Pred niekoľkými dňami sa v jednom z košických rockových pubov konal koncert, ktorý zaujal najmä priaznivcov punku. Divákom zahrala česká kapela Znouzecnost, ktorá je pokladaná za kultovú záležitosť punkrocku v Československu z prelomových a ranodemokratických čias.
História kapely je bohatá a títo štyridsiatnici si už čo to prežili. Čo všetko, to nám ochotne "prezradili".
Plzenskú kapelu Znouzecnost (ZNC) založili v roku 1986 traja členovia - Déma (gitara + spev), Golda(basgitara + spev) a Caine(bicie + spev), ktorí kapelu tvoria dodnes.
"Caine s Démom sa poznali už dávnejšie, hrávali v rôznych kapelách. Ja som sa k nim pridal ako posledný, pričom som predtým nikdy nikde nehral," spomína Golda. Hoci si mnohí myslia, že vznikli ako kontra režimová kapela nie je to tak.
"Áno, v tom čase vznikalo v Čechách niekoľko kapiel, ktoré svojimi textami radi vyjadrovali rôzne sociálne myšlienky alebo takýmto spôsobom chceli bojovať proti komunizmu. U nás to však takto absolútne nebolo. Jednoducho sme chceli hrať, robiť to čo máme radi a užívať si to." Nesnažili sa teda vo svojich textoch spievať o nejakých vážnych spoločenských témach, šlo len o zábavu.
Štýlové zaradenie medzi punkové kapely nemajú radi.
"Škatuľkovanie neznášame. Hráme to čo nás baví a myslím, že niektoré skladby sú evidentne v inom ako punkovom duchu. V dávnejších časoch sme sa samozrejme nechali ovplyvniť aj zahraničnými vplyvmi, imidžom a hudbou známych punkových kapiel, ale keď si napríklad niekto z nás dal počas koncertu na krk obojok bolo to len z čírej zábavy, nie preto aby sme sa chceli niekomu podobať prípadne propagovať rebéliu."
Vo svojich textoch vyjadruje kapela ZNC rôzne myšlienky. Stále sa však snažili písať také skladby, ktoré by boli nadčasové. "Sú kapely, ktoré chcú písať silou mocou skladby o nejakých vážnych spoločenských udalostiach, či celosvetových témach. Ja sa snažím písať texty objektívne, aby neboli ovplyvnené nejakou momentálnou situáciou, či stavom spoločnosti. Nerád by som sa totiž o desať rokov pri vypočutí mojej skladby chytal za hlavu a ľutoval aké hlúposti som spieval."
Napriek tomu si za komunizmu vyslúžili pozornosť ŠTB. Tá ich síce spočiatku oficiálne nezakázala, no bolo evidentné, že sa o nich zaujíma. "Jednoducho sme odrazu nemali kde hrať. V tom čase sa totiž koncerty organizovali v rôznych kultúrnych domoch. ŠTB si jednoducho všimla, že má v istom meste koncertovať nejaká nová kapela, preverili si nás a potom nás síce vyslovene nezakázali, no odporúčali radšej sa nám vyhnúť."
Do pádu režimu teda nekoncertovali často, približne desať krát ročne. V roku 1989 však ŠTB pritvrdila a kapelu vyslovene zakázala. Prišli aj dve pozvania na vypočúvanie.
"Potom nasledovali aj zrušené koncerty. Nešlo však o žiadne lynčovanie. Sálu obsadila civilná obrana, muziku zrušila a začala kontrolovať občianske preukazy. Bolo to najmä vtedy, keď na koncert prišli evidentne ´protirežimoví´ ľudia s pankáčskymi kohútmi a podobne. Bohužiaľ, ľudia nemohli utekať, lebo boli obkľúčení. Mnohí skončili v policajnej cele."
Na samotných policajtoch, či príslušníkoch civilnej obrany bolo vidieť, že na koncerte nič zlé nevidia. "Často boli evidentne znudení a nasrdení, že nemôžu doma v pokoji sledovať televízne seriály. Preto sa chceli domov vrátiť čo najskôr. V takýchto prípadoch ich ten, kto do nich nezapáral, nijak nezaujímal a všetko bolo bezproblémové."
Revolúcia v roku 1989 prišla kapele ZNC vhod. Problémy s ŠTB skončili a zvýšila sa aj frekvencia ich koncertov. Tých bolo čoraz viac. "Postupne sme sa dostávali až do fázy, ktorú prežívame dnes. Máme v priemere sto koncertov za rok. Ten prelom nastal niekedy okolo roku 1996. Vtedy sme si uvedomili, že koncerty nestíhame skĺbiť s prácou. Jednoducho bolo nemysliteľné prebdieť tri noci v týždni a na druhý deň vstávať do práce. Nechali sme teda pôvodné zamestnania a urobili sme si malé pracovné prázdniny. Tie trvajú už 14 rokov," hovorí Golda so smiechom.
Dodáva, že nie sú klasickými punkermi, ktorí rebelujú a žijú bohémskym štýlom života. "Nevodíme si do hotelov kone, neopíjame sa na mol, nezatvárajú nás na psychiatriu, neberieme drogy a nerozbíjame na koncerte hudobné nástroje."
Súčasný punk im príliš nechutí.
"Nechcem to generalizovať, ale staré kapely, ktoré vznikli ako sociálny jav, z ulice alebo ako reakcia na staré štadiónové dinosaurie kapely, vrátili na výslnie pesničku ako takú. Do dvoch minút a troch akordov dokázali vopchať energiu, príbeh aj zábavu." Dnešné punkové kapely sú viac o imidži ako o hudbe. "Cítiť pri nich to zákulisné ´ťahanie povrázkov´. Funguje pri nich prepojenie masmédií, imidžu, módneho priemyslu, klipov. Neopunk je cielene smerovaný tak, aby oslovil určitú skupinu ľudí. V konečnom dôsledku je to pekne zaranžované, má to dobrý zvuk, je to skvelé aj po vizuálnej stránke, no hudba je prázdna. Tak to kedysi nebolo," uzavrel frontman kapely.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
