Z rozprávok si prepožičal Laktibradu. Zo škriatka urobil zákernú potvoru

Čarodejníci s nadprirodzenými schopnosťami, relikvie s čarovnou mocou, kliatby zabíjajúce protivníkov, krvavé bitky, tma, chlad a hororová atmosféra. To je svet, do ktorého sa dennodenne uchyľuje 35-ročný Košičan Juraj Červenák. Odmalička mu učaroval svet fantázií, legiend, napätia a strachu. Dnes je azda najznámejším novodobým československým autorom v literárnej kategórii sci-fi, fantasy a hororu a akýmsi slovenským Tolkienom. O tom, ako sa k svojim úspechom musel prebojovať, kde čerpá inšpiráciu, ale aj o tom, prečo mu učarovalo práve takéto mysteriózne prostredie, sme sa s ním pozhovárali.

Juraj Červenák sa narodil v Banskej Štiavnici a pochádza z bežnej rodiny. Mama pracovala ako predavačka, otec bol horár. Odtiaľ teda nejaké umelecké vplyvy nebolo veľmi cítiť. "Celá rodina sme však boli ´knihomoli´. Radi a veľa sme čítali. Namiesto toho, aby som šiel s kamarátmi von a stváral neplechy, radšej som si sadol ku nejakej zaujímavej knihe," spomína na detské časy.

Sťahovanie do Košíc malo súkromné, nie pracovný pozadie. "Prišiel som sem za láskou. Spoznal som tu totiž moju manželku." Po presťahovaní sa jeho život zmenil od základov. "V Banskej Štiavnici som sa živil rôznymi zamestnaniami, od nočného vrátnika až po trhanie lístkov v kine. Dnes sa už však živím len písaním. Napíšem v priemere dve knihy do roka. Uživí ma to, dokonca lepšie ako trebárs práca na kultúrnom oddelení v Banskej Štiavnici."

V detstve bol J. Červenák skôr samotár. "Stále ma lákalo kreslenie komiksov a písanie. Alebo som si z papiera vyrobil panáčikov a hrával s nimi divadlo. Približne v desiatich rokoch som už vydával vlastný časopis, naklepaný na písacom stroji." Rodičom takáto povaha ich syna nevadila. "Vyhovovalo im to, pretože som bol tiché a kľudné dieťa. Namiesto toho, aby som rozbíjal susedom okná, v tichosti som sa doma venoval svojim amatérskym umeleckým záľubám." Pravdou je však aj to, že na neho malo vplyv aj prostredie, v ktorom vyrastal. Kvôli otcovmu zamestnaniu totiž bývali pod lesom, kde príliš veľa rovesníkov nemal.

Keď začal navštevovať gymnázium, písaniu sa mohol venovať vážnejšie. Zúčastňoval sa rôznych literárnych súťaží, ako 19-ročnému mu dokonca vyšla prvá kniha. "V osemdesiatych rokoch ma začala oslovovať sci-fi a fantasy. Vtedy to tieto žánre mali ťažké. V našich končinách jednoducho literatúra tohto typu nevychádzala. Mojim prvým kontaktom s touto tematikou bola videokazeta s filmom Barbar Conan, v hlavnej úlohe s Arnoldom Schwarzeneggerom." Možno aj ten ovplyvnil tvorbu budúceho spisovateľa...

Na fantasy literatúre zaujalo J. Červenáka práve to, že to v tom čase bolo akési tabu. "Dodnes je tento štýl veľmi podceňovaný. Keď poviem, že píšem sci-fi alebo fantasy a horor, ľudia na mňa pozrú a spýtajú sa, prečo nepíšem niečo normálne. Mňa ale zaujímajú dobrodružné príbehy. Na Slovensku ich dnes prakticky nikto nepíše. Je tu veľa intelektuálnych (a pseudointelektuálnych) autorov, no tradičnej dobrodružnej literatúre sa nevenuje nikto."

Preraziť so svojou tvorbou mal teda značný problém. "Zlepšenie nastalo po zmene režimov, v deväťdesiatych rokoch. Niektorí vydavatelia si uvedomili, že vo svete má takáto literatúra veľký úspech a brali to ako dobrý nápad. Niečo, čo môže zabodovať. Stále sa to však týkalo najmä českých vydavateľov. Tí sa ´zobudili´ ako prví a ponúkali omnoho lepšie podmienky pre vydanie mojich diel ako na Slovensku. Tu od mňa dokonca za to, že by mi vydali knihu, pýtali peniaze."

Z toho dôvodu sa J. Červenák rozhodol pre české vydavateľstvá, ktorým je verný dodnes. Svoje diela teda musí vydávať v českom jazyku. "Okrem toho som sa musel prispôsobiť aj v tom smere, že som prvé diela ponúkal vydavateľstvám pod pseudonymom. Slovenské meno by sa totiž jednoducho nepredávalo." Jeho prvé fantasy romány boli z mytologického prostredia Vikingov. Rozhodol sa teda pre severský pseudonym Thorleif Larssen. Vydávať pod vlastným menom začal až o niekoľko rokov neskôr.

Trendom v oblasti fantasy bolo po "prelome" napodobovanie zahraničných diel. Väčšinou šlo o fantazijne príbehy, odohrávajúce sa v prostredí vymyslených svetov. "Veľa autorov napodobňuje Tolkienovu ´Stredozem´. Vytvoria si teda imaginárnu krajinu, ktorá má svoju fiktívnu históriu, náboženstvá, spoločenské pomery. V počiatkoch mojej tvorby som svoje príbehy aj ja situoval do takéhoto prostredia. Neskôr však nastal obrat. Zaujala ma reálna história. Začal som písať mytologické príbehy, odohrávajúce sa v našom prostredí, teda v historických súvislostiach. Napríklad so vznikom Veľkej Moravy."

V reále teda diela J. Červenáka vyzerajú tak, že hlavný námet čerpá z historických kroník. V nich hľadá nejaký mystický námet, náznak niečoho nadprirodzeného. To potom rozvinie. "Spolupracujem napríklad s kamarátom, ktorý je historik a archeológ. On mi radí a dodáva materiály. Fantasy román ´Bohatier´ je napríklad zasadený do prostredia Kyjevskej Rusi. Vystupujú tam postavy s nadprirodzenými schopnosťami a fungujú nadprirodzené sily, no prostredie je hodnoverné. Všetko sa deje na pozadí skutočných historických udalostí. Práve teraz pracujem na podobnom diele, ktoré sa bude odohrávať na našom území v 17. storočí počas protitureckých bojov." Tvorba mu teda pomáha aj v tom, že si zdokonalí svoje historické vedomosti. "Študujem množstvo literatúry. Nefunguje to však tak, že rok pred písaním len študujem históriu. Overovaniu historických udalostí sa venujem súbežne s písaním. Dá sa povedať, že keď to ktoré dielo dokončím, som slušným znalcom na dané obdobie," hovorí so smiechom.

Keď sa hovorí sci-fi, človek by hneď čakal, že sa v dielach píše o kozmických lodiach, hypermoderných futuristických smrtiacich zbraniach a podobne. U J. Červenáka je to však iné. "Sci-fi nepíšem z prozaického dôvodu. Ako povedal poľský autor Andrzej Sapkowski: Jediná technológia, ktorej rozumiem, je mlynček na mäso... A to je aj môj prípad," smeje sa. Jeho svet teda tvorí čarovná historická ríša plná bytostí s nadprirodzenými schopnosťami. "Vystupujú tam božstvá, démoni, čarodejníci. Mojou najznámejšou postavou je Rogan - slovanský bojovník s nadprirodzenými schopnosťami. Dokáže komunikovať s duchmi a bohmi. Neustále ho sprevádza vlk, ktorý je v skutočnosti zakliatym démonom."

Diela J. Červenaka sú známe aj značnou dávkou tajomnosti, napätia a hororovej atmosféry. "Je to, samozrejme, mojim zámerom. Jednak preto, že mňa osobne horory veľmi bavia a mám ich rád. No aj preto, že rád v čitateľoch vyvolávam pocity napätia a strachu. Niežeby som sa snažil nejako vtesnať do čitateľského vkusu, no rád píšem pútavo. Príbeh musí odsýpať, musí sa dobre čítať. Na konci kapitoly si čitateľ nesmie povedať, že pôjde spať, ale musí si chcieť prečítať ešte zopár strán. A potom ešte zopár. Raz sa mi jeden čitateľ sťažoval, že kvôli mojej knihe celú noc nezaspal. Dočítal ju o piatej ráno a o šiestej vstával do práce."

