NAJSTARŠIA KOŠICKÁ NAVRHÁRKA ŠIJE UŽ 50 ROKOV
Na ulici je neprehliadnuteľná. Premáva sa v odvážnych modeloch, ktoré si šije zásadne sama. Veľkou výzvou sú pre ňu klobúky s perím, nepohrdne kabátikmi zo second-handu, no dopustiť nedá ani na luxusné značky látok. Košická návrhárka Marta Šefárová-Bičová šije už 50 rokov a stále tvrdí, že sa učí. Je tetou známych košických muzikantov Iva a Peťa Biča z IMT Smile a svoju tvorivú dielňu označuje ako "niečo, čo ste ešte nevideli".
Ako sa začala vaša cesta za kariérou módnej návrhárky?
- Šijem od svojich jedenástich rokov. Zrejme mám talent na šikovné ruky po rodičoch. Otecko bol vychýrený cukrár, mali sme vlastnú cukráreň. Mal zlaté ruky, ľudia hovorili, že máme doma čarodejníka, alebo škriatka, keďže sa nám tak darilo. Aj s mamkou boli pracovití škorpióni. Nás ako deti vždy zapratávali do pomocných prác. Pieklo sa za jednu noc sto tort, za druhú ich bolo treba zdobiť. Všetky boli výtvarné diela, ktoré sa dali zjesť.
A kde ste získali prax práve v šití?
- Šťastie som mala v tom, že dve susedy mojej babičky boli krajčírky a cez prázdniny som k nim z Trebišova, odkiaľ pochádzam, chodievala. Babka bývala vo Veľkej Tŕni v Tokaji a musím povedať, že všetok cit a zmysel pre materiály a látky pochádza práve odtiaľ - z čarokrásneho Zemplína. Ako decko som sa motala okolo krajčírskych stolov a kradla som susedám zvyšky látok. Z nich som si vyrábala veci. Ako osemročná som si uplietla svoj prvý pulóver.
Kedy ste ušili svoje prvé šaty?
- Ako desaťročná som sa chopila šitia. V noci som nikdy nespala, lebo som bola zvyknutá, že u nás sa v noci robilo. Začala som šiť tak, že som chodila na povalu a hrabala som sa v starých látkach. Vždy som niečo zaujímavé našla, vypárala, vyprala, vysušila na radiátore a ráno som to schovala. Potom som to na druhú noc vytiahla a šila som. Na ďalší deň som sa ukázala v novej sukni. Pamätám si ju dodnes - bola ušitá z hráškovo-zeleného flaušového kabátika. Do trinástich som šila len tak pre seba a pre kamarátky a nemala som ešte 14, keď som dostala prvé peniaze za model. Boli to svadobné šaty.
Koľko ste za ne zinkasovali?
- Nepamätám si. Aj dodnes šijem priateľkám len za priateľskú cenu. Ja som v podstate taký blbec a každý sa ma pýta, kedy s tou charitou prestanem. No ja inak neviem. Keby som sa hodila na biznis, nedopadlo by to dobre. Musela by som si najať krajčírky, no to nechcem, lebo robotu si urobím najlepšie ja. Myslím, že sama mám najlepší cit pre postavu a oblečenie. Na každom tele viem vyzdvihnúť čo treba a schovať čo treba. Manžel tvrdí, že som textilný architekt.
Dá sa na takú špecifickú tvorbu, akú vy rozhodne robíte, vyškoliť?
- Nedá. Keď som mala 14, chcela som ísť na odevnú školu. Vtedy však v Košiciach nebola a do Bratislavy ma rodičia pustiť nechceli. Do úvahy pripadala ešte odevná škola v Liberci, tam mal ocko sestru, no nešla som, lebo ma nepustili.
A tak ste šli na konzervatórium študovať klavír...
- Áno. Celý život som robila teda dve zamestnania - návrhárku a učiteľku hudby - a nikdy som sa nevedela rozhodnúť, ktorá je dôležitejšia - deti totiž milujem.
Poďme bližšie k vašej tvorbe. Nieje to klasické návrhárstvo, na aké sme zvyknutí od Lýdie Eckhardt či Fera Mikloška. Všimla som si, že inklinujete k starším látkam, nepohrdnete ani ušitými vecami zo second-handu...
- Začínala som s úpravami vecí z balíkov z Ameriky a prerábaním vecí z kvalitných látok zo sekáčov. Nehanbím sa to priznať. Aj na módnej prehliadke, ktorú som mala nedávno v Košiciach som povedala, že šijem z babičkinej krabičky. Obehávam starožitnosti, kde nájdem kúsky, lemy a ručnú prácu, ktorú si veľmi vážim. Nachádzam v nich často výnimočnú čipku alebo ažúrovaný jemnučký hodváb. Obchádzam sekáče aj preto, že dnešná vlna sa nevyrovná tej, čo bola kedysi. Látkam v sekáči rozumiem a niektoré kúsky sú v takej kvalite, že keby som ich teraz predávala, stáli by aj pätnásťtisíc. Z nich mám najkrajšie kúsky šiat. Mám však látky aj od značkových návrhárov (Dior, Galiano, Ferragamo, Gucci, Cavalli atď. ) a aj také, ktoré stoja nemálo peňazí.
Keď spomínate čipky, vraj ste ich zberateľkou. Čo všetko ešte zbierate?
- Pravdou je, že všetky čipky, ktoré zbieram, mám uložené v lodnom kufri na povale. Okrem nich zbieram hádam všetko z oblasti odievania. Som milovníčka kvetov, ruže tu nájdete vo všetkých šuflíkoch a takmer na všetkých mojich látkach. Spočítať by ste nevedeli ani moje kabelky, topánky, šatky, či kožuchy. Čipky mám najmä zo slovenských krojov. Každý rok ich vyberám, vyhodím na slnko, vyperiem, naškrobím a vložím späť a potom z toho šijem. Dokonca mám jednu sukňu takú, ktorú som skladala 15 rokov z rôznych čipiek.
Vy ste šili jeden model pätnásť rokov?
- Áno, a potom mi je ťažko sa s takými rozlúčiť, lebo s nimi žijem. Všetko odkladám, aj preto mám v dome taký, niekto by to nazval bordel... No ja viem vždy, kde čo mám. Keď chce niekto vidieť môj ateliér, vždy ho musím vopred upozorniť na to, že také niečo ešte nevidel. Som schopná mať látky na zemi a porozkladané takmer vo všetkých miestnostiach. Musím okolo nich chodiť a vidieť ich, inak by som nevedela tvoriť.
Keď do tohoto organizovaného chaosu príde zákazníčka, ako ju obsluhujete a ako si vyberá, nie je vystresovaná?
- Šijem najmä pre kamarátky a tie ma už poznajú. Prídu sem, kľudne si sadnú aj na zem. Čo sa týka látok, dôverujú mi a stačí, ak mi len naznačia svoje predstavy a ja už nosím, ukazujem, navrhujem... Keď ku mne príde nejaká zákazníčka a začnem tvoriť, tri dni nespím, chodím nenalíčená, neupravená, strapatá, nemám nakúpené, zabudnem jesť, proste nič.
Kto sú vaše zákazníčky?
- Ženy, ktoré majú rady originalitu a tie, ktoré majú dcéry a tie už majú deti. Šijem pre všetky generácie. Aj moja najbližšia prehliadka v pražskej Lucerne sa bude volať Generation. Každý si u mňa niečo nájde. Šijem však predovšetkým starším dámam. Mladým vždy hovorím, vy si môžete kúpiť. No staršie, ktoré vyzerajú dobre, už až tak veľa možností v obchode nemajú. Šijem nielen pre tie, ktoré majú peniaze, ale aj pre tie, ktoré si nemôžu dovoliť nič drahé kúpiť. Keď vidím šťastný výraz v ich tvárach, to je nad všetky peniaze.
Koľko modelov ste za svoju 50 ročnú kariéru vyrobili?
- Hovorí sa, že som najstaršou módnou návrhárkou v Košiciach. O mojich kvalitách Košičania vedia, nepotrebujem sa nimi chváliť. Za svojho pôsobenia som ušila viac ako tisíc modelov. Šila som do Kanady, Belgicka, Talianska, Egypta, Turecka či Francúzska - všetko Slovenkám, ale aj ich kamarátkam. Šijem priateľkám a kto nie je môj priateľ, stane sa ním. Zákazníčky mám na základe kontaktov a priateľstiev.
Je ťažké byť vždy originálna?
- Ani nie. Mňa chvalabohu vždy niečo napadne. Inšpirujem sa látkami, šperkami a doplnkami. Mám rada modely, ktoré sú originálne, ale kompletne. Od šiat, cez kabelku, topánky, klobúk, šatku, rukavice a všímam si detaily. Baví ma urobiť ťažkú vec. Jednoduché a hladké si možno kúpiť. Ale čo je komplikované a má svoju dušu, toto ja budem robiť! A najšťastnejšia som, ak môžem k originálnemu šperku dorobiť šaty.
Staršie látky máte zo sekáčov a starožitností. Kam chodíte na značkové?
- Mám obľúbené miesta v Prahe, ktoré neustále obchádzam. Nebojím sa vliezť ani do luxusných butikov ako Versace, Channel či iné. Vojdem, veci si obzerám, niekedy aj vyskúšam a pozerám si, ako sú robené zvnútra. Stále sa učím. Mám tam už perfektné kontakty poznám napr. jednu Češku, ktorá je vydatá za Taliana, ktorý 40 rokov robil v textilníctve. Teraz robia s látkami. Dostanem sa ku takým značkovým látkam, ako málokto.
Pre aké veci ste ešte nadšená?
- Pre všetko krásne a jedinečné. Niekedy ani nemám na chlieb, nemám auto, neviem, či mám zaplatenú elektriku, ale keď je nejaká zaujímavá prehliadka alebo koncert, idem! Bola som na módnej prehliadke Versaceho, keď ešte žil, na Vivien Westwood, na Galiana, videla som Tinu Turner na prvom koncerte v Prahe... Mám to z domu. Robím všetko, čo potrebujem k duševnej spokojnosti.
Čo vás najbližšie čaká?
- Spomínaná prehliadka v pražskej Lucerne, pri ktorej mi pomáhajú nielen modelky, ktoré mi predvádzajú zadarmo, ale aj modelka, úspešná vizážistka a Košičanka Lucka Gibodová, ktorá je dvornou vizážistkou návrhárky Blanky Matragi. No a nesmiem zabudnúť ani na manželov Kopkovcov a Zuzanu Bobrovskú, taktiež z Košíc, ktorí mi dodávajú k mojim modelom fantastické šperky.
ZUZANA PANCISYNOVÁ
Autor: Federer sa oženil
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
