Osveta pred sčítaním ľudu spočívala na učiteľoch a pomáhali im aj žiaci

Presviedčali rodičov, že ich neuväznia

Vo februári 2009 bolo 88 rokov od prvého sčítania ľudu v prvom štáte Čechov a Slovákov. Termín tejto významnej udalosti povojnového verejného života určili zámerne na obdobie, kedy už nemali úradníci spoločenské povinnosti - skončili sa totiž fašiangy - a mohli sa venovať sčítaniu. Ťažká úloha pripadla učiteľom, najmä na vidieku, kde mali okrem povinností v škole celý rad ďalších medzi občanmi.

Negramotní a bojazliví

Vyhlášky v mestách, bubeníci v obciach oznamovali, čo sa bude pri sčítaní zisťovať. Prešovský škôldozorca (inšpektor) Pavol Gallo vyzval 8. februára 1921 všetkých učiteľov ľudových i meštianskych škôl (terajších základných) obežníkom, z ktorého citujem: "...v záujme vlastnej reputácie učiteľov pri sčítaní a zistení dôvery vrchnosti treba upozorniť dietky v škole na zásady, dľa ktorých má byť sčítanie prevedené, aby to povedali doma rodičom." Podľa vzoru Prešovčanov tak postupovali škôldozorcovia aj v iných mestách. Dokonca učitelia chodili po domoch ľuďom vysvetľovať význam a účel sčítania a ubezpečovať ich, aby sa nebáli odpovedať na otázky. V dedinských krčmách, ktoré boli vtedy zároveň aj akýmisi spoločensko-kultúrno-osvetovými zariadeniami, totiž podaktorí miestni mudrci vystríhali ľudí, aby na nič neodpovedali, najmä nie na otázky, týkajúce sa znalosti čítania a písania. Lebo vraj negramotných budú zatvárať. Mnohí vedeli chatrne písať po maďarsky, čomu ich učili v škole, pričom tento jazyk dobre neovládali, doma sa rozprával v nárečí a v škole ich po slovensky neučili. Podaktorí, čo boli pracovať v Amerike, sa síce naučili po anglicky, ale zabudli písať po maďarsky a slovenčine dávali poriadne 'po boku'. Skrátka - boli analfabeti. V samotných Košiciach bolo podľa štatistiky z roku 1910 vyše 15 percent negramotných zo 44 tisíc 200 obyvateľov. Bol to už pokrok oproti roku 1900, keď ich bolo až 21,2 percent zo 40 tisíc 400 obyvateľov. Pokiaľ ide o počet obyvateľov a národnosti, v roku 1880 mali Košice 32 tisíc 165 obyvateľov (z nich 3281 príslušníkov armády). K slovenskej národnosti sa hlásilo 40,9, k maďarskej 8 a k nemeckej 13,5 percenta. Maďarizáciou sa v roku 1890 znížil počet obyvateľov slovenskej národnosti na 33,6 percenta, v roku 1900 klesol na 22,9 percenta. Obyvateľov Košíc maďarskej národnosti bolo v tom istom roku 66,3 percenta, a nemeckej poklesol na 5,4 percenta. V roku 1919 mali Košice 46 tisíc 178 obyvateľov.

Osveta v krčmách

Na vidieku ľudia, ktorí vynikali nad bežný priemer - vedeli nielen čítať a písať, predplácali si noviny, vzdelávali sa z tlače v pestovateľstve i chovateľstve, mali prehľad o ekonomike i politike, odovzdávali informácie iným. Aj pred sčítaním ľudu zohrali pozitívnu úlohu. Mnohí gazdovia sa od týchto ľudí, ktorí čítali v krčme nahlas noviny, prvýkrát dozvedeli napr. aj o význame hygieny. V čase pred sčítaním ľudu v sečovskej krčme vyvolala senzáciu správa o baciloch na francúzskej bankovke. Skúmali ju po trojmesačnom obehu a zistili na nej údajne 70 miliónov baktérií, z čoho vyplynulo poučenie: Treba sa vyhýbať nebezpečnému návyku brať bankovky do naslinených prstov, lebo tak sa vraj ľahšie prenášajú choroby. Vážne znepokojenie spôsobili v Šarišskej župe zásielky krakovského časopisu Slovák, ktorý vydával istý Jehlicska. Šarišania ho označili za "maďarónskeho agitátora, ktorý zradil slovenskú vec". Časopisy boli v obálkach a ako odosielateľ bol uvedený prešovský župan Ján Brežný. Keďže to bol podvod a s časopisom nemal Brežný nič spoločné, záležitosť dementoval v miestnej i ústrednej tlači, o čom sa chlapi dozvedeli tiež v krčmách.

Čo nesmel kolportér

V deň pred sčítaním ľudu sa Košice stali sídlom hlavného policajného orgánu s pôsobnosťou pre celé východné Slovensko. Vtedy minister vnútra Dr. Mičura osobne uviedol do funkcie policajného riaditeľa Dr. Sládka v zasadacej sieni župného domu. Kým vrchnosť oslavovala, jej podriadení hliadkovali a výsledkom boli okrem iných aj tieto úlovky: Chalupník z Bačkova viezol na voze pätnásť kusov guľatiny bez ich označenia pečiatkou a nemohol preukázať, že drevo kúpil. Polícia ho zhabala. Kolportéra novín Bélu Murata, ktorý mal svoje stále miesto na rohu Hlavnej a Mlynskej v Košiciach, predviedli na políciu. Okrem názvu novín Slovenský východ totiž vykrikoval aj titulky článkov a ich obsah, čo vtedy nebolo dovolené a trikrát nerešpektoval upozornenie policajta. Na políciu predviedli aj Jána Signoriniho - majiteľa hostinca Levočský dom na Hlavnej s Jiřím Šimůnkom - majiteľom Slávie, tiež na Hlavnej ulici v Košiciach pre prekročenie policajnej hodiny. Tá bola povolená do 23.00 a ešte 20 minút po jej uplynutí boli oba hostince plné. Za opakované porušovanie tohto nariadenia boli nielen vysoké pokuty, ale aj podmienečné tresty.

