Nekompletný šach nechcel kúpiť nikto, o mobily sa strhla "licitačná" bitka
Minulý piatok ráno bolo na košickej železničnej stanici o čosi viac ľudí, ako obvykle. A neboli to cestujúci. Vo vestibule na 1.poschodí sa konala dražba strát a nálezov Železníc Slovenskej republiky. Niektorí o nej vedeli a prišli už s nachystanými peniazmi, iní si nákupom či iba jeho sledovaním spríjemnili čakanie na vlak. Keďže cestujúci strácajú a zabúdajú vo vlaku najrôznejšie veci, účastníci dražby mali možnosť za lacný peniaz kúpiť rozličný sortiment. Ako samotná dražba prebieha, sme videli, no čo jej predchádzalo a čo všetko cestujúci dokážu vo vlaku zabudnúť, to nám prezradil organizátor akcie - vedúci oddelenia predaja ŽSR Ing. Ján Urbančík.
Dražby strát a nálezov organizuje železničná spoločnosť od nepamäti. "Ich počet je rôzny, väčšinou sa konajú štyri do roka. Záleží na tom, koľko vecí sa za dané obdobie nájde. Obvykle čakáme, kým sa nazbiera aspoň 50 kusov, väčšinou však dražíme približne 100 až 110," vysvetľuje Ing. Urbančík. Na piatkovej dražbe mali ľudia možnosť kúpiť až 150 vecí. "V zime je toho spravidla o čosi viac než v teplejších mesiacoch. Zaujímavé je, že v poslednom čase sledujeme pokles nájdených vecí. Je to zapríčinené stavom spoločnosti. Často sa totiž stáva, že ak cestujúci vo vlaku niečo zabudne, spolucestujúci to vidia, no neoznámia mu to. Počkajú, kým vystúpi a vec si vezmú," hovorí s úsmevom o takejto "predčasnej dražbe".
V Košiciach sa dražia stratené veci z celého Slovenska. "Takto rozhodlo vedenie spoločnosti. Predtým sa dražilo aj v Trnave, no tým že je tých vecí stále menej, je rozumnejšie, ak sa to robí len v jednom meste. Rozhodli sa pre Košice." Ak sa nejaká vec nájde, najprv je uskladnená v miestnej stanici. "Riadne sa zaeviduje a prehliadne, či pri nej nie je nejaký identifikačný alebo iný doklad. Ak nie, čaká na majiteľa, či si po ňu príde. Čakacia lehota sú tri mesiace, potom ide predmet do dražby." Je zvláštne, že percento ľudí, ktorí po svojom predmete pátrajú, je veľmi malé. "Skôr sa nám ozývajú ľudia, ktorých veci neevidujeme, teda boli odcudzené."
V provizórnej dražobnej sále na 1. poschodí vestibulu stanice sa v piatok na voľné miesta usadila hŕstka ľudí ešte pred 9. hodinou. Sú to ľudia, ktorí vedia o dražbe skôr a dajú sa tak odlíšiť od tých, ktorí boli v správnom čase na správnom mieste iba náhodou. "Všímame si, že niektorí ľudia chodia na dražby pravidelne. Dokonca nám priebežne volajú aj niekoľko týždňov pred jej konaním. Zisťujú presný termín či to, koľko vecí sa bude dražiť."
Po 9. hodine a niekoľkonásobnom zopakovaní oznamu o začatí dražby v staničnom rozhlase lavice zaplnilo niekoľko ďalších kupujúcich. Spolu sa ich počet počas celej akcie pohyboval približne v piatich desiatkach. Dražbu odštartovalo niekoľko cestovných tašiek s obsahom - zvyčajne oblečením, osuškami a podobne. Tie sa predávali za smiešne sumy - do jedného Eura. Hoci niektorí váhali zdvihnúť ruku a prihlásiť sa k dražbe obnoseného a často aj znečisteného oblečenia, tí čo sa nehanbili, nebanovali.
