Čítanie správ v rádiu zobral z kamarátstva

Košičana Ivana Jandu poznáme ako televízneho redaktora i moderátora. Spravodajstvu ostal aj na ďalej verný, aj keď jeho súčastná práca nie je "na obraze", ale za kamerou a mikrofónom. Porozprávali sme sa s ním o jeho minulej i súčastnej práci, aj o tom, komu na obrazovke najviac chýba.

Ivan o sebe hovorí, že je šťastný človek. Má krásnu rodinku a prácu, ktorá ho baví i napĺňa. V médiách začínal v roku 1992 v STVm, odkiaľ po piatich rokoch odišiel do TV Markíza. Tam prijal ponuku spoluvytvárať hlavné spravodajstvo ako regionálny redaktor. "V Markíze som bol sedem rokov, kým som nedostal ponuku opäť do STV, kde som bol chvíľu šéfredaktorom a neskôr moderoval hlavné spravodajstvo. Pred časom prišli iné ponuky a nakoniec som sa rozhodol pre JOJ-ku. V súčasnosti tam pracujem ako vedúci vydania novín. Zároveň pripravujem a čítam správy v regionálnom Rádiu Košice. Tie správy v rádiu som zobral z kamarátstva," vraví. "Do Bratislavy chodím každý druhý týždeň. Takto žijem a cestujem už dlhé roky."

Súhlasí s tým, že je to príjemné, ak je o človeka a jeho prácu záujem. Vraví, že je spokojný aj so zmenami, ktoré prišli, vďaka čomu nemá pocit, že by sa "točil" na mieste, ale práve naopak, posúva sa ďalej. "Možno si ľudia myslia, že keď som bol moderátor a teraz som vedúci vydania, ktorý je mimo obraz, že je to niečo ako cesta späť. Nie je to však pravda. Ja som z postu moderátora v STV nemusel odísť. Odišiel som preto, že som chcel. Prijal som zaujímavejšiu ponuku a to po každej stránke. Hlavne to však neberiem tak, že niečo je viac alebo menej. Každú robotu sa snažím robiť poctivo dobre. Vždy je to aj o tom, že je potrebné mať okolo seba ľudí, s ktorými si človek rozumie a ktorých má rád a takých som našiel tam, kde som teraz. Ale pravda je, že všade, kde som bol som mal šťastie aj na prácu aj na šéfov."

Ivan tvrdí, že je spokojný a nadšený zo svojej práce. Je rád, že sa do nej teší a že ho napĺňa. "Viem, že väčšina ľudí toto šťastie nemá. Robia aj to, čo ich nebaví alebo sú na pracovisku, kde ich to nebaví, aby uživili seba aj svoje rodiny. Chápem ich a je to ťažké. Ja svoju prácu považujem za svoj koníček. Aj keď je náročná, bavím sa pri nej, pretože ma baví."

Jeho pracovný deň začína skoro ráno, kedy sa pripravuje na poradu a končí neskoro večer. "Som v práci od rána do noci, ak mám ´svoj´ týždeň, teda keď som v Bratislave. Porada je o deviatej, ale ja som tam skôr. Potom sa naozaj celý deň nezastavím, až kým sa neodvysielajú správy. Po novinách si pozriem, čo nové sa udialo, vybavím poštu a neskoro večer idem domov. Väčšinou som tak akurát zrelý rovno do postele. A ďalšie ráno to celé začína odznova," opisuje s úsmevom.

Ivan patrí k slovenskej moderátorskej špičke. Na svoju prácu, ako prezradil, sa pripravoval nielen pri svojom prvom nástupe do verejnoprávnej televízie, ale aj pred tým. Prácu svojich kolegov z iných médií si vraj chtiac nechtiac všíma, ale nehodnotí. "Stále si o sebe myslím, že mám nekonečné rezervy a že ten prejav nie je až taký, ako by som chcel. Nemám také ilúzie o sebe, aby som si trúfal niekoho hodnotiť. Keď som ešte začínal, mali sme v STV špeciálnych hlasových školiteľov a keďže som ´chcel byť lepší´, chodieval som aj k pani Viere Petrusovej, ktorá bola naozaj skvelá, ak nie najlepšia a nie len v Košiciach. Než som začal pracovať v médiách, veľa som aj recitoval, čo prejavu len pomôže."

Ako Ivan spomínal, rozhodnutie presunúť svoju prácu spred kamery za ňu bolo jeho vlastné. V jeho blízkosti je však niekto, komu jeho tvár pri večerných správach na obrazovke chýba. "Je to moja dcéra Vanda. Ona sa vždy tešila, že ma vidí, lebo tak mala pocit, že aj keď som v Bratislave, tak som s ňou." Zdá sa, že Vanda zdedila otcove gény a možno raz pôjde v jeho šľapajách. "Je veľmi šikovná. Dokonca chodieva recitovať a ide jej to oveľa lepšie, než kedysi mne. A to som bol celkom dobrý," smeje sa. "Vanda má však len jedenásť rokov a je presne vo veku, kedy už vie, čo nechce. No zatiaľ nevie, čo chce, takže uvidíme," dodáva Ivan Janda.

jr

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári