Fascinuje ho otvorenosť nášho mesta. Prirovnal ho k Babylonu
Attila Mokos napriek tomu, že je hereckou oporou Jókaiho divadla v Komárne a že účinkoval vo viacerých filmoch (Prípad na vidieku, Krajinka, Kruté radosti, Démoni, Nedodržaný sľub), sa do povedomia slovenskej verejnosti dostal asi najviac vďaka filmu Pokoj v duši, ktorý mal premiéru začiatkom tohto roka. Počas pobytu v našom meste na jednej z filmových premiér sme sa s ním porozprávali o jeho hereckom živote, nadšení aj o Košiciach.
Keď A. Mokos nastúpil na vysokú školu, ako prvé, na čo si pamätá bolo rozhodnutie študentov odovzdať indexy. "Bolo to v školskom roku 1989-1990. Ja som bol od spolužiakov o niečo starší, lebo som sa na vysokú dostal až na štvrtý krát. Navyše som mal za sebou aj dvojročnú vojenskú službu. Niekoľko mojich kamarátov, medzi nimi aj terajší režisér Tomáš Šulík, mi povedalo, že by sme medzi tým, kým sa deje, čo sa deje, mali niečo robiť. Mali by sme urobiť divadielko." A. Mokoš s divadlom už skúsenosti mal. Bol elévom v košickej Thálii, kde stvárňoval spočiatku menšie, neskôr aj väčšie úlohy. "Celý ročník sme sa dali dokopy a robili sme autorské divadlo. Odpremiérovali sme to v roku 1989 a pochodili sme s tým celý svet. Boli sme nadšení a bavilo nás to. Jednoducho, chceli sme robiť divadlo, keď už sme to herectvo prišli študovať."
Vo filme Pokoj v duši hrá postavu Tona Pánika, muža, ktorého prepustili z väzenia. Hovorí, že sa vedel vžiť do tohto pocitu znovunadobudnutej slobody aj vďaka tomu, že sám zažil niečo podobné. "Keď som bol na vojne, dostal som dovolenku až po siedmich mesiacoch, čo bol naozaj dlhý čas," spomína. "Na druhej strane herec nemusí všetko prežiť. Hovorím tomu herecké pamäťové bunky. Tie používa v istých situáciách. Herec niečo zažije, niečo si všimne na ulici, niečo má načítané, niečo vidí, počuje... Som o tom presvedčený, že tieto impulzy nesie so sebou po celý život. Tiež treba mať hereckú inteligenciu, pretože je dôležitá aj otázka miery a schopnosť pracovať s tými impulzmi, s tými pamäťovými bunkami."
Vďaka tomu sa môže herec pretransformovať do úlohy a hranie potom nie je umelé ale živé. Rovnako to bolo aj s postavou prepusteného väzňa. "Snažím sa, aby to bolo sugestívne, ale nie až tak hrané. To je veľmi úzka hranica a vo filme zvlášť. To je pre mňa vždy veľkým otáznikom, či som trafil to, čo som mal." Pri práci na tomto filme sa mu páčilo aj prestredie Čierneho Balogu, v ktorom nakrúcali a tiež ľudia, s ktorými sa stretol a spoznal. "Napriek drsnej prírode a drsnému životu sú to ´rovní´a charakterní ľudia, ktorí sa nenechali pokriviť a ostali čestnými. Sú obdivuhodní."
A. Mokoš má na "rováši" jeden nedotočený slovensko - maďarský film Marhuľový ostrov. Chýba mu vraj už len jedna desatina k dotočeniu. Dôvodom prerušenia nakrúcania sú financie. "Scenár napísal Peter Lipovský veľmi dobre a veľmi citlivo. Pre mňa je to človek, ktorý ´má čosi v hlave´ a ktorý má talent. Mojou partnerkou v hlavnej postave je Szidi Tobias, čo je pre mňa obzvlášť milé, lebo sme dobrí priatelia a bývalí spolužiaci. To všetko sú predpoklady k tomu, že môže vzniknúť niečo kvalitné pre diváka napriek tomu, že o tom nevie, že nepozná zákulisie. Je dobré, ak sú vzťahy fungujúce a dobré, pretože sa to vráti späť v hotovom diele. Aj tu fungujú spomínané herecké pamäťové bunky, lebo máme navzájom kadečo prežité. A aby bolo dielo autentické, dávame do neho aj svoje zážitky. Dobre sa pracuje s človekom, ktorého máte ľudsky rád."
V Košiciach A. Mokos žil a pracoval tri roky a veľmi rád si na ne spomína. Jednak bol veľmi mladý, tiež preto, že sa odrazu ocitol vo "veľkom meste". "Žili sme tu krásne a naplno. Po premiére sme vždy išli do Klubu výtvarníkov, stretávali sme sa s hercami so Štátneho divadla. Bolo úžasné, aké krásne vzťahy boli medzi ľuďmi a hercami. Viem, že to tu takto beží aj naďalej. Fascinovala ma otvorenosť tohto mesta. Aj ľudsky aj kultúrne, čo je vzácnosťou." Navyše nikomu neprekážal jeho maďarský prízvuk. "No naozaj, nikdy. Košice možno prirovnať k Babylonu a pravda je, že je to jedno krásne mesto," dodal Attila Mokos.
jr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
