pomenovanie sa pričinil Judáš Iškariotský, ktorý sa predtým ako pokryteckým bozkom zradil Ježiša Krista, zapísal sa do dejín i odpornou grimasou a dodnes je známy ako kmotor predveľkonočnej stredy. Povera radí: v tento deň sa netreba mračiť - lebo tak sa nám povodí po celý ďalší rok.
V niektorých častiach Slovenska však poznajú tento deň i pod názvami Čierna alebo Sadzová streda - v domácnostiach totiž vrcholí predsviatočné upratovanie, vrátane dôkladného čistenia sporákov a pecí od čiernych začadených nánosov masívneho zimného kúrenia.
Čo padne do žatvy?
Roľníci sa v niektorých rokoch nespokojným grimasám neubránia - to ak sa na nás zamračí cez Škaredú stredu i obloha. Zaškaredené jarné nebo totiž práve v tento deň pomerne spoľahlivo signalizuje, že v čase žatvy bude ľuďom zber obilia komplikovať nepriazeň počasia, a to podľa pranostík: Ak sa slnko zaškaredí na Škaredú stredu, škarediť sa bude aj na žitá. Alebo: Ak na Škaredú stredu padne dážď do obilia, padne aj cez žatvu. Nepriazeň počasia tak môže ovplyvniť i kvalitu chleba.
Táto streda otvára aj sériu ďalekosiahlych predpovedí počasia, a to na všetky štyri ročné obdobia. Ľudoví pozorovatelia budú od dnešného dňa pozorne zaznamenávať vývoj, pretože oddávna platí: Ak Škaredá streda - taká celá jar, aký Zelený štvrtok - také leto, aký Veľký piatok - taká jeseň, aká Biela sobota - taká zima.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