Práve ošatenie alebo cestovné tašky s ošatením sú najčastejším artiklom, ktorý železničiari nájdu. "Podľa obsahu sa dá približne predpokladať, o akého cestujúceho ide. Väčšinu stratených vecí nechávajú vo vlakoch ľudia, ktorí zrejme cestovali z nejakých akcií a boli ´spoločensky unavení´. Ak nájdeme staršiu cestovnú tašku plnú čistých vecí, predpokladáme, že ju vo vlaku nechal nejaký robotník, ktorí cestoval za prácou. Ak nájdeme staršiu cestovnú tašku plnú špinavých vecí, často od stavebných hmôt, ide zrejme o robotníkov, ktorí cestovali opačným smerom - teda z práce. Títo sa totiž veľmi často ´spoločensky unavia´ a na cestovnú tašku zabudnú," hovorí s úsmevom.
Po nezaujímavej pasáži s oblečením nasledovalo oživenie - dražiteľka položila na stôl elektrický varič. Ten zjavne zaujal najmä bezdomovcov, ktorí si takúto akciu, samozrejme, tiež nenechali újsť. Cenu však dokázali zdvihnúť len na jedno Euro. Nebola to však jediná kuriozita akcie. Staršiu pani zaujali najmä predmety s praktickým využitím najmä pre staršiu generáciu. Boli to napríklad náhrobné umelé vence, či sada vlny a ihlíc na štrikovanie, dokonca so začatou stavbou textílie - zrejme z toho mala byť ponožka. Dražiteľka teda aspoň zavtipkovala, že najväčším lákadlom predmetu je to, že rozrobený odev stačí dokončiť...
Kurióznych zabudnutých vecí sa vo vlakoch nachádza požehnane. "Zaujímavým bol napríklad úplne nový detský kočík. Zjavne ho niekto kúpil v Čechách a viezol domov. Je zvláštne, že naň pri vystupovaní zabudol. Rovnako nás prekvapili dve francúzskee barle. To, že si človek, ktorý má problémy s chodením, nevšimne, že ich nemá, je ozaj zvláštne." Kuriózne sú však aj samotné plne nabalené cestovné tašky oblečením, drogériou, či iným obsahom, ktorý mal evidentne slúžiť ako výbava pasažiera na dlhší pobyt na cudzom mieste. Ako sa potom bez nich zaobišiel, nevedno. Možno si kúpil nové...
Medzi kuriozitami zaiste kraľujú erotické pomôcky. "Minule sme v igelitke našli zabudnutú umelú vagínu. Bola na baterky, no nepodarilo sa nám zistiť, ako funguje. Rovnako sme raz našli aj sado-maso latexové erotické oblečenie, či bičík. Nájdené pornočasopisové sady sú pri takýchto objavoch bežnou praxou," usmieva sa Ing. Urbančík. Takéto predmety zväčša nekončia v dražbe. "Nie neberú si ich pracovníci železnice ako darček pre manželky. Pri podobných predmetoch totiž nevieme, či sú hygienicky nezávadné. Navyše, často zapáchajú. Spíšeme teda doklad o vyradení a dáme ich zlikvidovať."
Piatková dražba pokračovala ďalšími zaujímavými aj menejcennými vecami. Veľkú pozornosť vzbudzovala aj elektronika. "Stále to tak býva. ´In´ sú najmä mobily. Veď bodaj by nie. Kúpiť mobil za takú cenu, ako u nás, je jednoznačne výhrou. V hociktorom bazáre sa predávajú rovnaké telefóny za mnohonásobne vyššiu cenu. Často je tu však ten problém, že mobil nájdeme po dlhšom čase a keďže je vybitý, nevieme, či vôbec funguje. Kúpiť telefón, aj keď je funkčný a bez nabíjačky, je potom veľký risk. Ak však človek má doma alebo vie zohnať nabíjačku kompatibilnú s daným typom, pekne na tom zarobí."
Tomuto riziku sa poddal najmä muž v strednom veku, ktorý sa zjavne zaujímal najmä o elektroniku. Mobily kúpil v rôznych cenách. Niektoré ho stáli 1,8 Euro cena toho najdrahšieho sa v dražobnej "prestrelke" vyšplhala "až" na 7 Euro. Kupujúcich zaujala aj sada DVD nosičov s rôznym obsahom. Síce šlo o jednoduché pirátske kópie, strhol sa však o ne taký boj, že skončili na hodnote 3,5 Euro za kus. Niekedy bolo zábavné sledovať horlivé navýšovanie ceny záujemcov pri menejcenných predmetoch. Keď však bol na dražobnom stole vyložený zachovalý discman so slúchadlami, dokonca aj adaptérom, nad nutkaním zdvihnúť ruku sme váhali aj my. Šťastný kupec si napokon tento cenný elektrospotrebič mohol vziať domov za 3,5 Euro.
