mlčali od Zeleného štvrtka a zapaľovanie nového ohňa sviec - paškálov.
Triduum končí a sobotnou veľkou nocou začína vigíliové bdenie veriacich v kostoloch. Po ňom prichádza hlavný sviatok - Boží hod veľkonočný, ktorý predstavuje i stred cirkevného roka.
Košíkové šprintérky
Niekde už v sobotný podvečer, tradične však v skoré nedeľné ráno idú ženy s prútenými košíkmi plnými veľkonočných jedál pod bielymi obrúskami k chrámom, aby im ich kňazi posvätili. Po 40-dňovom pôste nadchádza čas hodovania. Na vidieku dodnes vidno šprintérske preteky na trase od kostola domov. Žienky so sväteninou v košíkoch uháňajú v presvedčení: ktorá dobehne prvá, to gazdovstvo ako prvé začne i ukončí v celom roku všetky dôležité práce. Niekde pri vrátach hliadkujú chlapi, aby ženám s košíkmi pomohli k víťazstvu, keď dokorán otvorili bránu. Nachystané býva vedro vody - aby bol v dome celý rok plný hojnosti.
Najslávnostnejšie raňajky (niekde až obed) v celom roku začínajú modlením, obradne sa krája a delí varené červené vajíčko aby rodina držala vedno. Nasleduje prípitok, šunka s chrenom a cviklou, klobása, východniarska hrudka a obradové koláče, ktorým vládne slávna paska.
Neodmysliteľné sú aj "veštecké" kysnuté koláče. Gazdiná musela pri ich pečení počas Bielej soboty dbať, aby cesto dobre vykyslo: potom sa dovysoka dvíhalo aj obilie a iné plodiny.
K sladkostiam patrí i neplnený sladký baranček, pečený v špeciálnej forme, zdobený bielou polevou a stužkou.
Prečo Červený pondelok?
Veľkonočný pondelok je 2. slávnosťou veľkonočnou a charakterizuje ho oblievačka, v západnejších častiach Slovenska i šibačka. Tam je preto známy i pod názvom Červený pondelok - vraj podľa farby vyšibaných dámskych zadočkov, v skutočnosti pre najtypickejšiu farbu kraslíc: červenú - symbol života. Voda i korbáč majú symbolicky zabezpečiť sviežosť a mladistvú energiu po celý rok a čím je kúpačov či šibačov v dome viac, tým lepšie. V spišských dedinách ich dievky lákajú aj výstavou odmien - kraslíc, aranžovaných v oknách.
Miss mokrý kroj
I keď sa oblievačka a šibačka neobídu bez babského výskania a kriku, za najúspešnejšiu dámu polievačky sa i dnes ráta tá, ktorá sa musela najčastejšie preobliekať do suchého - považujú ju za najžiadanejšiu dievku v obci, povedané moderne, za Miss mokrý kroj. Za oblievanie vedrami studenej vody pri studni či potoku a kvapkami voňavky, vlastne však za prastarú jarnú omladzovaciu kúru načim" terapeutov" odmeniť. Peknou farebnou a inak cifrovanou kraslicou - u nás medzi najchýrnejšie patria písané vajíčka: do zafarbených sa ryjú či píšu ornamenty. Pod Tatrami možno na nich nájsť aj veršíky, vysoko cenené sú i farebné rusínske "pisanki".
Euro k vajciam
Menší kúpači sa okrem maľovaných vajec tešia i z finančnej prémie. Tento rok je výnimočný, historickú premiéru v odmene má euro. Úderom dvanástej sa na dedinách oblievačka končí a po slávnostnom obede nastáva čas prvej veselice od konca fašiangov. V minulosti patril do veľkonočných sviatkov aj utorok - ktorý otváral ženám šancu pomstiť sa chlapom za oblievanie a šibanie.
Pohyblivé veľkonočné sviatky prinášajú napriek ich termínovej neistote aj veľa pranostík. Ľudia sa netešili, ak cez veľkonočnú nedeľu či pondelok pršalo, pretože: Dážď na Vzkriesenie potrvá až do Rusadiel (siedma nedeľa po Veľkej noci - svätodušné sviatky, známe Letnice v tomto roku 31. mája). Ak oblieva aj nebo, to skaza pre žitá. Naopak: Ak na Boží hod veľkonočný jasno, bude leto slnkom a vodou príhodné a na božie dary úrodné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
