Najprv chcel sex vo výťahu, potom na dvanástom poschodí
Miestom činu v prípadoch znásilnenia bývajú takmer výlučne odľahlé miesta mimo dohľadu a dosluchu ľudí. Teda také, kde útočník predpokladá, že ho nebude nikto rušiť. Občas však pribudne do krimikroniky prípad, pri ktorom ide násilník do rizika. Nebezpečenstvo prichytenia či odhalenia pre neho nehrá až takú rolu. Prioritou je dosiahnuť cieľ. Presne ako v prípade, ktorý sme zo súdneho archívu vybrali na tento týždeň.
V tú októbrovú noc sa 31-ročný Dušan R. vracal z kina. Opäť sa dal zlákať na nejakú erotickú "sračku", po ktorej si svoj trojmesačný sexuálny pôst uvedomoval ešte intenzívnejšie. Koľkokrát už oľutoval, že sa s Janou rozišiel len preto, že s ním nechcela ísť na Romanovu chatu. Teraz žije ako mních, lebo sa mu žiadnu babu zbaliť nedarí. Ani kolegyňu Renátu, ktorú pozval do kina. Neprišla a sedadlo vedľa neho ostalo počas filmu prázdne... Z uvažovania nad príčinami svojej samoty vytrhol Dušana pohľad na náhliacu sa blondínku. Mohla mať čosi vyše 20 rokov. Bola štíhla, z diaľky sa zdala aj pekná. Čo takto si s ňou trochu zašpásovať, napadlo Dušanovi. Veď ulica je prázdna a takmer všade ja tma. Ak nenarobia veľa hluku, nikto na nič nepríde. A ak sa to tej babe zapáči, možno sa dohodnú aj na repete...
"Keď som bola asi dvadsať metrov od bloku, začula som kroky," opísala 22-ročná Helena R. návrat domov z popoludňajšej zmeny. "Otočila som sa a zbadala nejakého muža. Šiel po tom istom chodníku ako ja a keďže ten vedie iba do nášho bloku, došlo mi, že chce vojsť spolu so mnou. Nevidela som mu do tváre, či je to nejaký sused, preto som zrýchlila. Nejako ma ale dobehol a do brány sme vošli spolu. Zapálila som svetlo a vtedy som sa mu pozrela do tváre. Nepoznali sme sa, no on sa pozdravil. Správal sa normálne a ja som si v duchu povedala, že sa zbytočne bojím. No len čo sme došli k výťahu a ja som otvorila dvere, sotil ma dnu a vošiel za mnou. Zozadu ma jednou rukou chytil pod krk a druhou mi zapchával ústa. Prikázal mi, aby som sa vyzliekla..."
Hoci Helena nemala na výber, ľahko sa vzdať nechcela. Uvedomovala si však, že v podobnej situácii netreba útočníka dráždiť. Mohol by mať pri sebe nôž alebo inú zbraň, takže prehnané hrdinstvo sa mohlo nevyplatiť. Napriek tomu sa snažila vyzliekať pomaly a ťahať čas. Spoliehala sa na to, že než dôjde na intímnosti, voľačo už vymyslí. Stalo sa. Po chvíli sa zhora ozval hluk a nejaké volanie. Preto Dušan otočil Helenu k dverám výťahu a prikázal, aby ich zavrela. A potom aby stisla dvanástku. Sám to urobiť nemohol, keďže ju stále držal za ústa a okolo krku. Helena nemala na výber. Vchodové dvere sa síce zabuchli samé už skôr, no dvere na kabínke musela ona. Potom stisla gombík najvyššieho poschodia. Výťah sa po chvíli jazdy zastavil na 12. poschodí. Dušan najprv nohou a potom tlakom chrbta otvoril dvere a vytiahol aj Helenu. Len čo boli vonku, stiahol ju na zem a "položil" na chrbát. Vtedy zložil ruku z jej úst, no pridal hrozbu, že ak "cekne", rána sa nedožije. Helena opäť poslúchla...
Na ploche pred výťahom pokračoval Dušanov pokus o zdolanie lona obete druhým dejstvom. "Opäť mi prikázal, aby som sa vyzliekla," opísala Helena ďalší priebeh udalostí. "Ďalej som sa teda snažila sťahovať si nohavice čo najpomalšie. Navyše som počula, akoby niekto volal moje meno. Vtedy mi ten muž opäť zapchal ústa." Druhou rukou sa Dušan venoval sebe. Nedbajúc na nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo zo spodných poschodí, stále mal pre očami jediný cieľ. Dostať tú babu... Konečne sa mu podarilo rozopnúť rifle a aj s trenkami ich stiahol nižšie. Bol najvyšší čas. Helena mala rifle už na kolenách a cestu k jej lonu hatali iba biele čipkované nohavičky. Na Dušanove zmysly zapôsobili ako červené súkno na býka. Siahol po nich a potiahol tak prudko, že gumička v páse praskla. Dušan bol odhodlaný užiť si, čo mu budú sily stačiť. Odhadol ich tak na štyri kolá. Prerátal sa. Vo chvíli, keď Helena takmer rezignovala, na scénu vstúpili jej rodičia.
"Vždy, keď je Helenka dlhšie vonku, postávam pri okne a čakám, kým sa vráti. Inak by som nezaspala," spomínala na záchranu dcéry jej mama Marcela. "Keď som zbadala prichádzať ju a za ňou toho muža, prišla som k vchodovým dverám, otvorila ich a čakala. Dole sa rozvietilo svetlo a počula som, že ktosi nastúpil do výťahu. Chvíľu stál a keďže sa nepohýnal, zakričala som Helenkino meno a čakala, či sa ozve. Chvíľu bolo ticho, no potom a výťah pohol. Na našom piatom poschodí však nezastal." Pani Marcela pochopila, že tu niečo nehrá. Zobudila manžela a pár vetami mu opísala, čo sa stalo. Kým sa obliekal, rozbehla sa po schodoch nahor. Možno aj tým rozrušením si neuvedomila, že postupne minula všetky vypínače, ktorými si mohla zapnúť schodišťové svetlá. "Keď som dobehla hore, bola síce tma, no rozoznala som, že nejaký muž kľačí na nejakej žene. Ani na okamih som nezapochybovala, že je to Helenka..."
Helenina matka začala kričať a bez ohľadu na nebezpečenstvo sa vrhla na Dušana. S tým nerátal. Jednu ženu by ešte premôcť vládal, ale dve ... Navyše sa na chodbe rozsvietilo svetlo, ktoré zažal hore schodmi stúpajúci pán Tomáš. Dušan vyskočil a bežal dole. Na siedmom ho už čakal Helenin otec, krikom manželky oboznámený s tým, kto mu ide oproti. Dušana síce chytil, no ten sa mu po krátkom boji vytrhol. Prišiel však o vetrovku a v nej o kľúče i osobné doklady. Polícia, ktorú Helenini rodičia okamžite informovali, išla v pátraní po násilníkovi naisto. Chvíľu si však musela počkať. Dušan, ktorému došlo, že jeho identita je známa, sa istý čas ukrýval. Po dvoch týždňoch to vzdal a sám sa prihlásil na polícii.
Priznanie o oľutovanie však nemalo na sudcov taký účinok, ako by si Dušan želal. Hoci veril, že vyviazne s "podmienkou", napokon dostal dva roky "natvrdo". Aj preto, lebo v registri trestov mal už dva riadky zaplnené. Za krádež a výtržníctvo.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