V poli záujemcov dominovali až na malé výnimky štyria - piati ľudia. Staršia žena, kupujúca hlavne praktické veci, muž, ktorý sa zameral na elektroniku, či žena s malým dieťaťom a rodinka. Tí nakupovali najmä tašky plné oblečenia. Pri niektorých veciach, ako napríklad obnosená obuv, či osuška, sa o hodnote predmetu dalo polemizovať, no predmety ako škatuľa plná najrozličnejších hračiek, stáli určite za to. Detský úsmev je na nezaplatenie, ale nová majiteľka hračiek si ho zadovážila len za 2 Eurá.
Niekedy bolo až zvláštne sledovať, čo všetko sebou ľudia na cesty ťahajú a potom zabúdajú. Zábavné boli určite predmety ako nekompletný šach (ani za päť centov si ho nekúpil nikto), ďalekohľad, kulma, rôzne kuchynské nádoby, vidličky alebo pevná telefónna linka. Literárny velikán Karl May by sa určite v hrobe obracal, keby vedel, že sa jeho dielo "Púšťou" predalo za 1 Euro, navyše spolu s cestovným budíkom a slnečnými okuliarami.
Vyvolávacie ceny predmetov neurčujú špecialisti, ale pracovníci železnice. "Snažíme sa posúdiť najmä to, či je vec funkčná a čistá, prihliadame aj na jej opotrebovanosť. Stále však ide len o smiešne, symbolické peniaze. Našim záujmom totiž nie je na dražbe zarobiť. Chceme sa týchto vecí zbaviť, aby sme tak zabránili ďalším zdĺhavým byrokratickým procesom a papierovaniu."
Kúpiť cestovnú tašku plnú oblečenia za 20 centov, alebo mobilný telefón za 2 Eurá je teda jednoznačne výhodnou kúpou. Takto chcú železnice motivovať ľudí, aby si po veci prišli a odbremenili ich od starostí s ďalším postupom. "O konaní dražby informujeme občanov najmä prostredníctvom oznamov, vyvesených po železničnej stanici alebo správou na našej internetovej stránke. Veľa však robí aj samotný staničný rozhlas v deň konania dražby. Ten priláka ľudí čakajúcich na vlak, ktorí tvoria väčšinu našej klientely."
Zaujímavým je aj jav, s ktorým sa železničiari čas od času stretávajú. Na dražbu si príde cestujúci kúpiť vec, ktorú sám stratil. "Je to zaujímavá ´finta´, ktorú už pozná mnoho cestujúcich. Ide o prípady, kedy človek uskladní batožinu do staničnej úložne a zabudne na ňu. Keď príde po niekoľkých týždňoch alebo neskôr, sme povinní vyúčtovať mu za každý deň, ktorý sme batožinu skladovali, určitú čiastku. Tá je po niekoľkých týždňoch, či mesiacoch dosť vysoká. Mnoho ľudí teda radšej počká, kým uplynie čakacia lehota a predmet pôjde do dražby. V nej si ju potom kúpia za zlomok sumy, ktorú by museli zaplatiť ako penále v úložni."
Piatková akcia dopadla úspešne a drvivá väčšina stratených predmetov našla nových majiteľov. Ak si však niekto myslí, že na tom ŽSR zarábajú, mýli sa. "Pri takýchto vyvolávacích cenách sa nám podarilo vyzbierať maximálne nejakých tisíc, dvetisíc korún. Je to ozaj nepodstatná čiastka." Veci, o ktoré nemal nikto záujem, sú po dražbe evidované ako vyradené a putujú do spaľovne. Mnoho z nich je totiž v takom stave, že by o ne nemala záujem ani charita. ŽSR teda na záver občanov vyzýva, aby sledovali oznamy o konaní sa budúcich dražieb a prišli železničiarov odbremeniť od ďalších starostí.
Tomáš LEMEŠANI
Autor: Rýchli, zbesilí
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