Súčasťou príbehov je teda aj množstvo hororových, či krvavých kapitol. K vymýšľaniu takýchto často desivých situácií potrebuje spisovateľ bujnú fantáziu. "Iste je veľmi dôležité, aby boli také situácie naozaj desivé," priznáva autor. "Inšpiráciu čerpám z rôznych zdrojov. Možno to vyznie zábavne, no často čerpám námety z rozprávok. Takto som si napríklad prepožičal postavu Laktibradu. V rozprávke je to zábavný škriatok. V mojom príbehu som z neho spravil desivú, zákernú, skrz-naskrz zlú potvoru."

Hororové scény musia byť hodnoverné a pri ich niekoľkohodinovom vymýšľaní ovplyvnia aj spisovateľovu náladu. J. Červenák to však až tak vážne neprežíva. "Som dlhoročným fanúšikom hororov. Mám rád atmosféru strachu a napätia. V súčasnosti sa už však pri písaní takýchto vecí nebojím a nemám problém po napísaní hororovej scény pokojne zaspať. Keď som bol dieťa, bál som sa. Veď kto z nás sa nebál, že na neho z tmavého kúta vybehne Freddy Kruger z filmu ´Nočná mora z Elm street´ alebo iná mátoha?" usmieva sa.

J. Červenak priznáva, že má rád a snaží sa písať tzv. živé príbehy. "Vždy sa snažím, aby bola každá postava realistická. Je to ťažké, keďže píšem o postavách s nadprirodzenými schopnosťami. Každá z nich má však podobné problémy, ako majú bežní ľudia v dnešných časoch. Nie sú zidealizovaní, majú svoje chyby a nedostatky." Postavy teda nerozlišuje na dobré a zlé. A na konci nie vždy vyhrá dobro.

Filmové adaptácie fantazijných literárnych diel hodnotí J. Červenak pozitívne. "Väčšinou ide o kvalitné filmy. Hlavne ale pritiahnu nových ľudí k čítaniu kníh. ´Pán prsteňov´ či ´Harry Potter´ sú fenomény v literárnej i filmovej oblasti. Podobne to funguje napríklad aj pri počítačových hrách. Masy fanúšikov napríklad počítačovej hry ´Warcraft´ vo veľkom kupujú knižnú verziu hry. A tí ľudia sa potom vrátia do kníhkupectva a chcú si v tomto žánri prečítať niečo ďalšie, možno kvalitnejšie."

O sci-fi, či fantasy si nemyslí, že je to literatúra určená len pre deti. "Verejnosť v našich končinách, žiaľ, zdieľa tento názor. Je to kvôli tomu, že u nás ľudia poznajú len diela typu Narnia, Eragon či Harry Potter, ktoré sú skutočne zamerané pre mladších čitateľov. Väčšia časť fantasy diel však obsahuje množstvo násilia či erotiky a pojednáva o vážnejších, dospeláckych témach."

Kvôli svojej literárnej záľube si J. Červenak vytrpel svoje. Chcel sa stať fantasy spisovateľom a tomu podriadil celú svoju mladosť. "Kvôli odhodlaniu písať som vlastne ani nešiel na vysokú školu. Samozrejme, že to nenašlo pochopenie u mojich rodičov. Dnes sa mi však darí a všetky kritické hlasy stíchli. Mojim najväčším fanúšikom je manželka." Za sebou má vydanie 16 kníh a množstva poviedok, no jeho čitateľská základňa sa neustále rozširuje.

V plánoch do budúcna má J. Červenak jasno. Pracuje na sérii historických fantazijných príbehov s tematikou protitureckých bojov. "Bude to viacdielna románová séria. V základe pôjde o klasický historicko-dobrodružný príbeh, ale budú tam aj mystické a nadprirodzené prvky. Napríklad alchymisti či bosorky. Veľmi sa na to teším," úprimne hovorí tento slovenský Tolkien. Jeho ďalším plánom je napríklad aj to, že by už rád vydal niečo v slovenskom jazyku a v slovenskom vydavateľstve. Vraj sa už niečo podobné črtá.

Tomáš LEMEŠANI

Autor: Rýchli, zbesilí

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári