Spomienky na pochybnú minulosť pochovala aj so svojou dcérou

Kým na Slovensku nefungovali tzv. hniezda záchrany, v médiách sa z času na čas objavili správy o náleze mŕtvych novorodencov. Obvykle medzi odpadkami, kde ich náhodou objavili nejakí bezdomovci. Kým dnes sa môžu ženy "zbaviť" neželaného dieťaťa legálnou cestou, pred štyrmi či piatimi rokmi veľa možností (okrem adopcie) nemali. V prípade, že tehotenstvo tajili, boli zjavne rozhodnuté, vykonať po pôrode niečo neľudské. Presne ako v polovici 90. rokov hrdinka prípadu, ktorý sme tento týždeň vybrali zo súdneho archívu.

Kariéra 22-ročnej Jany R. ako prostitútky sa začala kryštalizovať po prvých žúroch na istej košickej strednej škole. Bývala totiž na internáte a tam bol dozor nad študentkami minimálny. Keď Jana v treťom ročníku prišla na to, ako mužom chutí erotika, pochopila, že svojim telom zarobí oveľa viac, ako niekde zastrčená v kúte kancelárie... Ešte nestačil vyschnúť atrament na jej maturitnom vysvedčení a Jana bola široko-ďaleko známa ako "dobrá firma". Do rodnej dediny sa nevrátila. V Košiciach si prenajala garsónku, na ktorej financovanie používala svoje telo. Hoci zo začiatku celkom úspešne, na výslní dlho nezostala. Čoraz viac pila, vyskúšala aj drogy a tak to s ňou šlo dolu kopcom. Časom, keď o ňu stratili záujem aj stabilní kunčafti, zostal jej akurát flek na železničnej stanici. Tam sa v jeden horúci augustový podvečer začal odvíjať i tento príbeh.

"Bol to Gabi, starší spolužiak zo strednej," spomínala neskôr Jana pred vyšetrovateľom na stretnutie s dávnym známym. "Nevideli sme sa od jeho skončenia školy asi tri roky. Hneď ma pozval na pohárik." Jana bola vtedy celá bez seba, že ju postretlo také šťastie. Gabi bol jej veľká láska z pubertálnych čias a práve s ním prišla pod ktorýmsi kríkom v parku za internátom o panenstvo. "V ten večer sme skončili v jeho izbe na slobodárni. S rodičmi vraj bývať nechcel, preto si našiel flek vo fabrike a byt na ubytovni."

Z vysnívanej noci v Gabiho náručí však nič nebolo. Ten sa totiž Jane priznal, že odkedy sa vrátil z ročnej basy, zanevrel na ženy a lepšie mu to ide s chlapmi. Vypili dve fľaše vína, pospomínali a hoci to Jana na Gabiho párkrát skúšala, jej "štvorky" na neho nezabrali. "Bolo asi pol druhej, keď mi navrhol, aby som prespala v tú noc u neho. Jeho sused je vraj teraz kdesi doma na Spiši a má sa vrátiť až tri dni. Je to vraj prepustený kriminálnik, no dá sa s ním vyjsť." Jana súhlasila. Trmácať sa v noci cez pol mesta do garsónky sa jej nechcelo, preto sa osprchovala a nahá zaľahla do voľnej postele. "Neviem kedy, no odrazu ma zobudilo ostré svetlo a hurhaj v izbe," opisovala Jana nečakané precitnutie. "Pri posteli stál veľký chlap a mne došlo, že je to ten kriminálnik, čo o ňom rozprával Gabi. Strhol zo mňa paplón, na celé hrdlo sa smial a kričal, že prečo má darček v posteli už teraz, keď narodeniny má až o mesiac..."

Všetko sa vraj rýchlo vysvetlilo a prerušená párty pokračovala v trojici. Zoli, tak sa totiž Gabiho sused volal, poctivo nalieval do Jany jeden poldecák za druhým a bolo jasné, kam jeho úsilie smeruje. A vyšlo mu to. Dokonca trikrát po sebe. Samozrejme, každé kolečko v posteli poistil dvoma s pálenkou. "Neviem, čo sa potom dialo, lebo som mala veľmi, veľmi vypité," spomínala ďalej 22-ročná dievčina. "Pamätám si len to, že v izbe bolo odrazu veľa ľudí..." V tom mala pravdu. Keď sa totiž Zoli svojej partnerky nabažil, pozval susedov z vedľajších izieb. Prišli traja a keďže nemali ženskú v posteli dlhší čas, vystriedali sa na Jane všetci. Dokonca si dal povedať aj Gabi. "Neskôr mi to celé opísal, lebo ja som sa skutočne na nič nepamätala. Spala som potom až do večera."

Týždeň po zoznamovacom fláme a bývaní u Gabiho so Zolim sa Jana odsťahovala k matke na dedinu. Usúdila, že čo po nej ako "nájomné" žiada jej 120-kilový nový nápadník, je aj na jej zvyky priveľa. To však nebolo všetko. Po troch mesiacoch Jana pochopila, že jej nedávna účasť na pánskej jazde neostala bez následkov. Samozrejme, o nádejnom otcovi nemala ani šajnu. Do úvahy totiž pripadali až piati kandidáti, "jeden lepší ako druhý". A keďže po žiadnom z nich Jana ako po otcovi svojho prvého dieťaťa netúžila, ani sa nesnažila zisťovať, komu môže za rodiaci sa život poďakovať. Veď čo keby to boli pätorčatá...?

Aby si nikto nič nevšimol, každé ráno sa Jana sťahovala elastickým obväzom. Našla si prácu a predstierala, že sa dala na pokánie. Hoci si jej veriaca matka donedávna myslela, že z jej dcéry už nič dobré nebude, nakoniec uverila že jej dohovárania a modlitby zabrali. "Pred mamou som musela všetko tajiť," spovedala sa neskôr Jana. "Ak by sa dozvedela, že neviem meno otca, určite by ma vyhodila. Ja som sa ale do mesta vrátiť nechcela. Verila som, že časom sa nejaké riešenie nájde." V tom určite klamala, lebo riešenie mala pripravené. Naštudovať si priebeh pôrodu a pripraviť sa na jeho samostatné zvládnutie...

"Raz v noci som sa zobudila na strašné bolesti," spomínala na poslednú fázu gravidity. "Pochopila som, že nastal ten čas..." O čo boli kŕče silnejšie, o to viac Jana zatínala zuby v obave, aby matku, ktorá spala vo vedľajšej izbe, nezobudila. Nadránom porodila dievčatko. Spod vankúša vybrala pripravený kus obväzu, podviazala pupočnú šnúru a strihla nožnicami. Dieťa v lavóre začalo mrnčať. Jana urobila zo zvyšku obväzu klbko a vtlačila ho dcére do úst. Dúfala vraj, ža to na jeho "uspanie" postačí. Potom dieťa v osuške vyniesla do záhrady a za stodolou zakopala...

Nebyť krvácania, ktoré rodička nedokázala zastaviť, možno by sa na pôrod nebolo prišlo a Jana by s dieťaťom pochovala aj posledné spomienky na pochybnú minulosť. Na druhý deň sa však ku krvácaniu pridružili horúčky i blúznenie a Jana ani nevnímala, kedy ju sanitka odviezla do nemocnice. Objaviť stopy po pôrode bolo pre lekárov otázkou niekoľkých minút. Detský hrob vypátrali kriminalisti ešte v ten deň, keď im felčiari oznámili svoje podozrenie. Keď sa Jana prebrala a začala vnímať okolie, okrem oznámenia lekárov, že už nikdy nebude môcť mať deti, sa dozvedela aj znenie obvinenia z trestného stíhania.

Hoci v prípravnom konaní Jana ako-tak vypovedala a pohnútky svojho konania vysvetlila, na súde už toľko sily nemala. Takmer po celý čas plakala a najviac po vynesení rozsudku, ktorým ju súd poslal na 4 rokov za mreže.

rob

Autor: Rýchli, zbesilí

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári