poznajú pod názvami Svätý, Veľký a evanjelici i ako Tichý. Podľa tradícií má v ňom každý deň svoj osobitný význam a tiež pomenovanie. Najznámejšie je triduum - veľkonočné trojdenie, otvárané Zeleným štvrtkom, ale už i dni pred ním sú časom, ktorý prispieva k atmosfére týchto významných sviatkov.
Od Modrého k Škaredej
Modrý pondelok - dostal svoj názov podľa tradičnej smútočnej tmavobelasej farby oltárneho rúcha v chrámoch. K jeho dôstojnej vážnosti pripojili ľudia i názor, že symbolizujú túžbu ľudí po belasom jarnom nebi.
Žltý utorok - nadväzuje farbou na pondelok žltým kolorom slniečka, prvých jarných kvetov ale i žĺtka ako symbolu života. Inde je vžité pomenovanie - sivý utorok, pretože v sviatočnom slede má najskromnejší obsah. Gazdinky k názvu pridávajú svoje vysvetlenie - upratujú mrzké sivé pavučiny...
Škaredá streda - o jej výstižné pomenovanie sa "pričinil" Judáš Iškariotský, ktorý sa škaredil na Ježiša Krista a zradil ho. Ľudia si často Škaredú stredu mýlia s Popolcovou, tá však ukončuje fašiangové obdobie a práve ňou začína pôst. Obyčaj velí ľuďom v tento deň sa nemračiť, aby neboli celoročné trvalé chmáry na tvárach.
Kam odletia zvony?
Zelený štvrtok - otvára veľkonočné trojdenie - triduum. Deň je spomienkou na poslednú večeru Ježiša Krista s učeníkmi, ktorá položila základy večere Pánovej. V katolíckej cirkvi je i sviatkom kňažstva a dňom svätenia olejov. Jeho najzreteľnejším znakom je zmĺknutie kostolných zvonov, ktoré "odletia do Ríma" a až do Bielej soboty ich nahrádzajú rapkáče. Pri poslednom zvonení v tento deň mnohí, podľa starej povery, zaštrngocú vo vrecku mincami, vraj potom nikdy nechýbajú...
Veľký piatok - je najtichším a najdôstojnejším v cirkevnom roku. Deň je v znamení tichého rozjímania, prísneho pôstu a v chrámoch pokračuje čítanie a spievanie pašií o Kristovom utrpení. Uskutočňujú sa charakteristické pobožnosti , krížové cesty ale i pašiové sprievody - v Košiciach napríklad známy ekumenický pašiový sprievod. Podľa ľudovej tradície práve v tento deň sa otvára zem, a to býva signál aj pre vytrvalých hľadačov pokladov.
Svetlo paškálov
Biela sobota - už v podvečerných hodinách prináša radostnejšie posolstvá. Najzreteľnejším je návrat zvonov, ktoré mlčali od Zeleného štvrtka a otvárajú veriacim vigílie - bdenie, počas ktorého mnohí zotrvávajú v chrámoch až do nedeľnej slávnosti Vzkriesenia. Súčasťou je i obradné zapaľovanie veľkonočného svetla v podobe zažatia zvláštnej sviece - paškálu.
Veľkonočná nedeľa - je radostným sviatkom vzkriesenia - Kristovho zmŕtvychvstania a kresťania sa pozdravom ubezpečujú: Kristus vstal z mŕtvych, radujme sa. Už skoro ráno mieria státisíce veriacich do chrámov s košíkmi jedla na posvätenie, nasledujú slávnostné raňajky, počas ktorých už ľudia konzumujú aj šunku a iné jedlá, v pôste vynechávané.
Veľkonočný červený pondelok - oslavy pokračujú ako v chrámoch, tak i v spoločenstvách a domácnostiach. Nastal i čas symbolickej jarnej očisty a ozdravnej kúry v podobe oblievačky. Na západnom Slovensku i šibačky a podľa farby vyšibaných dámskych častí tela je v názve aj pondelková červeň. Do tradícií sa najzreteľnejšie premietajú pradávne obyčaje ešte z pohanských čias, keď studené voda prípadne šibanie do korbáčov pospletanými jarnými haluzami malo zabezpečiť adresátom celoročnú sviežosť a zdravie.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