Špekulanti s pasmi pred košickým súdom

V dvadsiatych rokoch 19. storočia bolo na východnom Slovensku stále dosť ľudí, ktorí chceli skúsiť šťastie v Amerike i napriek ťažkostiam s vybavením pasu a vycestovacieho povolenia. Dá sa povedať, že bolo v tom čase rozšírené vysťahovalecké hnutie a mnohí špekulanti chceli na ňom zarobiť. Svedčí o tom aj pojednávanie pred trestným senátom na sedrii v Košiciach so siedmimi obvinenými.

Hlavným vinníkom bol Dávid Grünfeld, obchodník z Michaloviec, jeho päť pomocníkov z východného Slovenska a jeden z Českého Těšína. Chodili na dedinské zábavy a do krčiem v okolí Michaloviec, kde lákali parobkov na vysťahovalectvo do Ameriky s tým, že im za 16 tisíc československých korún vyrobia doklady - bola to v tom čase veľmi vysoká suma. Dopredu vyberali zálohu na výdavky. Zo záujemcov o cestu do Ameriky dal najvyššiu zálohu - až pätnásť tisíc Michal Pavlovčiak. Ako vypovedal na súde, v Amerike už raz bol a cesta ho stála štyri tisícky. Pretože prílev prisťahovalcov do USA bol obmedzený, pasy vydávali iba za určitých podmienok napr. ak o ne žiadali tí, ktorí boli v príbuzenskom vzťahu a chceli viacerí vycestovať. Pavlovčiak neveril, že sa to Grünfeldovi podarí. Dal sa však ním presvedčiť a spolu s ním ďalší mládenci z Ložína, ktorí mu vyplatili po päť tisíc. Pavlovčiak odcestoval do Karlových Varov, kde sa mal stretnúť so Sládkom z Českého Těšína a prevziať od neho doklady. So Sládkom sa nestretol, pasy ani peniaze späť nedostal. Zato Grünfeld dostal dva roky väzenia, traja "pomocníci" aj Sládek po pol roku.

Dedičstvom po vojne bola tuberkulóza

V prvých mesiacoch roku 1922, keď vyhodnotili vo východoslovenských župách výsledky uplynulého roku, zaviedli nový zvyk - stretnutie prednostov všetkých štátnych úradov a celej mestskej rady z niektorého okresného mesta vždy u iného župana. Vo februári 1922 bolo stretnutie u župana Abovsko-turnianskej župy a zúčastnila sa na ňom mestská rada Košíc na čele s mešťanstvom. Ďalšie stretnutie malo byť u župana Šarišskej župy. Spoločnou úlohou na celom východnom Slovensku bolo zdokonaľovanie sa úradníkov v štátnom jazyku (teda v slovenčine), ktorý bol uzákonený a mal sa striktne dodržiavať v styku s občanmi Abovsko-turniansky župan zdôraznil na spoločnom zasadnutí význam štátneho jazyka v úradoch a u verejných činiteľov, u notárov, ktorí sa mali podrobiť skúške zo slovenčiny po predchádzajúcom odbornom kurze. Košický mešťanosta zhodnotil ekonomickú situáciu Košíc, ktorá sa v nových podmienkach t. j. v Československej republike musela vysporiadať so starými dlhmi z Rakúsko-Uhorska. Mesto plánovalo "veľkú mestskú reformu, vrátane sanácie mestského hospodárstva, aby sa napravili chyby minulosti." Zdravotný stav Košičanov bol na zamyslenie, najmä vzrastajúci počet chorých na tuberkulózu. Z 58 Košičanov, ktorí mali suchú nemoc, ako vtedy ľudovo nazývali tuberkulózu, zomrelo až 47. Z nákazlivých chorôb zaznamenali dvanásť. Najviac bolo šarlachu, na ktorý zomrelo 11 chorých, na druhom mieste osýpky (bez úmrtí), na treťom brušný týfus - zo 60 chorých zomrelo päť. Rozšírený bol aj škvrnitý týfus, našťastie bez úmrtí. Zato červienka si vyžiadala sedem životov dospelých, záškrt piatich a kiahne troch detí. Na horúčku šestonedeliek zomrela jedna matka. U detí bol častou chorobou tzv. somársky kašeľ (čierny kašeľ). O pohlavných chorobách sa štatistiky nezmieňovali. Dočítala som sa iba o sprísnených prehliadkach žien "súcich pod policajný dozor" v súvislosti s novovymenovaným šéfom mravnostného oddelenia štátnej polície Dr. Vladimírom Slaninom. Mal priamo pod dohľadom zdravotné prehliadky prostitútok aj žien, ktoré bez dokladov večer zadržala polícia na podozrivých miestach.

SOŇA MAKAROVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári