Vzkriesenia Pánovho. V tomto roku je Zelený štvrtok dôležitý aj tým, že práve 9. apríla nastáva prvý spln Mesiaca po jarnej rovnodennosti. Od tohto splnu sa totiž vždy odvodzuje pohyblivý termín veľkonočných sviatkov.
V chrámoch si veriaci pripomenú poslednú večeru Ježiša Krista s učeníkmi, ktorá dala základ i Večeri Pánovej - spovedi. Počas podvečerných bohoslužieb znejú na Zelený štvrtok zvony z kostolných veží naposledy, aby sa nanovo ozvali až v podvečer na Bielu sobotu - dovtedy ich nahrádzajú rapkáče, zvonce a voľakedy i hlučná streľba z mažiarov.
Čas ticha, pokánia a pôstu
Veľký piatok je jedným z najväčších kresťanských sviatkov v roku - v chrámoch si veriaci po predchádzajúcich pašiách Smrtnej a Kvetnej nedele naposledy čítaním a spievaním pašií pripomínajú históriu ukrižovania Ježiša na Golgote. Je to čas ticha, rozjímania, pokánia, u zdravých dospelých i prísneho, často úplného pôstu. Vo farnostiach je to doba spoločných pripomínaní Kristovho utrpenia putovaním krížovými cestami na kalváriách, pašiovými predstaveniami i procesiami - v Košiciach už tradičným ekumenickým pašiovým sprievodom.
S oboma sviatočnými dňami súvisí aj množstvo ľudových zvykov a pranostík.
Zeleň na tanieri
Na Zelený štvrtok venovali ľudia oddávna pozornosť jedálnemu lístku, na ktorom vždy bývali aj jedlá zelenej farby - najčastejšie zo špenátu a šóšky (kyslé lístky šťaveľu), ale i z hrachu, púpavy, žihľavy a iných bylín alebo korienkov, ktoré patrili k očistnej jarnej strave. Ďalšia očista sa týka tela - ľudia na vidieku dodnes dbajú, aby sa umyli v sviežej potočnej alebo studničnej vode - zaručuje to zdravie a krásu. Dievky veria, že táto voda im zvýši pôvab a pridávajú aj magické česanie pod vŕbou, aby mali pekné dlhé vlasy.
Veľa práce majú aj pastieri, ktorí uskutočňujú viaceré magické obrady v záujme ochrany stád na jarnej paši - jedným z nich je kŕmenie hoviadok chlebom a cesnakom či hnanie cez reťaz a uhlíky z bylín, aby sa čriedam vyhli všetky pliagy a neroztratili sa. Natieranie rohov masťou bolo opatrením, aby sa kravky nezduli.
Keď mravec v dome poteší
Vrcholí aj ochrana domov - vrátane v minulosti všade na Slovensku veľmi rozšíreného sťahovania čiernych mravcov do príbytkov. Mládenci tak niekedy doniesli do pitvora aj celé mravenisko. Inde tento hmyz rozsýpali okolo domov, čo malo napríklad dievkam na vydaj zabezpečiť množstvo nápadníkov, ale inak hlavne hojnosť ako v rodine tak aj v komore, stodole, kuríne i v chlieve a maštaľke. Ktovie, čo by predkovia povedali na našich nevítaných faraónov v panelákoch... Na Zelený štvrtok vidiečania dodnes tradične sejú - lebo pranostika ubezpečuje: Čo na Zelený štvrtok zaseješ a zasadíš, určite bujne narastie a veľa nasype. A ak k tomu ešte zahrmí, dobrá úroda je vraj istá. Je to aj sviatok ovocinárov, ktorí v sadoch nežne trasú stromčeky a pričarúvajú si tým bohatú jesennú nádielku, tiež včelárov, ktorí po zime prvýkrát otvoria včelín a budia včielky.
Správa o hríboch
Ani na Veľký piatok sa hospodári nehnevali, ak chvíľu zapršalo, pretože: Na Veľký piatok vlaha úrodu nám zmáha. Ak však bol pochmúrný celý deň, rok mohol byť aj neúrodný.
Za zlé znamenie pokladali naši predkovia dážď v noci na Bielu sobotu, vtedy vraj niet nádeje na úrodu čerešní.
Hubári sú v tento deň tiež náramne zvedaví na počasie a správu o budúcnosti: vytešujú sa, ak na Veľký piatok nie je mráz - to podľa tradície môže znamenať veľa hríbov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
