem to tak, že treba myslieť pozitívne. Čo sa má stať, sa aj tak stane.“
Kritici po zrážke upozorňujú na zlý stav koľajísk v tomto úseku. „Keby ste videli, v akom stave sú koľaje v skutočnosti, ani by ste nenastúpili do vlaku. Podľa mňa sa nikdy nenájdu financie na to, aby zmodernizovali aj tento úsek. A tak vám poviem, že je s tým aj každý zmierený. Už to nikto ani neočakáva,“ dodáva Anna a vraví, že vlakom bude napriek tomu cestovať naďalej.
„Ale zrážka zasiahla všetkých. Je to veľká ľudská tragédia, aj materiálna strata. Tých, čo boli zranení, to bude mátať ešte dlho.“
Ľudí vymrštilo zo sedadiel, batožina lietala. Čo hovoria cestujúci po zrážke vlakov Čítajte Z Bratislavy do Fiľakova dvanásť hodín
Z práce, z Prahy domov do Fiľakova cez Košice cestuje aj pán Amadeus, ktorý pri predstavovaní chce rovno vytiahnuť občiansky preukaz.
„Nikto mi neverí, že sa tak volám, tak vám to rovno ukážem. Môj otec bol veľký demokrat, odporca bývalého režimu. Chcel aspoň takto menom syna vyjadriť svoj postoj.“
Amadeus je tiež vo vlaku spokojný, touto trasou jazdí pravidelne raz za dva mesiace. Okrem toho prišiel nočným vlakom z Prahy do Košíc.
„Štatisticky je takmer nemožné, aby sa nehoda stala dvakrát za takú krátku dobu na rovnakom úseku. To sa nestáva jednoducho. Aj meteorit na vás môže spadnúť, aj auto sa zraziť, aj lietadlo havarovať...“
Za svoju najhoršiu cestu považuje jednu jazdu z Bratislavy do Fiľakova pred pár rokmi. „Trvalo to celé dvanásť hodín vlakom, lebo rušeň sa pokazil, čakalo sa na náhradu, výluky a podobne.“
Hovorí, že v porovnaní so zahraničím sme na tom stále horšie. „České dráhy majú určite lepšiu železnicu aj služby. Aj im sa stávajú nehody, to áno, ale ten základ majú lepší.“
Vo vlaku si vyberá miesto vždy v strede. „Do vlaku môže niečo naraziť spredu alebo zozadu, preto mi vychádza ako najbezpečnejšie miesto stred.“
Vlak začína v Košiciach jazdu rýchlosťou 70 kilometrov za hodinu, tesne pred Jablonovským tunelom a okolo stále prevrhnutého vozňa, ktorý leží v tráve, však citeľne spomalí. Vozeň majú kvôli nedostupnému terénu odstraňovať zo svahu postupne, po etapách.
Je to kvôli pohraničiu
Marián cestuje vlakom aj touto trasou často. O svoju bezpečnosť obavy nemá. „Najviac ľudí zomiera v posteli, to ste nevedeli?“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
