vo štvrtok o 11.00 hod.
BRATISLAVA. K stáliciam básnického vesmíru M. Otčenáša patrili prírodné živly, ale aj atribúty civilizačného vývoja. Okrem zeme, vody, ohňa sa v jeho básňach nájde aj motív klonovania, okrem chrámového organu v básnickej metafore aj klávesnica počítača, okrem studní, jazier, búrok, jaskýň aj inšpirácie mestským prostredím, počnúc Prešovom, Bardejovom, Liptovským Mikulášom, Piešťanmi, Prahou, Kyjevom, Debrecínom až po newyorský Manhattan. Básňami sa prihováral rodičom, deťom, manželke, slovenským literárnym a duchovným hodnotám, výtvarným dielam.
M. Otčenáš sa narodil 17. apríla 1956 v Palúdzke, dnes súčasť Liptovského Mikuláša. Absolvoval štúdium filozofie a histórie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, kde od roku 1980 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre slovenských dejín, v rokoch 1997-2003 bol prodekanom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.
Svoj autentický vzťah k rodným Tatrám, ktoré pre neho neboli len atraktívnou turistickou destináciou, ale skutočnou základnou životnou konštantou, dokázal vo svojich básnických zbierkach Strminy (1983) a Štrbské srdce (2002), ako aj v básňach uverejňovaných v časopisoch. V rámci histórie sa M. Otčenáš zaoberal vývinom slovenského historického myslenia, dejinami slovenskej historiografie v 19. a 20. storočí, slovenskými dejinami v 19. a 20. storočí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári